Už 110 rokov prešlo od založenie jednej zo svetoznámych a najväčších firiem na výrobu obuvi - Baťa. Jej gigantickosť spočíva v tom, že predajne značky Baťa môžeme nájsť až v 68 krajinách sveta, počnúc miestami ako sú módne centrá - Paríž, Miláno a Singapur, v jej dvoch domovinách - Zlíne a Toronte, ale napríklad aj v Čile či Bangladéši, Keni, na Barbadose, v Curacau... Hovoríme pritom o takmer piatich tisícoch predajní.
V roku 1996 sa táto značka s legendárnou deviatkou na konci pri každej cene vrátila aj na Slovensko. Za ten čas Baťa otvoril 13 predajní v Bratislave, Nitre, Trnave, Banskej Bystrici, Žiline, Poprade, Prešove, Košiciach a Michalovciach. A to ani nie tak pre atraktívne podnikateľské prostredie, ako skôr pre sentiment súčasného topánkového mága - Thomasa J. Batu (narodený ako Tomáš Baťa junior), ktorý v piatok oslávil 90. narodeniny.
Čo všetko sa však ukrýva za úspechom? Možno to vyjadriť aj slovami samotného zakladateľa Tomáša Baťu seniora, "ide o to, aby sa z podnikania a obchodu stalo zamestnanie na celý život, nielen príležitosť niekoľko rokov okrádať ľudí a potom odísť na odpočinok".
Kto však bol tento človek? O Tomášovi Baťovi a jeho ceste k úspechu bolo napísaných veľa kníh. Inšpiráciu z jeho manažérskych schopností si berú predstavitelia firiem aj dnes. Bol to človek s citom pre obchod, ale hlavne veľkou húževnatosťou a hladom po nových vedomostiach.
Štart s 800 zlatými vo vrecku
Dnes by sme vzostup Tomáša seniora mohli nazvať americkým snom. Začínal od piky - ako obuvnícky tovariš a od 14 rokov pomáhal otcovi so živnosťou. Ako obchodný cestujúci ponúkal jeho výrobky po celých Čechách a v Rakúsku. O svojich začiatkoch povedal, že v dvanástich rokoch už mal jasno v tom, čo chce podniknúť, ale nebol hladný. "V štrnástich som mal celý predaj vo svojich rukách, čo znamenalo, že som už hlad držal za rohy." V tomto čase sa začal pohrávať aj s myšlienkou výroby vo veľkom. A hoci s tým jeho otec nesúhlasil, v roku 1894 si so svojimi dvoma súrodencami - bratom Antonínom a sestrou Annou - založil v moravskom meste Zlín obuvnícku živnosť. Rozbiehal ju s kapitálom 800 zlatých, ktoré zdedili po matke. Hoci sa jeho podnikanie rozbehlo dobre, postupne začal krachovať, keďže za svoj tovar nedostal vždy zaplatené. "Hanba pred bankrotom podniku, za ktorý som bol spoluzodpovedný, ma naučila pracovať a šetriť peniazmi a časom," skonštatoval. Preto začal predávať topánky vo Viedni a len za hotové. Sám zabezpečoval celý chod "továrne" a popri tom neprestajne kontroloval účtovníctvo. Za dva roky sa mu podarilo dostať sa z dlhov. Úspechom bol aj jeho nápad - vyrábať plstenú obuv. Tomáš totiž prišiel na to, že aj menej majetná vrstva zákazníkov chce dobrú a peknú obuv. V tých časoch prešiel z ručnej na strojovú výrobu. Dôležité podnety a skúsenosti pritom načerpal pri svojom pobyte v USA v roku 1904, kde v miestnych továrňach strávil niekoľko mesiacov. Po smrti brata sa o štyri roky neskôr stal jediným vlastníkom firmy.
Spory v rodine
Na začiatku prvej svetovej vojny dostal Tomáš Baťa veľkú zákazku na výrobu topánok pre armádu, na jej konci však vykazoval stratu 3,3 milióna korún za nezaplatené štátnej dodávky. Štát patril medzi jeho hlavných veriteľov. Ešte počas vojny založil vlastnú sieť predajní. A začali vznikať aj pobočky v Nemecku, Anglicku, vo Francúzsku, v Juhoslávii a Poľsku.
Po skončení vojny prišiel útlm a s ním aj problémy. Ako dobrý obchodník pochopil, že buď zníži cenu alebo zbankrotuje. V roku 1922 si výpredajom zásob za výrazne nižšie ceny vytvoril podmienky na ďalší rozvoj firmy. Po študijných cestách v zahraničí začal zavádzať moderné zásady riadenia a organizácie práce. Od roku 1924 začal vo firme s pásovou výrobou a so samostatne účtujúcimi výrobnými jednotkami. Prémiovým systémom a umožnením zamestnancom podieľať sa na zisku a strate (osobné konto) sledoval zníženie výrobných nákladov. "Chceme docieliť, aby topánky boli ešte lacnejšie a aby robotníci ešte viac zarábali." Baťova firma sa začala postupne rozrastať a s ňou aj počet zamestnancov. Jeho sociálny program sa preniesol na výstavbu služobných bytov.
Postupne začal prenikať aj na zahraničné trhy. Ako predstaviteľ "fordizmu" dokonale využíval pracovný čas, ale dával svojim zamestnancom aj podnety na rozvoj, tlačil ich do čo najväčšieho úsilia o hospodárnosť a efektívnosť. Zriadil samosprávu dielní, pretože "je nielen lacnejšia, ale aj lepšia. Nikto nemôže tak dobre vedieť, čo mi v robote prekáža, ako to viem ja, keď tam pracujem." V roku 1931 sa firma pretransformovala na akciovú spoločnosť. O rok neskôr famózny obchodník Tomáš Baťa zahynul pri leteckom nešťastí. Noviny priniesli palcové titulky, v ktorých sa pýtali: "Čo bude s baťovými závodmi?" Tomáš však osud firmy nenechal na náhodu. Jeho výber prekvapivo nepadol na syna, ale na brata Jana. O jeho nástupe na trón rozhodol už dávno pred svojou smrťou. V závete mu totiž predal všetky akcie firmy v hodnote 135 miliónov korún za tretinovú cenu. O viac než desať rokov neskôr jeho priami dedičia platnosť nevýhodnej zmluvy napadli. A súd priklepol takmer celý majetok Tomášovmu synovi.
Nový Zlín - Batawa
Do svojej smrti (rok pre súdnym rozhodnutím) však na čele firmy stál Jan. Za jeho éry sa firma ešte viac rozrástla. Z pôvodných 24 podnikov odovzdával svojmu nástupcovi 120, a aj počet predajní vzrástol na dvojnásobok. Aby odbúral platenie cla, rozhodol sa postaviť továrne aj v cudzine. V 30. rokoch firma mohutnela a stala sa svetovým kolosom. V tomto čase vláda obvinila Jana z kolaborácie s fašistami. Hlavný stan sa preto presťahoval do Kanady. Po skončení druhej svetovej vojny československá vláda Baťove závody znárodnila (za časť svojho znárodneného majetku musel Baťa v Česku v roku 1996 zaplatiť 817 miliónov korún). Keďže akcie dcérskych spoločností vlastnila spoločnosť sídliaca vo Švajčiarsku, Baťovcom ostala kontrola nad zahraničnými spoločnosťami. Aj tu sa vyplatila nesmierna prezieravosť zakladateľa - Tomáša seniora -, ktorý založil švajčiarsku spoločnosť.
Éra Tomáša juniora sa začala ešte počas strýkovho života, ktorý od roku 1941 žil ďaleko od rodinného biznisu - v Brazílii. Syn slávneho otca získal vzdelanie v Československu, Anglicku, Nemecku a vo Francúzsku. Po nacistickej okupácii Československa v roku 1939 odišiel definitívne do zahraničia. Zakladal aj pobočku v Toronte, z ktorej sa neskôr stala centrála koncernu Baťa. Neďaleko hlavného mesta Kanady vybudoval nový Zlín - s názvom Batawa. Po súdnom priklepnutí v roku 1966 nakoniec získal Tomáš všetky akcie zahraničných spoločností koncernu Baťa, okrem jednej holandskej spoločnosti. Tomáš Baťa mladší prebudoval celú firmu. Musel pritom zrušiť mnohé zahraničné pobočky, ktoré však rýchlo nahradil inými. Spoločnosť oslabil aj nástup konkurencie, ktorá ju prinútila predávať vo svojich predajniach aj cudzie výrobky.
Desiaty v dynastii obuvníkov (toto remeslo vykonávali aj predkovia Tomáša seniora), dokázal až doteraz udržať a rozvíjať nepochybne jeden z najúspešnejších podnikateľských projektov troch storočí (v 19. storočí vznik, 20. storočie - pokračovanie a súčasné 21. storočie).
A kto bude ďalším kráľom v dynastii? "Za dôležitý faktor považujem schopnosti, dosahovanie prosperity, a nie príbuzenské vzťahy," konštatoval pred časom Tomáš Baťa junior. Jeho syn Thomas G. Bata však stojí spolu s otcom na čele topánkového koncernu - Bata Shoe Organization.
Zásady, ktorými sa riadil Tomáš Baťa
- podnikanie považoval za službu spoločnosti
- výroba musí slúžiť zákazníkovi a trhu
- dôraz kládol na nové poznatky a ich tvorivú aplikáciu
- premenil robotníka na spolupracovníka a potom na spolupodnikateľa
- podnik rozdelil na samostatné hospodárske jednotky
- ako prvý na svete zaviedol priemyselnú pásovú výrobu obuvi
- zaviedol vnútorný systém riadenia kvality výroby
- vybudoval vlastnú výrobu všetkých základných obuvníckych materiálov a pomocných prípravkov
- rešpektoval priame riadenie. Podporoval optimalizáciu centrálneho a decentralizovaného riadenia s prísnym a jednoznačným stanovením kompetencie a zodpovednosti,
- zaviedol kontrolný systém akosti
Podpora vzdelávania
Aj keď Tomáš Baťa junior žije už 65 rokov v Kanade, stále sa vracia do Česka, ale aj na Slovensko. A ako predseda Česko-kanadskej hospodárskej komory sa snaží o rozvoj česko-kanadskej, ale aj slovensko-kanadskej ekonomickej spolupráce. Podľa neho jej úroveň závisí predovšetkým od iniciatívy českých a slovenských firiem. Globalizácia stiera hranice. "Koľaje nevedú medzi Českom či Slovenskom a Kanadou, ale medzi Kanadou a Európou," mieni Baťa. Okrem obchodných aktivít je podľa neho v česko-kanadských a slovensko-kanadských vzťahoch ešte priestor aj na úzku spoluprácu vo vzdelávaní a v zdravotníctve. Ako sa vyjadril, Kanada má jeden z najlepších systémov zdravotnej starostlivosti a môže byť svojím spôsobom pre české a slovenské zdravotníctvo príkladom. Pozitívne tiež hodnotí spoluprácu Zlína a vzdelávacej organizácii Junior Achievement, ktorá učí deti a mládež základom podnikania. V Zlíne je aj Univerzita Tomáša Baťu, v ktorej je Baťa junior predsedom správnej rady. Je hrdý na to, že univerzita nesie meno jeho otca. Baťa senior bol totiž veľkým priaznivcom vzdelania. V dvadsiatych rokoch minulého storočia založil Baťovu školu práce a Baťova nadácia dodnes podporuje študentov, napríklad aj na Slovensku - aj prostredníctvom organizácie Junior Achievement Slovensko, ktorej je čestným členom.
Bata Shoe Organization
- sídli v Toronte, kde je aj Baťovo múzeum obuvi s vyše 10-tisíc exponátmi (stála expozícia zbierok je aj v Zlíne - v Múzeu juhovýchodnej Moravy)
- vlastí 50 výrobných závodov a deväť kožiarní
- zamestnáva viac ako 50-tisíc spolupracovníkov
- ročne vyrobí približne 150 miliónov párov topánok
Zdroje: www.bata.sk, www.bata.com, www.fame.utb.cz, M. Kudzbel: Baťa - hospodársky zázrak, T. Baťa: Úvahy a projevy, T. Baťa: Zámožnosť všem, ČTK