Dušan Fabián: Kvalitné manželstvo sa s menšou neverou vyrovná, slabé skrachuje

Je to pravda?
- Ani nie. Na prvom mieste príčin v rozvodovosti je povahový nesúlad, potom nasleduje alkoholizmus a nevera je až na treťom mieste. Kvalitné manželstvo sa vie vyrovnať s menším mimomanželským vzťahom. Slabé manželstvo, naopak, skrachuje. A takto to bolo podľa mňa vždy.

Psychológ Mathé tvrdí, že ľudia nie sú monogamní. Nespája sa polygamia skôr s nedostatkom fantázie a vôle pracovať na kvalite vzťahu s jedným partnerom?
- Možno máte pravdu, ale je tu celá škála mimomanželských aktivít, ktoré majú rôznu hodnotu pre toho, kto ich robí. Nie všetky možno odsúdiť. Myslím si, že neveru možno definovať len vo dvojici - každý pár si určí, čo je ešte v rámci pravidiel hry a čo nie je. Čiže, ak si určí, že opakované stretnutie v kaviarni s tou istou ženou alebo mužom bude priestupkom, tak to je nevera. Ak sa dohodnú, že jednorazové sexuálne dobrodružstvo nemožno považovať za neveru, tak to potom nevera nie je.

Je to teda osobnou vecou tej-ktorej dvojice?
- Mimomanželský vzťah nemá všeobecné pravidlá. Pre veriacich, samozrejme, existujú pravidlá, ale nie všetci sú nábožensky založení.

Kedysi sa nevera zatĺkala ako sa dalo. V dnešnej dobe sa predrala do popredia našich životov aj vďaka predným stránkam bulváru. Akoby sa stala všednou súčasťou života. Je to normálne?
- V súčasnosti sa tu naozaj dá hovoriť o poklese morálky a narúšaní pravidiel. Na druhej strane mimomanželský vzťah niektorých ľudí oslobodzuje. V nevere sú v hre vždy dvaja: prvý, ktorý má mimomanželský vzťah, a preto pocit viny, a druhý, ktorý má zasa pocit krivdy. Odbornú pomoc vyhľadávajú zvyčajne obidva spomínané typy ľudí, pretože človek s pocitmi viny nevie, čo s nimi, cíti sa previnilo a ten druhý prichádza s pocitmi krivdy so slovami: "Predstavte si, akého mám ja doma podvraťáka, s kým som ja doteraz žil atď." Jav, ktorý ste spomínali, skutočne pozorujem a myslím si, že má viac negatív ako pozitív. Dokonca sa u niektorých mužov, ktorí sa náhle stali veľmi solventnými, objavuje "veľkorysosť" s pocitom, že môžu všetko. Raz za mnou prišiel jeden pán a ponúkol mi veľkú sumu peňazí s tým, že má milenku, po ktorej veľmi túži. A doma mal, pravdaže, manželku, ktorá ho veľmi deptala. Mojou úlohou bolo zariadiť zhovievavosť manželky k tomuto druhému vzťahu. Samozrejme, odmietol som to, pretože nezvyknem manipulovať ľudí. Tento príklad som však použil na ilustráciu, pretože niektorí muži akoby si peniazmi chceli zlegalizovať mnohoženstvo. Ich solventnosť má jedinú výhodu v tom, že ak by sa aj rozišli s pôvodnou partnerkou, vedia ju zabezpečiť. Ale je ich chybou, keď si myslia, že mnohoženstvo si môžu zaplatiť.

Nevera sa zväčša spája s mužmi. Je to podmienené biologicky? A čo napríklad solventné ženy?
- Muži majú neustále potrebu dobýjať ženy, ale stretol som sa už aj s prípadom solventnej pani. Mal som klienta, ktorý bol generálnym riaditeľom na riaditeľstve tých zbytočných medzičlánkov, ktoré boli za socializmu a rozsypali sa. Tak sa stalo, že jedného dňa sa z neho stal nezamestnaný. Jeho manželka bola utláčaná domáca pani, ktorá s dvoma deťmi ťahala celú domácnosť. Keď však ostal nezamestnaný, začala pracovať v obchode a neskôr dokonca podnikala a zarábala viac ako on. Aj preto začala vracať manželovi to, čo jej on spôsoboval v období práce vo vysokej funkcii. Začala sa správať slobodne ako bohatší muži, s tou výnimkou, že si nenašla sexuálneho partnera. Keď prišiel prvýkrát na konzultáciu, vyzeral strašne, bol chudý a chorľavý. Postupne mu sebavedomie narastalo, našiel si prácu v armáde a keďže ona mala otca "lampasáka" a uniforma jej veľmi lichotila, dali sa znovu dokopy.

V niektorých vzťahoch je o nevere najlepšie nehovoriť, v iných hovoriť. Ako to má však človek vedieť? Predsa nemôže predvídať reakciu toho druhého, akokoľvek dobre ho pozná...
- Na to neexistuje žiadny univerzálny liek. Predstavte si dvojicu. Krásne manželstvo. Po 15 rokoch sú na dovolenke pri mori, deti dali starým rodičom, popíjajú víno. Ona nevie, čo má robiť od pohody a šťastia, že má takéto manželstvo a jeden večer povie manželovi: "Vieš čo, ja som s tebou veľmi šťastná, veľmi sa milujeme, vidím, že aj ty si šťastný, ale existuje jedna škvrnka v našom vzťahu, o ktorej by som ti chcela povedať. Pred 11 rokmi, keď sme bývali tam a tam, páčil sa mi jeden tvoj kamarát. Aj on mi zhodou okolností dvoril a raz na večierku sme sa v kuchyni bozkávali. Nebolo to, samozrejme, nič vážne, boli sme len trochu opití..." A je po manželstve. V tomto prípade to bola nezmyselná úprimnosť, pretože spomínaný vzťah bol už dávno za nimi... Ona mala pocity viny a chcela sa ho zbaviť a zlepšiť krásny vzťah. Niekedy je však lepšie mlčať.

Nevypláva nevera skôr či neskôr na povrch?
- Dlhotrvajúci vzťah áno, ale jednorazové dobrodružstvo nemusí. S tým sa zomiera.

Čo býva najčastejšou príčinou nevery? Ide najmä o pohlavný styk?
- Sex býva príčinou predovšetkým krátkodobých a jednorazových nevier. V prípade dlhotrvajúcich mimomanželských vzťahov ide najmä o neuspokojené duševné potreby. Potreba milovať a byť milovaný. To sú najbolestivejšie a najhlbšie nevery. Ďalej je to pocit prázdneho hniezda a zužujúcich sa príležitostí. Nazýva sa to tiež fenomén zatvárajúcich sa dverí. Chlap, päťdesiatnik, mal pred tým dvere otvorené a ani nemal potrebu hľadať príležitosti na mimomanželské vzťahy. Starnutím sa však dvere začínajú zatvárať a jeho možnosti sa zužujú. A keď sa náhodou stane, že tohto muža obdivuje nejaká mladšia žena, môže sa stať, že mu stroskotá manželstvo. Platí to aj pre ženy. Zoberme si len príklady zo šoubiznisu u nás doma a v zahraničí. Očarený muž či žena vtedy majú pocit, že ešte jeden cyklus zvládnu. Niektorí ľudia ako adrenalínoví toxikomani vyhľadávajú neveru ako vzrušujúce dobrodružstvo. Podobajú sa tým, ktorí robia rizikové športy. Iní vstupujú do nevery, aby sa dostali ako na dovolenke "za hranice všedných dní."

Takže môže byť dôvodom nevery, paradoxne, aj partner?
- Áno. Pokiaľ nejde o dobrodružstvo a bežnú túžbu po zmene. Tie patria k ďalším psychologickým činiteľom nevier. Niektorí ľudia chcú neverou napríklad pomstiť ujmu od partnera.

Je povrchná doba, nesúvisí nevera aj s neschopnosťou skutočne milovať?
- Podľa mňa nie.

A čo zhoršujúce sa ekonomicko-sociálne podmienky? Majú aj tie vplyv na neveru?
- Myslím si, že nie... Napríklad podľa štatistík má najmenej rozvodov slovenský vidiek a najviac Bratislava a Košice, pričom najviac nevier je v štvrtom a piatom roku spolužitia. Vo všeobecnosti sa zvykne hovoriť o dvoch manželských krízach: jedna je adaptačná v spomínanom štvrtom alebo piatom roku a druhá po osemnástich alebo dvadsiatich rokoch manželského spolužitia, keď dospelé deti odchádzajú počas spomínaného fenoménu zatvárajúcich sa dverí. Motívov na neveru je naozaj mnoho a bolo by možné spraviť aj akúsi typológiu.

Kedysi nevernice upaľovali, stínali im hlavy, hádzali ich do trasoviska atď. S akými dôsledkami alebo rizikami je nevera spojená dnes?
- Najväčším rizikom je strata dôvery. Potom je tam riziko poklesu kvality v spolužití, rozchodu, odcudzenia sa až rozvodu. Keď za mnou napríklad príde zaľúbený manžel, radím mu, aby neprerušoval intímny styk so svojou partnerkou. Lebo v tej chvíľu ako to spraví, začne ho to ťahať na druhú stranu.

A čo traumy, ktoré prežívajú nielen podvedení partneri, ale najmä ich deti? Nekráča nevera ruka v ruke s egoizmom?
- Osvietení rodičia si mimomanželský vzťah neriešia cez deti...

Ale, čo keď sa už manželia idú rozviesť? Vtedy sa to detí týka bezprostredne...
- To áno. Ale stále zdôrazňujem - nie je nevera ako nevera. Neveru je potrebné diferencovať. To musíte uznať aj vy. Je rozdiel, ak niekde v zahraničí prežijem večer s nejakým partnerom alebo partnerkou a je to len šarmantný očarujúci večer a je rozdiel, keď sa rok stretávam s nejakým partnerom a žijem dva životy. "Není li ta, kterou mám rád, mám rád tu, která je tu," spievali kedysi Voskovec a Werich.

To však nie je potešujúca skutočnosť. Myslíte si, že by na moje otázky žena psychologička odpovedala inak? Neinklinujete k obhajobe mužov?
- Nie, nie (smiech). Bohužiaľ, nie som na morálku. Na to sú kňazi a tí, ktorí sa zaoberajú etikou. Keď ku mne príde klient, ktorý má, povedzme, sexuálne problémy vo svojom mimomanželskom vzťahu, ja ho ako psychológ nemôžem súdiť. Každý má právo voľby a každý si zodpovedá za svoje činy sám. Mojou zodpovednosťou a profesiou je pomôcť mu, aj napríklad v tom, aby sa správne rozhodol. A to isté by podľa mňa urobila ktorákoľvek profíčka.

Hovorí sa však, že chlap je chlapom vtedy, keď má charakter. Poznáte z vašej praxe veľa ľudí, ktorí vedia novým skúsenostiam z nevier odolať?
- Samozrejme, že poznám a je veľmi pekné, keď vie niekto odolať. Poviem vám však jeden škaredý vtip. Paradoxné je, že ma ho naučili klienti:
"Aký je rozdiel medzi verným a neverným mužom?"
"Neverný muž je sviňa a verný muž je lenivá sviňa."
Verní muži nemajú veľký kredit, časť si ich váži, ale ľudská duša je raz taká - so sebou si okrem morálnych zásad nesie aj huncútstvo a figliarstvo. Stále zdôrazňujem, že nie je nevera ako nevera.

Ako sa môže však cítiť žena pred svadbou, keď si prečíta, že jej manžel jej tak či tak raz zahne, pretože muži to majú v povahe. Dá sa vôbec nevere nejako rozumne predísť?
- Najlepšou prevenciou nevery vo vzťahu je kvalitná voľba partnera. Keď si ja pod vplyvom nejakých neuvedomovaných síl vyberám partnera, zakladám nádherný precedens mojich alebo partnerových budúcich nevier. Poviem vám príklad, aby to nevyznelo veľmi všeobecne. Som jedináčik a mám veľmi dobrý vzťah k rodičom, lebo majú len mňa. Mám výborný vzťah s mamou, preto si podvedome vyberiem takú partnerku, ktorá mi ju aspoň trochu pripomína. Čiže vyberiem si dominantnú ženu, ktorá vie všetko organizovať a manažment domácnosti má v malíčku. Lenže mám aj dominantného otca a keď náhodou stretnem ženu, pri ktorej môžem byť dominantný, zrazu objavím novú dimenziu, ktorú som nikdy nepoznal...

Keď si ako žena uvedomujem svoju dominanciu, dá sa zabrániť tomu najhoršiemu?
- V prvom rade by mal manžel prerušiť svoj vzťah. Potom je len na vás, do akej miery odpustíte a obnovíte dôveru. Keď mimomanželský vzťah jeden z partnerov nedokáže zastaviť, je to permanentná kríza, ktorá sa len ťažko uzmieruje.