Ak je účastníkom dopravnej nehody dieťa, vždy to všetkých naokolo zamrazí. Muselo sa to stať? To je najčastejšia otázka. Pravdaže, nemuselo, keby... Stačilo viac pozornosti, možno aj lepšie vedomosti o nástrahách rušnej premávky. Azda najskôr však mal svojmu dieťaťu vysvetliť podstatné súvislosti rodič. Hoci to určite nemôže stačiť, lebo nie každý je v tejto oblasti odborníkom. V tomto výchovnom procese má teda nezastupiteľné miesto škola, praktická výučba, spoločnosť.
Medzi zanietených propagátorov i realizátorov detskej dopravnej výchovy na Slovensku patrí v súčasnosti riaditeľ Autoškoly 1 v Bratislave Ing. Arpád Horváth. Jeho kompetentnosť podčiarkuje i to, že je aj riaditeľom sekcie dopravnej výchovy v Národnom automotoklube SR a tiež má na starosti sekciu dopravnej výchovy v Komore autoškôl. Okrem toho je delegovaným členom komisie pri Ministerstve školstva SR, ktorá sa touto problematikou zaoberá.
Sám sa označuje za zanieteného fanatika, uvedomujúc si, že problém dopravnej výchovy detí na školách, ktorý sa mal riešiť ako súčasť celého komplexu dopravnej výchovy, sa zanedbal. Hoci je zrejmé, že v tejto oblasti sa po vstupe do Európskej únie musíme prispôsobiť zabehnutým a osvedčeným pravidlám.
Je smutné, že aj keď dopravná výchova detí na školách mala v bývalom Česko-Slovensku veľmi dobrú tradíciu, dnes prešľapujeme na mieste. Z pôvodne 51 DDI je funkčných len 28. Právnické osoby sú vlastníkmi 20 DDI a fyzické osoby 4.
Aká je momentálna situácia z hľadiska riešenia tejto závažnej problematiky?
- Komisia, určená ministrom školstva, na riešení problematiky stále intenzívne pracuje. Pripravili sme koncepciu dopravnej výchovy na základných školách v Slovenskej republike. Na zasadnutí koncom augusta 2003 pripomienkovala naša komisia v záverečnej fáze komplexne spracovaný materiál, ktorým by sa mala zaoberať vláda SR. Výsledkom by mal byť návrh zákona o dopravnej výchove na našich školách. Je najvyšší čas, aby ho parlament schválil, lebo inak budeme naozaj len podupkávať na mieste, všetka ťarcha a zodpovednosť zostane len na pleciach iniciatívnych ľudí, jednotlivcov, ktorí sa takouto prospešnou činnosťou zaoberajú z vlastného presvedčenia.
Kto sú tí ľudia?
- Predovšetkým niektorí zodpovední učitelia, riaditelia škôl, starostovia miest. No jestvujú aj negatívne poznatky, vyslovene negatívne postoje práve starostov, ktorí vidia v atraktívnych miestach, kde sa nachádzajú detské dopravné ihriská, príležitosť na zárobok - údajne pre mesto. Lenže detské dopravné ihrisko nemôže byť v žiadnom prípade subjektom na zisky z podnikania. Žiaľ, v súčasnosti vynakladáme obrovské finančné prostriedky na protidrogové programy, na prevýchovu mládeže, vidíme, že po vyučovacom procese nemajú mladí ľudia kde užitočne tráviť voľné chvíle a keď aj existujú dobre vybavené športové komplexy, pre mladých ľudí z chudobných vrstiev sú vlastne neprístupné. Mám na mysli solventných rodičov, ktorí si môžu dovoliť investovať do tréningov svojich detí. Tam sa však stráca masový výchovný charakter, ale celá záležitosť sa stáva biznisom. A to je ten problém, ktorý sa aj v komisii pre dopravnú výchovu snažíme riešiť. Lebo aj keď nebudem citovať práva dieťaťa podľa medzinárodného právneho poriadku, azda už nadišiel čas, že by sme nemali donekonečna presviedčať členov vlády či poslancov parlamentu o zmysle dopravnej výchovy.
Dopravná výchova je dnes určite nutnosťou, aby sa mladý človek dokázal v premávke bezpečne pohybovať. Problém spočíva v tom, že od roku 1989 sa táto problematika rieši a rieši, raz sa ňou zaoberá jeden, potom druhý rezort. Len konečný efekt akosi neprichádza. Keď sa už zdá, že sme sa prebojovali do finále, zmenia sa vlády, ministri, a nedoriešený problém stále zostáva.
Čo podstatné je zdôraznené v ostatnej koncepcii predkladanej vláde na posúdenie a schválenie?
- Že obsahuje odbornú analýzu súčasného stavu, je v nej analýza materiálneho zabezpečenia i návrh riešenia existencie súčasných dopravných ihrísk. Nechýbajú údaje o tom, koľko DDI sme mali, koľko ich ešte máme, koľko sa dá ešte zachrániť a čo s nimi v ďalších rokoch. Jedno je isté: hocijako budú špekulovať tí, ktorí v tejto záležitosti vidia problémy, v každom prípade navrhovaná koncepcia výchovy bez praktického cvičenia na dopravnom ihrisku vyjde navnivoč.
V čom sú konkrétnosti predkladaného návrhu koncepcie dopravnej výchovy detí na školách?
- Napríklad chceme presadiť, aby mal každý okres jedno stabilné ihrisko, a tiež jedno prenosné, s ktorým sa dá chodiť za mládežou aj mimo veľkých miest, do odľahlejších končín. Aby dopravná výchova skutočne zasiahla mládež na celom území štátu formou zábavy, ale i vážnej hry. Bez súčinnosti rezortov školstva, vnútra a dopravy to určite nepôjde. Paradoxne, práve na Slovensku nemáme takú inštitúciu, aká je v každom európskom štáte samozrejmosťou a koordinuje jednotlivé rezorty v oblasti dopravnej výchovy. Bez problémov funguje vládny výbor pre bezpečnosť premávky v Česku, podobnú inštitúciu majú v Maďarsku, takisto napríklad v Portugalsku, kam sa chystáme na európske finále súťaže detí v dopravnej výchove. Tá bude v Lisabone koncom septembra.
Kto nás bude reprezentovať?
- Štvorčlenné družstvo Základnej školy Družstevná pri Hornáde (Košický kraj), ktoré zvíťazilo v celoslovenskom finále v Bratislave. Za nimi skončili v tesnom slede ZŠ Sokolovce (Trnavský kraj) a ZŠ Oslany (Trenčiansky kraj). V Lisabone bude konkurencia 28 štátov, takže to vonkoncom nebudú mať jednoduché. Napríklad musia priniesť jednu kresbu na tému Deti v doprave. Táto úloha bola aj súčasťou celoslovenského finále v Bratislave.
Zásadným problémom je zrejme financovanie. Čo k tomu môžete povedať?
- To je podstatné na celej záležitosti. Apelujeme a budeme sa snažiť, aby pozemky, na ktorých jestvujú detské dopravné ihriská, štát dal do bezplatného užívania. Tam, kde sa nestihli upraviť vlastnícke vzťahy po prechode majetku z bývalého Zväzarmu na iné organizácie, bolo by užitočné a vhodné, keby starostovia pochopili, že DDI sú v skutočnosti predmetom verejného záujmu. V takom prípade by starosta pri určovaní nájomného mohol zohľadniť situáciu a vec riešiť symbolickou sumou. Samozrejme, potom by to zariadenie striktne slúžilo verejnému záujmu. Aj keď musím podotknúť, že DDI bude musieť byť spojené aj s inou činnosťou. Napríklad v spolupráci s autoškolou, ktorá by ho mohla čiastočne využívať na výcvik budúcich motocyklistov, čo je určite tiež záležitosť verejného záujmu. Príkladom by mohol byť piaty bratislavský okres Petržalka, kde deti majú na ihrisku k dispozícii bicykle, kolobežky, na cestičkách sú semafory a podobne. Na druhej strane je doslova tragédiou najdokonalejšie DDI na Slovensku, nachádzajúce sa na Tomášikovej ulici, ktoré je úplne zanedbané a neúnosne chátra.