Prvá stavebná sporiteľňa pôsobí na trhu už 12 rokov. Akcionármi spoločnosti pri vzniku boli Slovenská sporiteľňa, Bausparkasse Schwäbisch Hall (Nemecko) a Raiffeisen Bausparkassen (Rakúsko), od minulého roku je ním i Erste Bank der Österreichische Sparkassen AG. S klientmi uzatvorila už vyše milióna zmlúv o stavebnom sporení, poskytla úvery a medziúvery za 65 miliárd korún. Trvale si udržuje dominantnú pozíciu na trhu -- vlani bol jej trhový podiel podľa cieľových súm novouzatvorených zmlúv 85 percent.
Po jedenástich rokoch úspešného pôsobenia na čele PSS odišiel z funkcie predsedu predstavenstva Ján Roland Burger. Na jeho miesto nastúpil Imrich Béreš.
Ing. Imrich Béreš sa narodil v roku 1962 v Ružomberku. Obchodnú fakultu Vysokej školy ekonomickej ukončil v roku 1985. Po vysokoškolských štúdiách pôsobil v kultúre. V bankovníctve je od roku 1994 -- najprv ako poradca pre investície a privatizáciu v Investment Bank Austria, potom ako člen predstavenstva v Bank Austria (SR), a. s., a v rokoch 1999 až 2001 ako podpredseda Predstavenstva Bank Austria -- Creditanstalt Slovakia, a. s.
Od roku 2001 sa venoval aktívne politike. Do septembra 2003 pôsobil ako poslanec Národnej rady SR a člen viacerých výborov, kde sa angažoval najmä v otázkach európskej integrácie. Od 1. februára 2004 je predsedom Predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne, a. s. Vzdal sa všetkých politických a straníckych funkcií. Vie nemecky, anglicky, španielsky, maďarsky a rusky.
Niekoľko rokov ste boli vo vedení veľkej zahraničnej banky. Môžete teda porovnať prácu v oboch pozíciách.
-- Rozdiel medzi komerčnou bankou a špecializovaným finančným ústavom, ako je Prvá stavebná sporiteľňa, je v tom, že komerčná banka má produktové portfólio rozsiahlejšie a nemá ruky zviazané až tak ako stavebná sporiteľňa. V Bank Austria Creditanstalt som bol podpredseda predstavenstva a spolu s kolegami som robil fúziu dvoch finančných ústavov, prvú na Slovensku. Tu som predsedom predstavenstva špecializovaného finančného ústavu, ktorý je zabehaný. Je veľký rozdiel budovať banku na zelenej lúke a nastúpiť do rozbehnutého vlaku. Ale pohľad zvonka je úplne iný, ako keď sedíte vnútri. Niekedy nie je na škodu, ak má človek iné skúsenosti, iné názory. Nie je tajomstvom, že každý šéf by si inštitúciu svojím spôsobom uspôsobil podľa svojich predstáv, na svoj obraz. To si vyžaduje veľa kompromisov, veľa času, veľa diskusií. Myslím, si, že sme dospeli do štádia, že firma ide kontinuálne dopredu, v rámci banky robíme kvalitatívne zmeny produktové i technické.
Zmeny vo vedení prinášajú zákonite i zmeny v samotnej spoločnosti. Na akých pilieroch staviate perspektívy PSS?
-- Tak ako každá spoločnosť, sme orientovaní na profit. Keď sa stavebné sporenie na Slovensku zakladalo, nikto netušil, aký boom to vyvolá. Bol to projekt na zelenej lúke, ktorý mal svoje trhové krivky. Na Slovensku má stavebné sporenie v priemere 1,7 občana. My máme vyše milióna klientov, čo svedčí o určitej stabilizácii. Ale musíme sa pozerať dopredu, lebo je jasné, že počet obyvateľov nenafúkneme a je naivné si myslieť, že by sme dokázali, aby mal stavebné sporenie každý občan. Ale po diskusiách s ministerstvom financií a ministerstvom regionálneho rozvoja sa snažíme v rámci legislatívneho procesu dosiahnuť niektoré zmeny. V prvom rade ide o stabilitu prostredia a rozviazanie rúk stavebných sporiteľní. Stabilizácia prostredia, ktorá u nás dosiaľ nie je, sa dosiahne stanovením vzorca štátnej prémie zákonom. Štátna prémia sa v minulých rokoch neustále menila. Občanov to znervózňovalo a nevedeli dopredu kalkulovať. Napokon ani stavebné sporiteľne nevedeli, čo bude o rok.
Významným rozhodnutím akcionárov je, že Prvá stavebná sporiteľňa ide do dôchodkových správcovských spoločností, čím nastane určitá diverzifikácia.
Čo sa zmení vo vzťahu ku klientom?
-- Sme jedinou zo stavebných sporiteľní, ktorá financuje spoločenstvá vlastníkov bytov a právnické osoby. Vytvárame nové call centrum. To nebude odpovedať len na jednoduché otázky o stave účtov a poradenstvo, ale na základe telefonátov budeme vykonávať aj zmeny v zmluvách -- to si však žiada aj isté technické riešenie. Ďalšou novinkou bude technologizácia našej vonkajšej odbytovej siete. Do konca roka by naši ľudia mali byť prepojení on-line a budú môcť komunikovať s centrálou. Uzatvorenie zmluvy bude cez laptop trvať dve minúty. Servis pre klienta zlepšíme a zrýchlime.
Pre klienta i stavebnú sporiteľňu je dôležité poznať výšku štátnej prémie na dlhšie obdobie. Spomenuli ste, že zákonom bude určený vzorec. Má už konkrétnu podobu?
-- Odborníci sa dohodli, návrh novely zákona ide do legislatívnej rady a vlády. Problematická bola dohoda o definícii dlhodobých peňazí a čo teda bude základom vzorca. Diskusie trvali niekoľko mesiacov a boli zo všetkých strán korektné, odosobnili sa, odpolitizovali a hľadali sa pragmatické riešenia na zvýšenie stability.
Čo je v novele okrem tohto vzorca?
-- Dôležité je rozviazanie rúk stavebných sporiteľní pre treasury, medzibankové obchody. Navrhuje sa zvýšenie limitu financovania právnických osôb z celkovej sumy poskytnutých úverov.
Ak sa schváli novela zákona o stavebnom sporení v navrhovanej podobe, budete s legislatívnymi podmienkami na stavebné sporenie spokojný?
-- Človek by nemal byť spokojný nikdy. Napríklad, boli by sme radi, keby mal vzorec klauzulu, že štátna prémia sa vypočíta takto, ale najbližšie tri roky neklesne pod 2 500 korún. Ale podľa výpočtov matematikov a na základe výhľadov štátneho rozpočtu na niekoľko rokov nám vychádza, že pri priemernom kontinuálnom zvyšovaní počtu klientov stavebných sporiteľní by štátna prémia mala byť zachovaná na hodnote približne 2 500 korún.
V Nemecku a Rakúsku sa štátna prémia postupne znižovala a dnes po vyše sedemdesiatich rokoch fungovania stavebného sporenia v týchto krajinách v porovnaní s priemerným príjmom je v podstate symbolická. Je to aj náš trend?
-- Každý štát si v tomto robí poriadok sám. Je naivné si myslieť, že bývanie vyrieši trh. V USA je najvoľnejší trh, ale bývanie štát, paradoxne, veľmi podporuje, subvencie na bývanie sú v prepočte na obyvateľa najvyššie na svete.
Boli ste poslancom za liberálnu stranu. Ako liberál súhlasíte s tým, aby sa štát viac podieľal na financovaní bývania a venoval mu väčšiu pozornosť?
-- Určite áno. Aj ako liberálne zmýšľajúci človek musím povedať, že aj liberalizmus má niekoľko prúdov, od krajne pravicového po sociálno-liberálny. Jednoducho, spoločnosť by sa o základné potreby človeka, ako je bývanie, mala starať. Nemôže to nechať na chaotický, spontánny vývoj. Je to proces, ktorý liberalizmus umožňuje, na občanovi je, ktorý z nástrojov podpory si zvolí. Pre sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva sú tu páky, ktoré umožňujú ich bývanie riešiť. Obce a mestá majú v rámci fondov Európskej únie možnosť postarať sa o sociálne bývanie v nájomných bytoch. Sú na to programy, závisí len od jednotlivých primátorov a starostov, ako sa s tým vyrovnajú. Stavebné sporiteľne nájomné byty nefinancujú, to si musia obce a mestá vyriešiť samy. Môžu na to, samozrejme, využiť aj úver z našej stavebnej sporiteľne.
Považujete hypotekárne úvery a stavebné sporenie za konkurenčné alebo komplementárne produkty?
-- Stavebné sporenie je systém -- najprv si našetrím, potom si zoberiem úver. To je pokojný, výhľadovo cielený postup občanov, núti ich sporiť. Hypotekárne financovanie je založené na úplne inom princípe -- občan si zoberie úver, keď ho potrebuje. Produkty sa nevylučujú, môžu sa vzájomne podporovať. Keď občan u nás začne sporiť s tým, že si v budúcnosti vezme úver, nevie, ako sa budú hýbať ceny. Využije úspory, štátnu prémiu a stavebný úver a to, čo mu prípadne chýba, kryje hypotekárnym úverom. V hypotekárnom úvere nevidím konkurenciu stavebného sporenia, ale jeho doplnenie. Tu by som pripomenul, že všetci, ktorí sú akcionársky zainteresovaní na stavebných sporiteľniach, dávajú aj hypotekárne úvery.
Potom je tu ďalší zdroj financovania -- Štátny fond rozvoja bývania. Je to ten správny spôsob štátnej podpory bývania?
-- Cieľom fondu by malo byť financovanie bývania naozaj len pre sociálne slabšie obyvateľstvo. Parametre by sa mali stanoviť inak ako teraz, lebo aj 80 štvorcových metrov na byt je na sociálne bývanie veľa.
Sú tu i ďalšie súvislosti vstupovania štátu. Štát deformuje trh napríklad tým, že umožnil poskytovať hypotéky pri nedefinovaní jednotlivej nehnuteľnosti. Ceny nehnuteľností šli rapídne hore. Trh deformujú aj zmeny kritérií podpory ŠFRB. Štát musí podmienky stanovovať presnejšie, musí sa rozhodnúť, čo a ako bude v budúcnosti podporovať.
A má v tom štát jasno?
-- Snaží sa o to. Ale nikto nevie, čo sa stane s návrhom v parlamente. Neraz pozmeňovací návrh, ktorý vyzerá nevinne, dokáže zmeniť celú filozofiu. Potom nemožno povedať, že je to chyba ministerstva alebo predkladateľa. Niektorý poslanec z neinformovanosti, alebo možno v dobrom úmysle navrhne niečo, čo okamžite zdeformuje prostredie.
Základné podmienky stavebného sporenia sa nejako zásadne meniť nemôžu, v podstate je všetko vymyslené. Ako sa budú diferencovať sporivé a úverové produkty stavebných sporiteľní?
-- Dôležité je, aby sme sa vzájomne nepodrážali -- to sa vzťahuje na hypotekárne banky i stavebné sporiteľne -- produktmi, ktoré idú do obrovského rizika. Súvisí to s Fondom na ochranu vkladov. Považujem za neférové, ak banka uvedie na trh produkt, ktorý je obrovským rizikom, napríklad dá úrokovú sadzbu na hranici profitability. Prekračuje istú etickú hranicu. Nepozerá sa na rizikovú stránku a deformuje sa trh. Pritom do fondu na ochranu vkladov prispievajú všetky banky. Banka to robí pre momentálny profit, ale o niekoľko mesiacov sa to odzrkadlí na náraste nesplatených úverov. Tu treba niečo zmeniť. Keď banka prekročí hranicu rizikovosti, mala by do fondu platiť viac.
My chceme ísť na trh s doplnkovými produktmi, napríklad s poistnými k úverom. Klient sa môže poistiť proti nesplácaniu v prípade nezamestnanosti, dlhodobej pracovnej neschopnosti, invalidite. Samozrejme, niečo to klienta bude stáť, ale bude mať istotu, že úver nebude ohrozovať jeho existenciu ani jeho okolia. Myslím si, že ľudia budú čoraz viac myslieť aj na zadné kolieska a budú pristupovať na takéto zlepšenia.
Chceme znižovať náklady klienta na administratívne úkony. Ustupujeme od notárskych zápisníc, ručenie je zmenkami. Na druhej strane, treba vytvoriť register úverov fyzických aj právnických osôb, a to nielen poskytnutých, ale aj nesplatených. Banky by mali mať prehľad o úverovom zaťažení klienta a predchádzať úverovým rizikám. Stále sú tu ľudia, ktorí sa chcú k peniazom dostať podvodným spôsobom.
Zahraniční akcionári priniesli Prvej stavebnej sporiteľni okrem kapitálu know-how. Ako ho obohacuje PSS?
-- Použil by som príklad z poľnohospodárstva. Ak sa zaseje a nestane sa nejaká katastrofa, tak príde žatva. My sme sa dostali do fázy žatvy, keď akcionári nemajú dôvod zasahovať do chodu spoločnosti, okrem riadnych dozorných rád a valných zhromaždení. Strategicky podporujú naše vízie do budúcnosti. Už sme v stave, že našich expertov volajú k ďalším rozvojovým programom vo svete. Boli pomáhať pri budovaní stavebného sporenia v Číne, nechýbali ani v Rumunsku, kde sa tvorí stavebná sporiteľňa. Naši akcionári využívajú know-how Prvej stavebnej sporiteľne najmä na trhoch, ktoré sú nám mentalitou a históriou blízke. Pre nás je to istým spôsobom vyznamenanie, ocenenie práce našich odborníkov.
Na Slovensku je vysoký podiel bytov v osobnom vlastníctve. Prináša to značné riziká, lebo ďalšie investície do bytov a nebytových priestorov sa presadzujú veľmi komplikovane, lepšie to nie je ani s údržbou. Viete tu pomôcť?
-- Začali sme financovať spoločenstvá vlastníkov bytov. Bol to nový produkt, ktorý mal isté štatistické nárasty. V roku 2001 boli úvery len niekoľko miliónov korún. V roku 2003 to bolo 176 úverov za 153 miliónov. Za prvých päť mesiacov tohto roku je to už 99 úverov za 112 miliónov korún. Od februára ponúkame v mimoriadnej akcii pol miliardy pre spoločenstvá a správcov bytového fondu, pričom úroková miera na medziúver je vo výške BRIBOR -- teraz je to 4,73 percenta. Spoločenstvu pritom stačí vložiť na zmluvu o stavebnom sporení len desať percent cieľovej sumy. Veľkou výhodou je možnosť ručenia Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou, prípadne solidárnym ručením -- ručiteľským vyhlásením nadpolovičnej väčšiny spolumajiteľov. Jednoducho, do obnovy bytov sa musí investovať a v zmysle noriem a predpisov EÚ technického charakteru sa bude musieť bytový fond revitalizovať.
Ktoré veci by sa mali právne zmeniť, aby sa zabránilo chátraniu bytového fondu?
-- Štát by mal ustanoviť, aby boli spoločenstvá vlastníkov povinné. Máme skúsenosti, že vlastníci bytov sa nevedia dohodnúť, správajú sa rôzne. Mnohí uvažujú egoisticky: toto sú moje štyri steny a ostatné -- výťahy, schodiská a ďalšie -- ma nezaujíma. Povinné založenie spoločenstva by celú komunikáciu náramne zjednodušilo. Myslím, že u nás je to vec mentality, ľudia sa boja spolkov. Treba povedať, že správcovia bytov disponujú obrovskými finančnými zdrojmi vlastníkov bytov a podľa mňa je len otázkou času, keď vypukne finančný škandál, napríklad sprenevera. Štát sa tým bude musieť zaoberať. Preto je lepšie tomu predchádzať a my radíme, ako. Musia sa čo najpresnejšie stanoviť také rámce, ktoré vylúčia problémy v budúcnosti.
Ako sa bude vyvíjať trh s bytmi?
-- Podľa štatistiky chýba na Slovensku 250-tisíc bytov. Bratislava bude stále špecifická. Nevnímal by som to len ako trh Bratislavy. Región, kam patrí Dolné Rakúsko, Burgenland, oblasť Györ -- Moson -- Sopron, južná Morava, Trnavský a Bratislavský kraj, by za 20 -- 30 rokov mohol mať 20 miliónov obyvateľov. Bude jedným z najprosperujúcejších.
Ďalším faktorom sú nové veľké investície, ktoré potrebujú pracovné sily. Toto všetko bude potrebovať nové byty. Je tu však opäť jeden problém mentality -- Slovák nie je ochotný sťahovať sa za prácou. Máme generačné domy a byty, kde sú ľudia zvyknutí bývať. Priemyselné podniky musia denne zvážať pracovníkov z okruhu aj sto kilometrov. Väčšina z nich nie je ochotná sa sťahovať.
Ceny bývania nepôjdu rapídne hore, ustália sa, ovplyvňovať ich bude v podstate iba inflácia. Pravda, ak štát nepríde s niečím podobným, ako hypotéky na nešpecifikované nehnuteľnosti. Ak áno, ceny vyletia, ale potom aj tak klesnú. Cenovú mapu budú meniť aj rozhodnutia veľkých investorov, ktoré prinesú nové pracovné príležitosti.
Životná úroveň sa bude zvyšovať a ľudia budú rozmýšľať. Ak niekto predá byt v Petržalke za dva milióny, vezme si milión na hypotéku alebo stavebný úver od nás, môže v okruhu 20 -- 30 kilometrov od Bratislavy kúpiť stavebný pozemok a za tie peniaze už dokáže postaviť slušný rodinný dom. Mnohí už tak rozmýšľajú, snažia sa dostať z mesta a skvalitniť svoje bývanie.
Spomenuli ste správu dôchodkových fondov. Predpokladáte väzbu medzi produktmi stavebného sporenia a dôchodkového sporenia, napríklad ako je pri sporení a poistení?
-- V prvom rade budeme oslovovať klientov, ktorí sú v našej databáze. Budú to však dva samostatne fungujúce právne subjekty, každý bude robiť svoj biznis. Využijeme však sieť obchodných miest a poradcov. Ľudia, ktorí pre nás pracujú pri stavebnom sporení, pôjdu na skúšky a budú robiť pre nás aj pre dôchodkovú správcovskú spoločnosť.