Kľúčovú úlohu pri financovaní projektov zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu Európskej únie budú mať slovenské banky. Aby mali banky na túto činnosť komfortné prostredie, musia obce, mestá a súkromní podnikatelia predkladať kvalitné projekty a mať podporu zo štátneho rozpočtu. Uviedol to generálny riaditeľ sekcie pre európskej záležitosti Ministerstva hospodárstva SR Ján Ježo. Rozvojové projekty pre regióny, s výnimkou Bratislavského samosprávneho kraja, budú môcť z eurofondov získať 75 percent na úhradu oprávnených nákladov, zo štátneho rozpočtu 25 percent a konečný prijímateľ pomoci z EÚ musí preukázať 5 percent vlastných zdrojov. To je podľa štátneho tajomníka Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR Zsolta Lukáča "veľkorysý mechanizmus financovania projektov". V tomto modeli, dodal Ježo, bude treba obciam a mestám pomôcť pri získavaní spomínaných 5 percent zdrojov na prefinancovanie projektu. To bude, povedal, značné riziko, keďže sú samosprávy finančne poddimenzované a fiškálna decentralizácia nie je ešte hotová. Ani rozpočtované prostriedky v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2004 pre samosprávy, dodal podpredseda ZMOS Milan Muška, zrejme nepokryjú všetky nároky na sfunkčnenie výkonu miestnej správy a ťažko jej zostane dosť peňazí na projekty. Špecialista na otázky financovania Všeobecnej úverovej banky Roman Behúl upozornil, že banky si budú prísne overovať predkladateľa projektu, ktorý sa bude uchádzať o úverový prísľub banky. Žiadateľ o účasť banky na spolufinancovaní projektu totiž musí spĺňať stanovené kritériá a banka musí mať záruku, že jej v rámci refundácie prostriedkov z eurofondov bude úver bezproblémovo vrátený. Banka vstupuje do rizika už pri schválení úverového prísľubu, ešte väčšie riziko však podstupuje, keď poskytne stredno- alebo dlhodobý úver. Nastáva totiž etapa návratnosti prostriedkov, navyše vznikajú aj ďalšie náklady, úrokové, dopravné, daň z pridanej hodnoty.