Maďarsko odštartovalo svoju penzijnú reformu 1. januára 1998 a zvolilo si cestu troch pilierov. Prvý pilier si zachoval podobu priebežného systému. Idú doňho všetky príspevky od zamestnávateľov a asi 2 % príspevkov od zamestnancov.
Celkovo smeruje do prvého piliera asi 80 % všetkých príspevkov. Vek odchodu do dôchodku bol stanovený rovnako pre mužov i ženy na 62 rokov a každý účastník musí odpracovať najmenej 25 rokov, aby dostal aspoň minimálnu penziu. Doteraz sa za každý odpracovaný rok priznávala penzia vo výške 1,65 % príjmu. Podľa nového systému to bude len 1,22 %, teda tri štvrtiny pôvodnej hodnoty. Zvyšných 25 % by mali nahradiť príspevky akumulované v druhom pilieri.
Druhý pilier je založený na povinných príspevkoch do penzijných fondov spravovaných súkromnými spoločnosťami. Tento pilier absorbuje asi 20 % všetkých príspevkov, pričom všetky pochádzajú od zamestnancov. Počas štartovacieho obdobia 15 mesiacov si mohli zamestnanci rozmyslieť, či zostanú v starom systéme, alebo pôjdu do nového. Pracovníkom, ktorí sa rozhodli pre nový systém, sa začalo odvádzať 6 % ich hrubého príjmu do povinných penzijných fondov. Všetci noví zamestnanci boli automaticky priradení do nového systému. Maďarský zákon umožnil, aby sa členovia súkromných penzijných fondov vrátili do štátneho priebežného systému. Túto možnosť využilo v roku 2001 asi 9 300 členov a väčšinou išlo o vekovú skupinu 40 - 49 rokov. Po roku 2002 už takáto zmena nebude možná.
Okrem prvého a druhého piliera existuje aj tretí - nepovinný - pilier, založený na príspevkoch do dobrovoľných penzijných fondov. Regulačným orgánom pre povinné i dobrovoľné penzijné fondy je Maďarský úrad pre dozor nad finančným trhom.
POVINNÉ PENZIJNÉ FONDY
Mandatórne penzijné fondy sú koncipované ako neziskové organizácie vlastnené ich členmi. Zaoberajú sa vyberaním príspevkov, správou, investovaním a vyplácaním dôchodkov. Hlavnou funkciou fondu je vyplatiť členom celoživotnú anuitu počas ich dôchodku. Do fondu prispieva zamestnanec povinne 6 % svojho príjmu. Dobrovoľné príspevky do povinných penzijných fondov môžu priplácať svojim zamestnancom aj zamestnávatelia, ale tento príspevok je obmedzený na 80-tisíc forintov ročne.
Vyplatená penzia musí byť indexovaná minimálne na úrovni penzií vyplácaných v prvom pilieri. Anuitu musí dostať každý, kto bol členom fondu aspoň 15 rokov. V prípade kratšieho členstva sa člen môže rozhodnúť medzi výplatou nasporenej sumy alebo anuitou. Anuitu si člen kúpi buď od vlastného fondu, alebo od inej spoločnosti. Výška príspevku členov je daná zákonom a zákonom sú stanovené aj limity na výplatu doplnkového dôchodku. Povinný penzijný fond nie je v Maďarsku projektovaný ako náhrada štátneho dôchodku, ale ako jeho doplnok.
Pre členov, ktorí zostali v systéme aspoň 15 rokov, je v druhom pilieri zaručená minimálna penzia, a to vo výške 25 % penzie v prvom pilieri. Existujú nasledujúce typy anuít:
_ Doživotná anuita pre poistenca.
_ Doživotná anuita pre poistenca kombinovaná s doživotnou výplatou anuity pre rodinného príslušníka.
_ Anuita vyplácaná dvom alebo viacerým osobám tak dlho, kým je aspoň jedna nažive.
_ Výplata nasporenej sumy v prípade nedostatočnej výšky pre kúpu anuity.
Fondy sú spravované správcovskými spoločnosťami, z ktorých prevažná väčšina bola založená bankami a poisťovňami. Na ochranu poistencov bol založený Garančný fond, do ktorého sa odvádza 0,3 - 0,5 % príspevkov poistencov. Samotný fond bol však vopred vybavený kapitálom od štátu. Okrem toho sú úspory poistencov chránené ustanovením zákona o povinnom minimálnom zhodnotení. Fond musí vytvárať na výplatu dôchodkov technické rezervy, a to buď z investičného príjmu (v "tučných" rokoch), alebo z príspevkov členov. Horná a dolná sadzba výnosu sa definuje ako percento zo špeciálneho indexu, ktorý je založený na výnosoch zo štátnych cenných papierov so splatnosťou dlhšou ako jeden rok. Samotný štát však žiadny výnos negarantuje.
DOBROVOĽNÉ PENZIJNÉ FONDY
Tretí pilier penzijného systému funguje v Maďarsku od roku 1994. Inštitucionálny rámec pre dobrovoľné penzijné fondy je veľmi podobný tomu, ktorý platí pre povinné penzijné fondy. Na rozdiel od povinných fondov sú zakladateľmi fondu súkromné osoby a príspevky poistencov v dobrovoľných fondoch nie sú poistené. Do dobrovoľných penzijných fondov môžu prispievať tak zamestnanci, ako aj zamestnávatelia. Zákon nestanovuje limity pre investície do týchto subjektov, ale od daní je oslobodená len jedna tretina investovanej sumy zamestnancov (kedysi to bolo až 50 %). Príspevok zamestnávateľov je do určitej výšky tiež oslobodený od daní. Maďarské podniky tak môžu využívať príspevky do dobrovoľných aj povinných penzijných fondov ako zaujímavú incentívu pre svojich zamestnancov.
Dobrovoľné penzijné fondy operujú na maďarskom trhu o päť rokov viac. Tento náskok do istej miery vyvážil nevýhody vyplývajúce z užšej členskej základne a z klesajúcich daňových úľav pre tento typ investovania. V roku 2002 oba typy fondov naakumulovali aktíva za viac ako 300 miliárd forintov (tabuľka). Tieto sumy však zaostávajú za očakávaniami. V súčasnosti dosahujú aktíva povinných penzijných fondov len okolo 2 % HDP a asi 6 % celkových úspor obyvateľstva. Je predpoklad, že pri súčasnom 6-percentnom príspevku z príjmu poistencov by sa hodnota aktív mohla zvýšiť na 30 % v roku 2030 a na 50 % v roku 2050. Zároveň by sa však musel zvýšiť aj príspevok na 8 %.
Pokiaľ by mali povinné penzijné fondy zabezpečovať dôchodok aspoň na úrovni prvého piliera, museli by dosahovať ročný výnos aspoň 4,5 %. V skutočnosti sa však výnosy za prvé dva roky pohybovali len na úrovni 2,3 %. Spôsobila to predovšetkým štruktúra portfólia, kde jednoznačne prevládajú vládne dlhopisy (obrázok). Maďarský kapitálový trh je príliš malý a je v ňom málo kvalitných akciových titulov, ktoré by dokázali zabezpečiť dostatočný výnos.
VYSOKÁ KONCENTRÁCIA TRHU
Maďarský trh penzijných fondov je poznačený vysokou koncentráciou. V roku 2002 sa v piatich najväčších povinných fondoch koncentrovalo 56,4 % všetkých členov a 56 % celkových aktív. Všetkých 6 najväčších fondov bolo založených bankami. Nízka konkurencia na trhu spôsobila, že počet poistencov meniacich svoje fondy bol omnoho nižší, ako sa čakalo. Správa je pomerne nákladná (dosahuje 1 - 1,2 % z aktív) a fondy majú tendenciu nadhodnocovať svoje výnosy. Vysoká koncentrácia bola typická aj pre trh dobrovoľných penzijných fondov. Z celkového počtu 300 fondov vytvorených od roku 1995 zostalo v roku 2002 len 95. Z nich sa až 72 % aktív koncentrovalo v 18 najväčších fondoch. Len veľmi málo dobrovoľných fondov má viac ako 5-tisíc členov. Veľa fondov muselo zaniknúť a na trhu zostane len 10 - 12 povinných fondov, pričom 5 najväčších pokryje 90 % trhu. Počty dobrovoľných penzijných fondov by sa mali pohybovať na úrovni 70 - 80 jednotiek.
NÁKLADNÁ SPRÁVA FONDOV
Expertné štúdie vyčítajú maďarskému penzijnému systému vysoké náklady. Správa aktív v maďarských povinných i dobrovoľných fondoch zaťažila poistencov sadzbou 1 - 1,2 %. Zaujímavá bola štruktúra režijných nákladov. Pri povinných súkromných fondoch išlo asi 60 % réžie na administratívne činnosti (najmä marketing) a len 8 % na mzdy pracovníkov v správcovských spoločnostiach. Dobrovoľné penzijné fondy dávali na administratívne činnosti asi 35 %, ale na mzdy až 20 %.
Pomerne nejednoznačný bol postoj maďarských regulačných orgánov oproti menším penzijným fondom, dobrovoľným i povinným. Na jednej strane sa oficiálne deklarovala snaha o čo najväčšiu konkurenciu na trhu, ktorá mala prispieť k vyššej efektívnosti sektora. Na druhej strane bol na menšie fondy vyvíjaný tlak, aby sa zlúčili alebo odišli z trhu. Do zakladania fondov sa totiž pustili nielen malé a stredné podniky, ale dokonca aj niektoré miestne samosprávy. Vo väčšine prípadov si však zamestnávatelia uvedomili, že profesionálna správa penzijných aktív nie je záležitosťou amatérov a sami presviedčali zamestnancov, aby správu fondu ponechali bankám a poisťovniam.
Ďalšou lekciou z maďarskej penzijnej reformy je potreba rozsiahlej informačnej kampane. Najmä v prípade povinných fondov si štátne orgány svoje povinnosti jednoznačne zanedbali. Viedlo to potom k mnohým nedorozumeniam pri rozhodnutí o tom, kam má vlastne zamestnanec vstúpiť. Lepšie si viedli dobrovoľné penzijné fondy, ktoré už od začiatku zaplavovali obyvateľstvo propagačnými materiálmi. Náklady na marketing však prispeli k predraženiu správy.
StoryEditor