Kresťanstvo je predsa len silne tradicionalistickým náboženstvom a niektoré podoby jeho mytológií môžu poriadne rozvíriť vášne verejnosti. O tom, či je videnie režisérov kontroverzných filmov z tejto oblasti v niečom aj prínosom, konzervatívny divák diskutovať nebude. Niektoré tabu sa jednoducho nemajú rúcať, ani keď ide o dogmy stvorené človekom, ktoré sa už dávno vzdialili od prvotného konceptu šíriteľov viery. Spoločnosť sa stavia k hollywoodskym dielam s tematikou kresťanstva kriticky - vidí v nich len vzbudzovače pozornosti, ktoré stavajú na senzačnom zobrazovaní predstáv svojich režisérov.
Posledný akčný hrdina verzus Satan
Medzi skupinu snímok s aktuálnou adaptáciou narodenia Božieho Syna patrí film End of Days, v slovenských kinách uvedený ako Koniec dní. Autori si však udalosti prispôsobili svojim potrebám, takže sledujeme narodenie Christin Yorkovej (v preklade Kristus v Yorku - Christ in York), od ktorého sa odvíja zvyšný dej. Na prelome tisícročí chce totiž diabol definitívne ovládnuť svet a na to potrebuje práve Christin, aby mu počala potomka. Samozrejme, iba Arnold Schwarzenegger v úlohe neohrozeného policajta má šancu zachrániť do záhuby sa rútiaci svet a odstaviť samotného Lucifera. Novodobý spasiteľ je zajatý synmi zla, ktorí ho vyviažu na kovovú konštrukciu výškovej budovy v centre americkej metropoly. Scéna pripomína ukrižovanie Ježiša, situovaním do súčasného prostredia však dostáva svieži nádych aktuálnosti. Schwarzeneggera vztýčia sluhovia zla za nočnej búrky na chladnú stenu stavby, ako to Rimania kedysi urobili na Golgote so židovským kráľom. Pekelné mocnosti však možno poraziť len obetovaním vlastného života. Napriek smrti hlavného predstaviteľa je koniec filmu podobným posolstvom ako príbeh Ježišovho života - dáva nádej, že civilizácia môže existovať ďalej. Aspoň dočasne.
Bizarný kolotoč náboženských odkazov
Na prvý pohľad pojednáva - do súčasnej Ameriky situovaný film - Dogma o snahe dvoch padlých anjelov vrátiť sa späť "domov". Za protirečenie Bohu boli obaja exkomunikovaní a odsúdení stráviť nekonečný čas na Zemi medzi bežnými smrteľníkmi. Sprvoti akčná zápletka sa nabaľuje bizarnosťami, režisér Kevin Smith nám predkladá jednu absurdnosť za druhou: Boh je vraj žena, trinásty apoštol sa do Biblie nedostal pre rasovú diskrimináciu (veď je černoch) a priamy Ježišov potomok pracuje na interrupčnej klinike. Matt Damon a Ben Affleck sa úlohy záporákov zhostili rovnako presvedčivo ako zvyšok pomerne hviezdneho obsadenia - Salma Hayeková, Chris Rock či Alanis Morisette ako Boh so zmyslom pre humor. Okrem objasňovania vzťahov medzi protagonistami a rúcaním známych dogiem však film na pozadí tvrdého humoru, vulgárností a otvorených sexuálnych narážok približuje aj čosi viac ako len popcornovú subkultúru zaoceánskych kinosál. Je tu zašifrovaný odkaz pre všetkých, čo si z viery spravili vec imidžu alebo sa časom transformovali na kresťanov "zo zvyku". Ako hovorí hlavná hrdinka Bethany, Boh nie je zvedavý na kostoly s neúprimnými ľuďmi, preto tam už nechodí.
Vatikán má tiež svoje záujmy
Film Stigmata (Stigmy) je netradičným religióznym hororom a svojou koncepciou sa v podstate vymyká "klasickým" hollywoodskym náboženským trhákom. Postupy v jeho výstavbe nie sú vyslovene originálne, no ako celok ľahko tromfne napríklad akčnú tuctovosť Konca dní. Ako napovedá názov, pôjde o tému stigiem, zranení, ktoré Ježiš utrpel pri ukrižovaní. Tentoraz si to poriadne odnesie pittsburská kaderníčka Frankie (Patricia Arquette), jednoduché dievča z periférie. Frankie medzi svojimi rovesníčkami nijako nevyniká - má rada modernú hudbu, diskotéky, chlapov, alkohol. Keď jej však matka v dobrej vôli pošle v juhoamerickom zapadákove kúpený ruženec, veci sa radikálne zmenia. Frankie má strašlivé vidiny, zápästia jej začnú samy od seba krvácať a nikto neverí, že si nechcela ublížiť. Oko Vatikánu sa však rozhodne na nešťastnú mladú ženu vrhnúť aspoň jeden pohľad, a tak posiela do Pittsburghu svojho "vyšetrovateľa", otca Kiernana (Gabriel Byrne). Ten už mnoho vecí videl a zažil, ale keď Frankie popíše steny svojho bytu takmer dvetisíc rokov nepoužívaným jazykom, tiež nevie, čo si má myslieť. V týchto fázach sa už diváka zmocňuje napätie z očakávanej kulminácie udalostí. Preto, keď sa dozvedáme, že poslednej, smrteľnej stigme sa Frankie pravdepodobne nevyhne, ešte sa do príbehu primieša Vatikán, ktorý má vlastné plány. Ako hovorí podtitul filmu: "posol musí byť umlčaný"...
Nie práve turbulentný film Stigmata presviedča dobrým scenárom, zápletkou a formálnym spracovaním. Videoklipový režisér Rupert Wainwright totiž zobrazil kaderníčkino utrpenie nanajvýš dôveryhodne, s dôrazom na temnotu a bezvýchodiskovosť jej situácie.
Vyhnať vlastných démonov
William Friedkin nakrútil v roku 1973 náboženský horor The Exorcist (Vyháňač diabla), ktorý už sa nezbaví prívlastku "kultový". Dcéru známej herečky opantá zlý duch a ani najlepší lekári si s fenoménom nevedia rady. Starostlivá matka sa preto po bolestivých, nikam nevedúcich liečebných kúrach rozhodne do svojho problému zasvätiť cirkev. Na pomoc jej prichádza dvojica kňazov, skúsený vyháňač diabla v dôchodkovom veku a miestny kňaz. Mladý duchovný sa však sám zmieta v osobných problémoch, vyhľadá ho aj policajný vyšetrovateľ. Súkromný život v troskách nie je práve ideálnym východiskom pre exorcizmus. Je totiž známe, že zlý duch, ktorý posadol obeť, disponuje bohatými vedomosťami o svojich protihráčoch a celkom neférovo ich v boji proti nim aj využíva. Ešteže predchodcovia Krotiteľov duchov majú svätenú vodu, modlitbu a pevné ramená. Veď aj sotva "...násťročné" dievča po posadnutí Diablom získava nadľudské sily. Občas ich demonštruje výstrelkom, ako je otočenie hlavy o 180 stupňov či levitácia postele, ku ktorej je jej telo pripútané. Nadávky sú samozrejmé a psychické vydieranie dvojice kňazov tiež. Mýtus exorcizmu žije aj vďaka tomuto dielu. Hoci sa dnes na niektorých scénkach už len dobre pobavíte, svoju mrazivosť si zachoval aj po rokoch.
Ukrižovanie bolo pomalé a krvavé
Najaktuálnejší film o posledných Ježišových chvíľach je Umučenie Krista (The Passion of Christ) režiséra Mela Gibsona. Ten je známejší ako herec, no v tejto snímke figurujú na plátne iba jeho ruky, ktorými pomáhal pribíjať Ježiša (Jim Caviezel) na kríž. Gibsonov naturalistický výlet do biblického sveta kritizovali mnohí - mladí intelektuáli pre nepresvedčivé správanie postáv, Židom prekážali údajné prejavy antisemitizmu a konzervatívny masový divák si sťažoval na prílišnú násilnosť scén. Akoby Vykupiteľovo utrpenie bolo len o cícerkoch umelej filmovej krvi. Úspech filmu pripisujú neprajníci tiež len dobrému marketingu a reklame. Akokoľvek, Umučenie optikou Gibsona vyvolalo vo svete obrovský ohlas. Explicitným zobrazením Ježišovej pomalej smrti sa na hony vzdialilo obyčajnému rozprávaniu na hodinách náboženstva.
Gibson pri rozprávaní príbehu vychádzal z niekoľkých zdrojov. Ako podklad mu slúžili Evanjeliá, Turínske plátno, historické vedomosti a najmä vízie nemeckej mystičky Anny Kataríny Emmerichovej. Nechýbajú citácie Svätého písma. Atmosféru filmu zvýrazňuje fakt, že herci nahovorili svoje postavy starou aramejčinou, čo citeľne posúva hranicu reálnosti smerom nahor a prispieva k bolestivej uveriteľnosti filmu.
Ježiš si predsa mohol vybrať
Ostáva najkontroverznejší film americkej filmovej tvorby o živote Ježiša - Posledné pokušenie Krista (The Last Temptation of Christ). Režisér Martin Scorsese sa ním v roku 1988 postaral o škandál rozmerov, aký vyvolávajú podobné snímky len ojedinele. S pobúrenými reakciami ortodoxných veriacich sa nedá porovnávať ani ohlas na jeden z ostatných filmov. Scorsese totiž vstupuje priamo do príbehu o Ježišovi a stavia celý koncept "na hlavu". Už skutočnosť, že Mesiáša stvárnil geniálny predstaviteľ negatívnych postáv Willem Dafoe (Green Goblin zo Spidermana, Bobby Peru vo Wild at Heart), rúca predstavu o idealizovanom výzore spasiteľa. Vonkajšok sa tu rovná vnútru - Dafoe hrá úlohu rozorvaného človeka, ktorý nevie, čo a prečo sa s ním deje. Veď jeho jednotvárny osud tesára krížov bol narušený, on teraz vyráža do sveta hľadať odpovede. Nebyť drobných zmien v deji a živelných prejavov hlavnej postavy, možno by výsledný dojem dopadol inak. Po zhliadnutí poslednej hodiny filmu je však zrejmé, prečo distribúcia vyvolala nepokoje a hrozby bombových atentátov nielen na americké kiná (české duchovenstvo zas protestovalo proti jeho uvedeniu v televízii). Pri ukrižovaní totiž Ježiš dostáva zásadnú možnosť voľby, s ktorou pôvodná verzia príbehu nepočíta. Rozhodne sa ostať na Zemi a stráviť zvyšok svojho života v ústraní, v spoločnosti Márie Magdalény. Nevyhne sa výčitkám svojich učeníkov, vlastného svedomia ani množstvu otázok či nepochopeniu vlastnej existencie. Napriek jasnej provokatívnosti ide o predstavenie Ježišovho príbehu z celkom nového uhla pohľadu. Kto má však strach z alternatív a rád sa kúpe v neotrasiteľnej istote svojho životného presvedčenia, nech sa mu radšej vyhne.
Katarziu môžete zažiť aj pri vymyslenom príbehu, ak je uveriteľný. Hoci niektorým hollywoodskym produkciám chýba hlbšia myšlienka, mnohé ju obsahujú v podobe skrytej šifry. Tá sa však odhalí len vyvoleným. Aj pri veciach viery a presvedčenia totiž dogmy stále diktuje len orgán v našich hlavách.