Rast miezd
"Ľudia by pri rozhodovaní o tom, či vstúpiť alebo nevstúpiť do druhého piliera mali zvážiť v prvom rade vyšší očakávaný rast miezd, ktorý súvisí so zbližovaní životnej úrovne s priemerom EÚ. Ďalej administratívne a marketingové náklady DSS, ktoré najmä v prvých 10 rokoch od vzniku DSS si správcovia budú účtovať do poplatkov, čo v konečnom dôsledku zníži reálne výnosy z úspor," upozorňuje Peter Goliaš zo Stredoeurópskeho inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO.
Politické a trhové riziko
Rovnako tu podľa neho existuje aj politické riziko. Najmä pod vplyvom nepriaznivého demografického vývoja môže niektorá z budúcich vlád obmedziť dôchodky v prvom pilieri. "Počítať treba aj s rizikom kapitálových trhov. Prípadná kríza na kapitálových trhoch ohrozí dôchodky v druhom pilieri. Toto riziko sa dá znížiť, ale len za cenu nižších výnosov," uvádza Goliaš.
Dedenie
Dôležitým pozitívom je možnosť dedenia. Úspory v druhom pilieri totiž možno za istých okolností dediť. Toto má osobitný význam pre ľudí, ktorí neočakávajú, že sa dožijú veľa rokov. Pritom zohráva čiastočný vplyv aj očakávaná dĺžka života jednotlivca a očakávaná dĺžka jeho pracovnej aktivity. Pre ľudí, ktorí sa dožijú menej rokov, resp. budú poberať dôchodok kratší čas (napríklad budú pracovať dlhšie), bude výhodnejšie vstúpiť do druhého piliera a úspory si po odchode do dôchodku vybrať. Ak by teoreticky došlo k úmrtiu pred odchodom do dôchodku, všetky úspory v druhom pilieri by zdedili potomkovia zomrelého. V prvom pilieri by v takomto prípade pozostalí dediť nemohli.
Vek je rozhodujúci
Vo všeobecnosti platí, že občania, ktorým ostáva do dôchodku viac ako zhruba 20 rokov, majú vyššiu pravdepodobnosť dosiahnuť vyšší dôchodok v druhom pilieri a, naopak, pre občanov, ktorým ostáva do dôchodku menej ako zhruba 20 rokov, bude skôr výhodné zotrvať v prvom priebežnom pilieri. "Občania približne vo veku 40 až 45 rokov patria do skupiny, pri ktorej sa nedá s dostatočnou mierou istoty určiť, či je pre nich z pohľadu výšky dôchodku výhodné vstúpiť do druhého piliera," tvrdí Goliaš.
Krátkodobé hľadisko
V kratšom období ponúkne prvý pilier vyššie zhodnotenie než druhý. "V nasledujúcich 15 až 20 rokoch možno očakávať dobiehanie životnej úrovne EÚ, čo súvisí so zrýchleným rastom miezd, t. j. kľúčového faktora podmieňujúceho výkonnosť prvého piliera. Ďalšou príčinou je vysoká štedrosť prvého piliera, pri ktorom je miera náhrady, teda pomer dôchodku ku mzde, nastavená na 50 percent," analyzuje Goliaš.
Dôvodom vyšších dôchodkov z prvého piliera z krátkodobého hľadiska môže byť ďalej aj konzervatívne investovanie v druhom pilieri v záverečnej fáze sporenia, keď posledných sedem rokov pred odchodom do dôchodku musia byť všetky úspory uložené v konzervatívnom fonde. Teda v bezpečných aktívach, pre ktoré je charakteristický nižší výnos.
Dlhodobé hľadisko
V dlhšom období ponúkne prvý pilier nižšie zhodnotenie než druhý. "Od roku 2015 totiž začne na dôchodkový systém výraznejšie vplývať demografická kríza, v dôsledku čoho pravdepodobne nebude možné udržať vysokú štedrosť priebežného piliera. Prenosom aktív do zahraničia sa môže druhý pilier demografickej kríze vyhnúť, resp. zmierniť jej dôsledky. Dlhšie obdobie sporenia pritom znižuje riziko a zvyšuje výnosy v druhom pilieri," dodáva Goliaš.
| Zapojenie občanov a aktíva v dôchodkových systémoch (rok 2002) | ||||||||
|
|
Z celkového počtu pracujúcich |
Aktíva v mil. eur |
Aktíva ako percento z HDP | |||||
|
Krajina |
2. pilier |
3. pilier |
2. pilier |
3. pilier |
Spolu |
2. pilier |
3. pilier |
Spolu |
|
Maďarsko |
54,15% |
28,71% |
1 753 |
1 521 |
3 274 |
2,79% |
2,42% |
5,22% |
|
Estónsko |
32,07% |
0,36% |
11 |
4 |
15 |
0,18% |
0,07% |
0,25% |
|
Litva |
23,51% |
1,41% |
20 |
23 |
43 |
0,25% |
0,29% |
0,54% |
|
Poľsko |
67,08% |
0,29% |
7 704 |
36 |
7 740 |
4,30% |
0,02% |
4,32% |
|
Slovinsko |
3,28% |
17,41% |
40 |
80 |
123 |
0,20% |
0,41% |
0,61% |
|
Slovensko |
0,00% |
17,40% |
0 |
183 |
183 |
0,00% |
0,81% |
0,81% |
|
Česko |
0,00% |
49,95% |
0 |
2 181 |
2 181 |
0,00% |
3,29% |
3,29% |
|
Lotyšsko |
0,00% |
0,00% |
0 |
0 |
0 |
0,00% |
0,00% |
0,00% |
| Zdroj: Výsledky výskumu The East–West Management Institute Inc. pre OECD, SAV | ||||||||