Odborníci chcú národnú regionálnu politiku

Štúdie o ekonomických a sociálnych súvislostiach vstupu SR do EÚ vrátane regionálnych aspektov integrácie, ktoré vznikli v ostatných dvoch rokoch, preukazujú, že na Slovensku existuje silná polarizácia medzi Bratislavou a ostatným územím Slovenska, jeho západom a východnom, ale aj vnútri jednotlivých krajov. Ako pre HN uviedla členka jednej z pracovných skupín RNDr. Alžbeta Ivaničková, CSc., z Katedry verejnej správy a regionálneho rozvoja Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity, doterajší vývoj ukazuje, že na trhové podmienky sa najrýchlejšie adaptovali regióny, ktoré disponujú viacodvetvovou štruktúrou ekonomickej základne s vyšším zastúpením trhových služieb, kvalifikovanou pracovnou silou s vyšším zastúpením vysokoškolského a stredoškolského vzdelania, inovačným potenciálom regiónu, ako aj dopravnou dostupnosťou, danou polohou na kapacitných cestných a železničných sieťach. "Z hľadiska rozloženia ekonomických aktivít je jednoznačne najviac rozvinutý Bratislavský kraj, ktorého tvorba HDP na obyvateľa dvojnásobne prevyšuje tvorbu ostatných krajov Slovenska. V nich je tvorba HDP v parite kúpnej sily hlboko pod priemerom krajín EÚ, pričom Prešovský kraj dosahuje len 31 % tvorby HDP na obyvateľa," uviedla.

Rozdiely ako dôsledok stagnácie
Regionálne disparity sú podľa nej dôsledkom stagnácie v oblasti reštrukturalizácie priemyselného sektora a absentujúcej alebo nedostatočnej diverzifikácie celkového ekonomického prostredia. Tvorbu HDP z dvoch tretín vysvetľuje vzájomný vzťah štyroch dôležitých faktorov - regionálnej štruktúry, inovačnej aktivity, regionálnej dostupnosti a kvalifikovanej pracovnej sily. Procesy regionálneho rozvoja a disparity medzi regiónmi v rozhodujúcej miere závisia od rozmiestnenia produktívnej zložky obyvateľstva s určitou dosiahnutou úrovňou vzdelania. Bratislavský kraj má najnižšiu mieru nezamestnanosti a až 65,4-percentný podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva, pričom celoslovenský priemer je 63,1 percenta. Z nich má vysokoškolské vzdelanie 25,6 percenta, čo dvojnásobne prevyšuje priemer SR a 39,1 percenta úplné stredoškolské vzdelanie, čo je približne priemer SR. Západné Slovensko (kraje Trnava, Nitra a Trenčín) je z hľadiska vývoja ľudského potenciálu značne heterogénny. Podiel produktívnej zložky obyvateľstva v absolútnom vyjadrení klesá. Tento región má necelých 11 percent obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním a takmer 37 percent obyvateľov má úplné stredné vzdelanie. V regióne stredného Slovenska je takmer 12 percent pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním a 39 percent s úplným stredným vzdelaním, čo je približne priemer Slovenska. Pritom 44,7 percenta pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním je sústredených v aglomeráciách Žilina - Martin a Banská Bystrica - Zvolen. V regióne východného Slovensko z celkového počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov (63,1 percenta) má 11,6 percenta vysokoškolské vzdelanie a 38,2 percenta úplne stredné vzdelanie. Tento región má najvyšší podiel obyvateľstva so základným a s neukončeným vzdelaním (14,3 percenta). V centrách Košice, Prešov, Poprad a Spišská Nová Ves je koncentrovaných 58 percent pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním.
s. 23 Odborníci volajú

Kam išli investície
Na zvýraznení regionálnych rozdielností sa podieľajú tiež priame zahraničné investície (PZI). Z hľadiska ich regionálneho prílevu jasne dominuje Bratislavský kraj s vyše 55 percentami všetkých PZI na Slovensku. Najmenej PZI na obyvateľa pripadá na Prešovský a Nitriansky kraj, na východnom Slovensku ich výrazný prílev zaznamenali len Košice.
Veľké rozdiely medzi regiónmi SR existujú v súčasnosti aj v oblasti vedy, technologického rozvoja a inovácií. Spôsobuje ich (okrem Bratislavy) malá absorpčná a adaptačná schopnosť regiónov na nové poznatky a technológie. V tých zaostávajúcich nie je možné v súčasnosti očakávať radikálne zmeny, pozitívne výsledky sa dostavia iba v prípade vytvorenia fungujúcich sietí malých a stredných podnikov. Ich dynamickejší prírastok v regiónoch bude čoraz viac závisieť od existencie kvalitného všeobecného i regionálneho podnikateľského prostredia. "Infraštruktúra ako štruktúra rôznych odvetví činnosti má práve vo svojej integrovanej podobe vplyv na iné ekonomické činnosti v regióne a jeho konkurencieschopnosť. Nie je priestor venovať sa všetkým jej aspektom. V súčasnosti však okrem dopravnej infraštruktúry nadobúda na význame komunikačná infraštruktúra. Zaostávajúce regióny majú veľmi nízky podiel napr. prepojenosti na internet (2 percentá v roku 2003). Z hľadiska regionálnych disparít a dostupnosti menej rozvinutých regiónov nemožno pozitívne hodnotiť ani to, že viac ako polovica používateľov internetu žije na západnom Slovensku a používatelia sú väčšinou obyvateľmi miest nad 50-tis. obyvateľov," konštatovala Ivaničková.

Silná polarizácia
Z uvedenej charakteristiky podľa nej vyplýva skutočnosť, že medzi Bratislavou na jednej strane a zvyškom republiky na druhej strane sú medziregionálne disparity veľmi silne polarizované Rozdiely medzi ostatnými regiónmi po vylúčení Bratislavy už nie sú také zreteľné. Rozdiely však rastú na subregionálnej úrovni taj v rámci krajov, ako aj ich jednotlivých mikroregiónov. Kým HDP na obyvateľa vzhľadom na paritu kúpnej sily sa v Bratislave približne rovná priemeru EÚ, iba tri iné regióny na Slovensku dosahujú aspoň jeho 50 %. Ak však nerátame Bratislavu a Prešov, odchýlka medzi regiónmi je pomerne malá a pohybuje sa medzi 42 a 55 percentami priemeru EÚ. Z hľadiska ekonomického rozvoja existuje os západ - východ, kde východné a severovýchodné oblastí krajiny sú menej rozvinuté než západné oblasti na hypotetickej čiare prechádzajúcej cez Bratislavu - Trnavu - Trenčín - Žilinu - Banskú Bystricu. Je to dané najmä historickým vývojom. K rozdielnosti podmienok v západných a východných oblastiach prispievajú tiež geografické faktory. Na jednej strane je to blízkosť krajiny s vyspelou ekonomikou (Rakúsko) a na druhej strane blízkosť krajiny s tranzitnými ekonomikami (Poľsko, Maďarsko, Ukrajina). V tejto prechodnej etape prihraničná ekonomická spolupráca východ - východ omnoho menej prispieva k rozvoju podnikov než vzťahy západ - východ, najmä pre implicitný transfer technológií, znalostí, investícií, obchodných príležitostí, cezhraničnej mobility pracovných síl a pod., ktoré sú v západnej krajine silnejšie. Rozdiely medzi krajmi SR sú v niektorých ukazovateľoch relatívne vysoké, ak porovnávame regióny s najvyššími hodnotami a najnižšími hodnotami, napríklad HDP na obyvateľa. Pomer medzi krajom s najvyšším HDP (Bratislavou) a Prešovským krajom s najnižšou hodnotou HDP sa od roku 1996 prakticky nezmenil. Rozdiely medzi okresmi i v rámci kraja sú však omnoho vyššie než medzi krajmi v úrovni HDP na obyvateľa. Podobná situácia je aj v príjmoch na obyvateľa. Dominantnú úlohu teda zohráva v krajine metropolitná oblasť okolo Bratislavy. V hlavnom meste existuje vysoký stupeň ekonomickej diverzifikácie vrátane najväčšieho sektora služieb, trvalý rozvoj nových aktivít (najmä malé podniky v terciárnom sektore) a značný podiel investícií (najmä priame zahraničné investície). Je tam tiež existuje vysoká koncentrácia vedy a výskumu, najvyššia úroveň vzdelávania a rastu kvalifikácie, extenzívna zamestnanosť vo verejnej správe a v službách a najvyššia úroveň miezd v krajine.
"V súčasnosti sa štátne orgány sústredili na európsku regionálnu politiku a dúfajú, že niektoré z týchto problémov sa podarí vyriešiť s pomocou finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov. Aby sa však dosiahol pozitívny efekt, je podľa môjho názoru potrebné vytvoriť národnú regionálnu politiku s jasným cieľom a hlavne viac spolupracovať s regiónmi. Spolu by mali vytvoriť určitú stratégiu regionálneho rozvoja, pretože nové programovacie obdobie 2007 - 2013 pre riešenie regionálnych problémov zo strany EÚ bude orientované na regióny, ktoré sú konkurencieschopné. Preto by mali štátne orgány vypracovať rôzne stratégie ako inovačnú, vzdelávania aj vedy a výskumu, aby sme mohli v plnom rozsahu plniť Lisabonskú stratégiu, tvoriacu základ pre budúcu regionálnu politiku EÚ. Čo je však hlavné, regionálna politika EÚ sa musí stať len doplnkovou k národnej regionálnej politike," zdôraznila Ivaničková.