V najrôznejšej podobe, hĺbke či rozsahu to zažije každý z nás aspoň raz za život. Vraví sa, že po zubnom kaze je to najčastejšie ľudské ochorenie.
Máme pocit beznádeje, inokedy zasa dojem, že nemáme vôbec žiadne pocity. Niekedy cítime úzkosť. Svojho stavu si ani nemusíme byť vedomí, ale ľudia okolo nás sa pýtajú: Čo je s tebou? Vyzeráš unavene. U niektorých z nás k tomu pribudne pocit, že nás niečo alebo všetko bolí. Môžeme byť podráždení. Hnevajú nás maličkosti. Všetko nás rozčuľuje. Obviňujeme ľudí okolo seba. Nič nás nebaví, nič nás nezaujíma, z ničoho nemáme radosť. Prestane nás baviť aj to, pre čo sme žili. Začneme sa "sťahovať" do seba.
Choroba si nevyberá
Nechceme nikoho vidieť, s nikým hovoriť. Klesne nám chuť do jedla. Inokedy je to zasa opačne. Prebúdzame sa v noci a nemôžeme zaspať alebo sa prebúdzame príliš skoro ráno. Alebo, naopak, prespali by sme aj celé dni. Môže sa objaviť zvláštny nepokoj. Chodíme sem a tam, nevydržíme obsedieť, inokedy sú naše pohyby spomalené, unavené. Trvalý býva tiež pocit únavy. Aj najmenšia činnosť nám spôsobuje problémy. Objavujú sa pocity viny a bezcennosti. Každú maličkosť považujeme za prejav svojho zlyhania. Nie sme schopní sústrediť sa ani rozhodovať. Máme ťažkosti s pamäťou. Začnú nás sprevádzať negatívne myšlienky. Ak to trvá najmenej dva týždne a ak je týchto príznakov počas väčšiny dňa aspoň päť, ochoreli sme na depresiu.
Tá sa vyvíja v priebehu niekoľkých dní až týždňov. Neliečená trvá pol roka alebo dlhšie, bez ohľadu na vek, v ktorom sa prvý raz prejaví. Potom obyčajne mizne. Ale u každého tretieho až piateho postihnutého aspoň niektoré príznaky pretrvávajú ďalšie mesiace alebo aj roky. Približne u polovice týchto ľudí sa ochorenia vracia.
Nič nepodceňujme
V opísanej podobe postihuje depresia aspoň raz v živote 10 až 25 percent žien a 5 až 12 percent mužov. Často trápi aj deti a dospievajúcu mládež. Ich príznaky sa trocha odlišujú od príznakov dospelých. Menšie deti napríklad prestanú priberať. Dospievajúcim sa zhorší prospech, začnú byť mrzutí a útoční. Ak by ste si náhodne v tejto chvíli vybrali stovku dospelých žien, trpelo by ich opísaným typom depresie 5 až 9 percent.
Zo stovky mužov by boli postihnutí dvaja až traja. Aj keď ide o také časté a vážne ochorenie, chorí považujú jeho príznaky najčastejšie za príznaky ochorenia iného druhu.
Niekedy lekári vyšetrujú pacienta celé týždne od hlavy po päty, kým zistia, že trpí depresiou. Ale opatrnosti nikdy nie je dosť. Depresiu môžu totiž sprevádzať vážne "telesné" ochorenia. Vážna depresia je ťažké, nebezpečné ochorenie. Nie vždy sa dá dobre liečiť.
Smútok na duši
Veľká depresia môže byť vyústením ťažšej duševnej záťaže. Napríklad rozvodu, straty zamestnania vo vyššom veku alebo úmrtia človeka, ktoré sme mali radi. Alebo sa začne "sama od seba". Zdá sa, že ťažký stres môže u niektorých ľudí začať v mozgu stavať "mapu smútku" celkom podobne ako "mapu úzkosti". Nálada je totiž prejavom činnosti mnohých miliárd buniek a biliónov ich vzájomných spojení, ktoré sa nazývajú synapsia. Nervové bunky si v nich vymieňajú informácie. Robia to prostredníctvom nervových prenášačov. Tých je známych asi šesťdesiat druhov. Výmena informácie prebieha tak, že sa na konci výbežku jednej nervovej bunky uvoľní nervový prenášač, ktorý sa naviaže na receptor, ktorý je v obale výbežku druhej nervovej bunky. Receptor je niečo ako chemická anténa. Nervový prenášač je signál, ktorý prostredníctvom antény prijímacej nervovej bunke povie, čo má robiť. Treba zvýšiť počet vydávaných vzruchov. Alebo ho znížiť. Alebo donútiť svoje výbežky na rast do dĺžky, rozvetvovanie a tvorbu nových spojení s inými nervovými bunkami v iných miestach mozgu.
So vznikom a zmiznutím príznakov depresie súvisí väčší počet rôznych nervových prenášačov a receptorov v rôznych miestach mozgu. Zdá sa, že u niektorých ľudí dokáže ťažký stres spustiť depresiu, ktorá si z nervových výbežkov a ich spojenia postaví "svoju vlastnú mapu". Tá sa môže s odstupom času uviesť do činnosti "sama osebe". Takže príznaky ďalšej epizódy depresie už vonkajší podnet nepotrebujú alebo im na spustenie stačí oveľa slabší podnet. Aj liečenie depresie sa zameriava na ovplyvnenie tvorby a prenos nervových prenášačov i na ovplyvnenie receptorov. To môže trvať niekoľko dní i týždňov. Ľudia bývajú netrpezliví a nešťastní, majú mylný dojem, že liečba nezaberá a niekedy ju prerušia. To môže byť nebezpečné. Príznaky sa môžu prehĺbiť. V tomto ohľade sa niektoré druhy depresie podobajú epilepsii. Niektorí odborníci preto dokazujú, že sa prvá epizóda niektorých druhov depresie musí liečiť veľmi intenzívne a podobne ako epilepsia, a to vyváženými dávkami liekov dostatočne dlhý čas aj vtedy, ak postihnutý už žiadne príznaky nepociťuje. Zabraňuje sa tým výstavbe "mapy smútku".
Môžu za to gény alebo prostredie
Vari tisíce rokov ľudia debatujú a niekedy sa hádajú o tom, za čo v nás môže dedičnosť a za čo vplyv prostredia. Kyvadlo švihá sem a tam. Raz za všetko môže dedičnosť, inokedy prostredie, počínajúc výchovou v rodine. Ani depresia nie je výnimkou. V tomto ohľade sú veľmi prínosné štúdie dvojčiat. Ak je nejaký znak plne podmienený dedičnosťou, musí sa vždy vyskytnúť u oboch členov páru jednovaječných dvojčiat. Sú totiž genetickými kópiami. Štúdium depresie veľkého súboru žien, ktoré boli jednovaječnými dvojčatami, dokázalo, ako dokonale sú prepletené vplyvy dedičnosti a vplyvy prostredia.
Ženy ochorejú depresiou častejšie než muži. Prvým rizikovým faktorom pre vznik depresie je dedičnosť. Ďalšími rizikovými vplyvmi pre vznik ťažkej depresie u žien je predčasná strata rodičov, najmä matky, patologická výchova, duševné poranenie v detstve a dospievaní, nízka miera sociálnej podpory, teda chudoba, a "čerstvá" duševná záťaž, napríklad ovdovenie alebo rozvod, smrť dieťaťa.
Veľmi dôležitá je včasná diagnostika a liečba depresie. Dnes už existujú moderné prípravky, ktoré majú minimálny výskyt nežiaducich účinkov.
StoryEditor