Nedávno uplynulo desať rokov od jeho smrti. Pieseň Morituri te salutant bola minulý víkend v hitparáde Českého rozhlasu na druhom mieste, na hudobnej stanici Music box, ktorej program ovplyvňujú diváci svojimi esemeskami, sa rovnomenný klip už niekoľko mesiacov drží medzi najžiadanejšími. Idylku narúša azda iba fakt, že interpretom úspešnej piesne dnes nie je Karel Kryl, ale Daniel Landa. Zatiaľ čo v Krylovom podaní pieseň vyznievala skôr ako namáhavý ston či obžaloba, u Landu sa zázračne mení na výzvu do boja. V pochodovom tempe, v sóle s píšťalkami... Daniel Landa sa na začiatku deväťdesiatych rokov úspešne živil predajom rasistických piesní, svoje príkre názory príliš neskrýval, azda iba v piesni Álíb agil si dovolil malú slovnú hračku a svoj sen o bielej lige naspieval odzadu. Leinad Adnal je jednoducho invenčný duch, natoľko chytrý, že už svoje skinhedské názory neprepiera na verejnosti, ale drsnú chlapácku poetiku vnáša do všetkého, čo mu príde pod ruky. A odkedy stvoril "dirty muzikál" Krysař, milujú ho nielen vyholení synovia, ale aj ich otcovia a matky putujúce za muzikálovou kultúrou naprieč celou krajinou v autobuse s nápisom Podnikový zájazd. Piesne Karla Kryla dodnes naspievalo takmer dvadsať interpretov, a asi sa netreba čudovať, že niektorí sú umelcami až v druhom či treťom rade. Veď nie sú jediní, Kryla si stihla privlastniť aj veľká časť českej politickej scény -- srdnatý mužík s gitarou imponoval dokonca aj sládkovcom a niektorým komunistom. To isté platí aj o sociálnej demokracii, aj keď sa spievajúci bard na ich adresu vyjadril slovami, že sú predkožkou robotníckej triedy -- kedykoľvek ide do tuhého, stiahnu sa. Pesničkár symbolizujúci celú jednu epochu je už desať rokov mŕtvy, a tak sa dnes jeho bonmotov nikto nemusí báť. Jeho neustála nespokojnosť ho nepriamo pripravila o život, vďaka čomu sa aspoň nedožil dnešných čudesných úspechov v hitparádach.