Jedným z faktorov, ktorý ovplyvňuje výnosovosť investície, sú poplatky účtované za služby spojené s investíciou. Nízke poplatky môžu znamenať pre investora vyšší prínos, ale na druhej strane, vyššie poplatky sú prejavom lepších služieb. Pre potenciálneho investora je teda nutné zvážiť nielen vzťah rizika a výnosu, ale aj vzťah poplatkov a služieb.
V poplatkoch fondov platí všeobecná zásada, že peňažné fondy majú nižšie poplatky ako dlhopisové a dlhopisové nižšie ako akciové. Tieto rozdiely súvisia s nižšími nákladmi na transakcie a správu, ako aj s očakávanou dĺžkou investície. V peňažných fondoch s krátkym investičným horizontom sú vstupné a výstupné poplatky najnižšie. Zmiešané fondy sa spravidla pohybujú medzi akciovými a dlhopisovými, niekedy až na úrovni akciových fondov. Samostatnou kapitolou sú fondy fondov.
Slovenské podielové fondy fungujú podľa zákona o kolektívnom investovaní, ktorý okrem podmienok pre fondy a správcovské spoločnosti stanovuje aj maximálne výšky poplatkov. Tie sú platné iba pre slovenské podielové fondy. Zahraničné podielové fondy, resp. fondy zahraničných správcovských spoločností, sa správajú podľa legislatívy svojho domicilu. Všetky nižšie uvádzané maximálne výšky poplatkov vychádzajú zo slovenskej legislatívy.
VSTUPNÉ A VÝSTUPNÉ POPLATKY
Prvým z poplatkov je vstupný poplatok. Určuje sa na základe percentuálnej časti investície. Správcovské spoločnosti ho spravidla stanovujú podľa výšky investície -- čím je vyššia investícia, tým nižší je percentuálny poplatok. V tabuľke sú uvedené najvyššie vstupné poplatky. Slovenská legislatíva určuje maximálnu výšku vstupných poplatkov na úrovni 5 %. Výstupný poplatok má podobnú charakteristiku. Účtuje sa v percentuálnej výške vyberaných prostriedkov, najviac však do výšky 5 %. Vo väčšine fondov je tento poplatok nulový. Poplatok, ktorý v sebe implicitne zahŕňa vstupný aj výstupný poplatok sa nazýva poplatok za switch. Switch je presun finančných prostriedkov z jedného fondu do druhého v rámci rovnakej rodiny fondov. Je menší ako súčet vstupného a výstupného poplatku. Existuje niekoľko spôsobov jeho výpočtu.
Najhorším prístupom správcu je, ak switch chápe tak, ako keby klient podielové listy vrátil a potom znova nakúpil. Keďže správcovské spoločnosti si chcú udržať klientov, tento spôsob nevyužíva ani jedna spoločnosť. Druhý spôsob pozostáva v odpustení výstupného poplatku, pričom vstupný poplatok sa platí v plnej výške. Tento spôsob využíva napríklad Asset Management Slovenskej sporiteľne. Ďalší spôsob pozostáva z odpustenia aj časti vstupného poplatku. Klient iba doplatí rozdiel medzi vstupnými poplatkami. Takýto spôsob využívajú napríklad v J&T Asset Management (JTAM) a KBC. Štvrtý spôsob spočíva v stanovení paušálneho poplatku za switch. Klient platí percentuálne fixnú sumu. Takto je to napríklad v Amslico AIG Funds (AAF), ktorý si účtuje poplatok 2 % z presúvaných prostriedkov, v Istro Asset Management (IAM), kde je poplatok vo výške 2,5 %, a vo Veritas SG (Veri) s 0,5 % poplatkom s výnimkou presunov z peňažných fondov. Piaty spôsob je kombináciou predchádzajúcich dvoch systémov. Klient platí rozdiel zo vstupných poplatkov, najmenej však danú percentuálnu čiastku. Využívajú ho, napríklad, v Tatra Asset Management (TAM) s minimálne 2 %, s výnimkou poplatkov do peňažného fondu, a vo VÚB Asset Management (VAM), kde je poplatok vo výške 2 % z vkladu. Capital Invest (CI) postupuje v takýchto prípadoch individuálne.
ODPLATA DEPOZITÁROVI
Poplatok za správu je odplata správcovskej spoločnosti a predstavuje de facto jediný príjem správcovských spoločností. Zákonom o kolektívnom investovaní je určený najviac na 4 % z výšky investície. Odplata depozitárovi je maximálne vo výške 0,5 % z priemernej čistej hodnoty majetku. Keďže z pohľadu klienta je jedno, komu poplatky idú a že sa vypočítavajú z rovnakého základu, ďalej budeme uvažovať o týchto poplatkoch ako o jednom.
O tento poplatok sa automaticky znižuje výkonnosť fondu. To znamená, že oficiálne publikované výkonnosti fondu už v sebe zahrňujú tento poplatok a o jeho odpočítaní sa klient ani nedozvie. Ako sme už poukázali, najnižšie poplatky majú peňažné fondy. Majú najnižšie transakčné náklady a aj investičný horizont je v týchto fondoch spravidla najkratší, preto sú nízke najmä vstupné a výstupné poplatky. Na druhej strane, najvyššie poplatky majú akciové fondy. Transakčné náklady sú najvyššie a keďže aj možný výnos je najvyšší, klient je ochotný znášať aj vyššie poplatky.
V sektore peňažných fondov je konkurencia najmenšia. Poplatky za správu sa pohybujú vo výške 0,95 až 1,3 %. Najnižší poplatok má CI, a to 0,24 %, pričom túto skutočnosť si kompenzuje vstupnými a výstupnými poplatkami. Vstupný poplatok má ešte IAM KONTO. Ostatné fondy sú bez vstupného a výstupného poplatku.
Dlhopisový sektor umožňuje výber z približne 25 fondov. Správcovské poplatky sú rôznorodé, pohybujú sa od 0,48 do 2,32 %. V spodnej časti sú fondy CI, VB a KBC, v hornej AAF, VAM a IaD. Vstupné poplatky sú od 1 do 4,5 %. Najnižšie sú v JTAM a KBC, najvyššie v IaD, WIOF a AAF. Výstupné poplatky sú nulové s výnimkou CI a VAM.
Sektor akciových fondov je najširší. Zahŕňa vyše 35 fondov. Správcovské poplatky sú rôznorodé a pohybujú sa od 1 do 2,2 %, okrem JTAM. Vstupné poplatky sú zo všetkých sektorov najvyššie, dosahujú výšku 4 až 6 %, nižšie sú iba v VAM, JTAM, KBC a CI. Výstupné poplatky sú nulové s výnimkou CI, JTAM a VAM.
Zmiešané fondy predstavujú určitý kompromis medzi dlhopisovými a akciovými fondmi. Správcovské poplatky sú od 0,75 do 2,32 % s výnimkou JTAM Programinvest. Vstupné poplatky sú vysoké, podobne ako pri akciových fondoch, a to od 3 do 5 %, okrem JTAM a VAM. Výstupné poplatky sú nulové, okrem VAM, Prvej penzijnej a JTAM.
FONDY FONDOV
Samostatnou kategóriou v oblasti poplatkov sú fondy fondov. V týchto fondoch si klient prakticky kúpou jedného podielu kupuje podiely viacerých fondov. Každý z kupovaných fondov, ako aj strešný fond, má svoje poplatky. Preto je v tejto súvislosti veľmi citlivá otázka dvojitého spoplatňovania. V CI strešných fondoch klient platí poplatok priamo strešnému fondu, ktorý už poplatky fondom neplatí. Rovnako to je aj vo VB. V ich Quartett fondoch má klient výšku poplatku explicitne stanovenú na 0,5 % z dlhopisovej a 1,5 % z akciovej časti. KBC postupuje opačne, klient neplatí poplatky strešnému fondu, ale nepriamo kupovaným fondom. Obidva spôsoby spoplatňovania sú relatívne ekvivalentné, keďže aj strešný aj kupované fondy patria do tej istej rodiny, a v obidvoch prípadoch idú na účet tej istej spoločnosti. Iný prípad je Veri Select. Tento strešný fond robí aktívne operácie nielen s fondmi zo svojej rodiny, ale aj s cudzími fondmi. Preto tu prichádza k dvojitému spoplatňovaniu, klient platí dva aktívne asset managementy.