Pred podaním žaloby na súd by mal každý zvážiť, či hodnota sporu kompenzuje možné náklady, ktoré bude musieť vynaložiť. Ani súdny poplatok totiž nie je jediný, s ktorým bude musieť počítať. Všetky ostatné platby sa spolu nazývajú súdne trovy a priamo súvisia s vyriešením sporu. Prvou časťou nákladov sú takzvané hotové výdavky, ktoré občan znáša v súvislosti s vedením sporu. Medzi tieto výdavky patrí najmä cestovné, v prípade, že sa súdny spor nekoná v mieste bydliska. Započítať sa tiež môže stravné a ubytovanie. Druhu skupinu nákladov tvoria trovy dôkazov. Patria medzi kľúčové, keďže od nich môže závisieť úspech žaloby. Platiť sa môže aj za svedka, keďže svedok má nárok na náhradu svojich výdavkov a zmarený zárobok. Drahou záležitosťou sú tiež znalci, k náhrade výdavkov ktorých treba pripočítať aj odmenu. V prípade, že sa spor týka aj zahraničia, je možné zvýšenie nákladov o tlmočenie alebo preklad listín. Nemalou sumou je aj odmena advokátovi. Každý človek ma síce právo zastupovať sa pred súdom sám, avšak odborník zvyšuje šance na výhru. O výške odmeny sa môže klient s advokátom dohodnúť prakticky ľubovoľne. Ale keď bude úspešný, odporca mu uhradí náklady len vo výške tarifných sadzieb. Rozdiel si bude musieť i tak doplatiť z vlastného vrecka.
Trovy si musí každý účastník sporu hradiť sám až do chvíle, keď súd právoplatne rozhodne. Samozrejme, že nehradí iba svoje náklady, ale aj výdavky svojho právneho zástupcu. Situácia sa zmení vtedy, ak je vynesený právoplatný rozsudok. Vtedy všetky náklady musí znášať ten, čo prehral. Iná situácia je, keď výsledkom sporu je iba čiastočný úspech. Vtedy sa náhrada trov rozdelí podľa pomeru úspechu jednotlivých strán. Už v samotnej žalobe by mal účastník žiadať o náhradu trov spolu s ich preukázaním. V prípade, že klient nie je spokojný s výškou náhrady trov, môže podať na súde odvolanie.
StoryEditor