Po dlhom čakaní na Slovensko konečne dorazilo najnovšie dielo režiséra snových filmov Juraja Jakubiska s názvom Post Coitum.
V susednom Česku sa film stretol s rozporuplnými reakciami, keď značná časť kritikov ho absolútne neakceptovala. Vyčítala tvorcom tematickú plytkosť či povrchné dialógy, tí z druhej strany zase vyhlasovali, že najväčším českým režisérom je paradoxne Slovák. Pred slovenskou premiérou sa však priami účastníci nakrúcania (rozumej herci plus štáb) vyjadrili, že česká kritika filmu vyplýva z absolútneho nepochopenia myšlienky majstra. Onú pointu rozvádzali všakovakými smermi. Producentka Deana Horváthová-Jakubisková opakovane pripomenula kontroverznosť manželovej tvorby i jeho snahu o pokrok či priblíženie sa súčasným tínedžerom. Najväčšia hviezda filmu -- sám veľký Franco Nero -- nezabudol podotknúť, že sa vlastne permanentne nachádzame v stave post coitum (bližšie nerozvádzal), no najdôležitejšia je láska. Lucka Vondráčková v závere veľkodušne popriala verejnosti, aby bola dostatočne otvorená a ochotná prijať posolstvo.
Film o filme Post Coitum približuje verejnosti prítomných hercov ako ideálnu komunitu, žijúcu počas celého nakrúcania v pochopení a svornosti, Jakubisková opäť rozpráva o partnerovej schopnosti zachytávať akési signály z iných dimenzií, no keď sa sám režisér konečne dostane k slovu, vyjadrí najmä úprimný úmysel čo najviac divákov pobaviť. Rozporuplné ohlasy a zážitky, ktoré sledovaniu snímky predchádzajú, dokážu natiahnuť zvedavosť publika do prasknutia.
A aké to posolstvo v skutočnosti je? Snímka zachytáva úseky zo života deviatich postáv: piatich žien a štyroch mužov, ktoré sa zmietajú v divných partnerských vzťahoch. Sex, samozrejme, tvorí ich podstatnú, ak nie najpodstatnejšiu stránku. A každý sa zaoberá tým svojím. Povrázky drží v rukách (takmer nevedomky) sekretárka Sabrina (Eva Elsnerová), ktorá síce "súloží" s kdekým, no skutočne miluje iba svojho šéfa Zikmunda (Jiří Langmajer) a je ochotná urobiť čokoľvek, aby ho navždy pripútala k vlastnej posteli. Jej kamarátka Messalina (Mahulena Bočanová) sa zase (ne)šťastne vydala za archetypálneho uctievateľa žien Jarouška (Miroslav Nosek), ktorý jej -- celkom prirodzene -- lezie hore krokom. Kristýna (Lucka Vondráčková) sa snaží zbaviť panenstva, čo veľmi skoro a úspešne uskutoční za výdatnej asistencie fotografa Bakcha (Franco Nero). Následne -- zbavená neznesiteľnej ťarchy -- doháňa míľovými krokmi, čo zameškala. Viola (Beata Grenéche -- jediná Slovenka vo filme) ochotne podstupuje nadmieru potupnú úlohu manželky despotu Zikmunda (Jiří Langmajer). Sídlia v brnianskej vile Tugendhat a bez najmenšieho ostychu sa premávajú po jej -- zvyčajne nekompromisne ohradených -- priestoroch. Napokon Kleopatra, študentka medicíny, brigádnička v bordeli, sa už narodila so schopnosťou oddeliť sex od lásky.
Postavy sa medzi sebou príležitostne miesia. Dobre naplánovanými náhodami nakoniec pretiahne každý každú. Záver filmu ukáže, či promiskuita rodinné šťastie ohrozuje alebo mu pomáha.
Napriek tomu, že sa Jakubisko čoraz viac vzďaľuje svojím najpôsobivejším filmom, jeho tvorivé novinky nie sú žiadny trapas. Provokatívnej snímky sa zhostil celkom invenčne. Prirodzene, neodpustil si pár povinných citácií samého seba. Nepoužil síce zástupy klaunov v pruhovaných odevoch, pierka ani hmlu, no odkaz na cirkusantov zaručene dešifrujete. S obrazom, farebnosťou či so strihom však pracuje na svoju osobu netradičným spôsobom. Zachytáva bezprostrednú súčasnosť a formálne sa jej prispôsobuje. Režisér sám ohodnotil film ako experiment. A ten mu -- až na pár defektov -- vyšiel. Hoci kvalita hereckých výkonov miestami pokrivkáva, pôsobí nejednotne, Langmajerov despota presvedčí tak, že by ste ho najradšej nakopali... Posteľné scény vyzerajú autenticky tak pol na pol. Pravdepodobne nie vždy funguje povestná chémia, o ktorej hovoria hviezdy Hollywoodu. Franco Nero síce divácku návštevnosť o pár percent zvýši, jeho výkon však nie je nijako výnimočný. Dialógy naozaj niekedy rezonujú v ušiach, no Jakubiskovci sa odvolávajú na fakt, že film pojednáva o povrchných ľuďoch, úbohé slovné formulácie teda túto plytkosť najlepšie demonštrujú.
Pokiaľ sa vyberiete do kina pripravení súhlasiť so kopou vopred vypočutých negatívnych informácií, snímka vás poteší a príjemne prekvapí. Dúfajme len, že Franco Nero sa mýli. Ak by bol predsa ozaj celý život post coitum, kedy by sme zažili to pravé?
StoryEditor