Daniel Gladiš (1968) - sa investíciám na finančných trhoch venuje od roku 1991. V roku 1991 absolvoval VUT v Brne; v rokoch 1991 - 1994 študoval na Masarykovej univerzite v Brne, v rokoch 1992 - 1993 na Fakulte ekonómie a managementu v holandskom Utrechte; v roku 1999 získal MBA na Rushmore Univerzity v USA; CFA od roku 2001.
V rokoch 1993 - 1999, ako jeden zo zakladateľov, riadil spoločnosť Atlantik Finanční trhy. Od roku 1999 je riaditeľom a predsedom predstavenstva spoločnosti ABN AMRO Asset Management (Czech), a. s.
Daniel Gladiš
O financie sa začal zaujímať po skončení vysokej školy v čase takzvaného " Klausovho zlatého obdobia", ktoré si dokázalo získať veľa ľudí. Na Masarykovej univerzite ho ovplyvnil americký prednášajúci Michael Hobbs, ktorý učil ekonómiu a financie. Rok 1993 bol rokom otvorenia búrz, takže nastal boom kapitálového trhu. Pri premýšľaní o budúcnosti sa rozhodli spolu s ďalším kolegom založiť maklérsku spoločnosť, ktorá sprostredkovávala obchody a obchodovala na trhu cenných papierov. Po roku, dvoch sa ich spoločnosť Atlantik Finanční trhy stala najväčším obchodníkom s akciami v Čechách. Zameriavali sa výhradne na inštitucionálnych klientov, predovšetkým domáce a zahranične investičné fondy. Spoločnosť sa rozrastala a o niekoľko rokov už mala aj dcérske spoločnosti. Jedna sa zameriavala na asset management (správu aktív), ďalšia na corporate finance (podnikové financie) a tretia pôsobila v Kyjeve. Smrť Michaela Hobbsa v roku 1999 firmu rozdelila medzi dvoch spoločníkov.
D. Gladiš sa rozhodol pokračovať v časti firmy, zaoberajúcej sa asset managementom. V určitom štádiu rozvoja potrebovala firma zahraničného partnera, ktorého meno a kapitál by umožnil ďalší rozvoj. Koncom roka 1999 tak došlo k predaju spoločnosti do rúk ABN AMRO Bank. D. Gladiš hodnotí s odstupom času tento krok ako veľmi dobrý. Spoločnosť následne priniesla na trh luxemburské podielové fondy, rozšírila portfólio management i na súkromné osoby, kúpila 3 penzijné fondy. V súčasnosti s odstupom troch rokov má v správe približne 8 mld. Kč od českých klientov a vstupuje na slovenský trh.
Ako by ste hodnotili slovenský a český kapitálový trh?
- Naše trhy sú podobné. Vznikli spoločne vďaka kupónovej privatizácii, aj zákony, ktoré ich formovali, boli spoločné. Po rozdelení federácie išli aj trhy svojou cestou. V Čechách bola druhá vlna kupónovej privatizácie, na Slovensku nie. Privatizácia bánk prebiehala v Čechách rýchlejšie. Už v období 1994 - 1995 vznikli u nás prvé penzijné fondy, čo je významný prvok kapitálového trhu. Vstup zahraničných správcovských spoločností a fondov sa uskutočnil v Česku skôr ako na Slovensku, z čoho vyplynul i vyšší záujem o túto formu investícií. Vývoj u nás bol teda rýchlejší, hoci si myslím, že momentálne sa to obracia. Výrazne Čechy doháňate. Je to podľa mňa vďaka tomu, že Slovensko má vládu i zloženie parlamentu priaznivejšie pre podnikateľskú klímu. Takúto reformnú vládu môžu Slovensku okolité krajiny závidieť. V Čechách sa vývoj zastavil.
Čo vplyv škandálov, spojených s krachom spoločností, na rozvoj kapitálového trhu v Čechách a na Slovensku?
- U nás boli škandály spojené s niektorými veľkými investičnými fondmi kupónovej privatizácie, s krachom bánk a s kampeličkami. Oproti slovenským nelicencovaným subjektom to u nás nebolo až také divoké. Myslím si, že aj vo väčšine kampeličiek bol záujem seriózne podnikať. Nasľubovali však nereálne výnosy, čo ich zabilo. Našťastie tam nebolo až toľko peňazí ako vo vašich nelicencovaných subjektoch. Krach nelicencovaných subjektov vrátil slovenský trh trochu späť. V každom prípade si myslím, že to vyčistilo trh a môžu nastať štandardné podmienky.
Ako vidíte budúci vývoj trhu investícií v SR?
- Môžeme si to porovnať na štatistikách predajov zahraničných fondov. Na Slovensku je v nich investovaných za približne dva roky rádovo 2,5 miliardy slovenských korún. Je to veľmi málo. Podobne je to pri iných formách investícií, napríklad doplnkových dôchodkových poisťovní, či životných poistiek. Preto si myslím, že iba teraz začal proces presúvania depozít z bánk do iných produktov kapitálového trhu, čo v Čechách začalo približne pred štyrmi rokmi. Z toho sa dá vyvodiť, kam to bude smerovať.
Má si z čoho investor v ČR vyberať? Aký je výber podielových fondov v ČR?
- Ponuka je oveľa širšia ako na Slovensku. U nás sa predáva niekoľko stoviek fondov, pričom na Slovensku je to zatiaľ len niečo vyše 100 fondov. Okrem širšej ponuky je vo fondoch v Čechách aj viac prostriedkov. Je to približne desaťnásobok toho, čo sa investovalo vo fondoch na Slovensku, pritom podľa veľkosti trhov by malo ísť len o niečo viac ako dvojnásobok. Historický vývoj ukazuje, že takýto stav by mal nastať za 2 - 3 roky.
V Čechách už dlhšie obdobie pôsobia i penzijné fondy. Je v nich investovaných len približne 50 mld. Kč, čo je oveľa menej ako v podielových fondoch. Prečo sa vývoj v tomto smere zastavil?
- Súhlasím, vývoj sa zastavil. Pravdou je aj to, že vo svete je to pri pomere investícií do podielových fondov a penzijných schém skôr naopak. Jasný je aj dôvod. Penzijné fondy u nás sú zatiaľ len tretím pilierom dôchodkového systému. Sú dobrovoľné. Plnia podobnú úlohu ako u vás doplnkové dôchodkové poisťovne. Systém dovoľuje, aby penzijne fondy boli využívané ako krátkodobé investície. Mali by to byť však výsostne dlhodobé vklady. Preto je v penzijných fondoch relatívne málo peňazí. Síce sa na systéme zúčastňuje približne 2,5 milióna sporiteľov, čo je približne polovica potenciálneho trhu, ale tí sporia veľmi málo peňazí. Takže penzijné fondy neplnia v Čechách žiadnu významnú úlohu v celkovom dôchodkovom systéme.
Po skúsenostiach z Čiech, čoho by sme sa mali vyvarovať pri penzijnej reforme na Slovensku?
- Hlavný nedostatok českej reformy je nedôslednosť. Náš systém nerieši problém dôchodkov. Vaša reforma by mala vyriešiť práve tento problém a nebyť len akýmsi doplnkom, ako je to v Čechách. Ďalším problémom je, že systém u nás núti ku každoročnému vytváraniu účtovného zisku v penzijných fondoch, čo výrazne obmedzuje možnosti investovania. V konečnom dôsledku to ukracuje sporiteľov o výnosy. Tretia chyba pri reforme dôchodkového systému v Čechách, ak sa vôbec o reforme dá hovoriť, bola asi v spôsobe regulácie. Na začiatku sme mali strašne veľa fondov, ktoré sa potom museli konsolidovať. Myslím si, že podmienky vstupu na tento trh by mali byť síce liberálne, ale veľmi náročné.
Vráťme sa k rozdielom českého a slovenského trhu. ABN AMRO je aktívne i pri správe prostriedkov samosprávy a tretieho sektora. U nás je stav skôr opačný. Obce zháňajú niekoho, kto by im peniaze požičal, a nie niekoho, kto by ich spravoval. Aký je stav v Českej republike?
- V ČR vznikala táto požiadavka postupne po tom, čo sa v majetku obcí objavili podiely v iných spoločnostiach. Napr. v Českej sporiteľni, energetických či plynárenských firmách. Obce tieto akcie väčšinou predali a zrazu mali miliardové majetky, ktoré nechceli hneď minúť. Takže hľadali partnerov na správu týchto aktív. Našimi klientmi sú napr. mestá Brno a Ostrava a majú skutočne miliardové majetky. Ale nielen samosprávy potrebujú spravovať svoje aktíva. V Čechách nás využívajú, napríklad, aj nadácie, odborové zväzy. Myslím si, že práve tu vidno obrovský posun v myslení ľudí. Už sa nechcú pozerať na to, ako im ich aktíva požiera inflácia na bežných vkladových produktoch v banke. Samozrejme, že tomu musel predchádzať proces edukácie a vzdelávania.
V čom je správa aktív pre tieto inštitúcie iná?
- I tu záleží od klienta. Napríklad nadácie sú dlhodobý, stabilný klient a tomu sa prispôsobuje aj výber aktív. Na druhej strane obce v priebehu roka veľa prostriedkov vyberajú a znova vkladajú. A to musíme pri alokácii aktív zohľadniť. Je to náročnejšie na prácu.
Všetci takíto klienti preferujú relatívne nízke riziko, takže väčšina aktív je investovaná v dlhopisoch. V poslednom období to bola výhoda, pretože dlhopisy mali celkom slušné výnosy, takže obce zarábali. Samozrejme, niektorí klienti majú investície i v akciách. Šťastie v nešťastí bolo to, že od začiatku fungovania našej firmy akciové trhy v podstate klesajú, takže peňazí investovaných v akciách nie je veľa. Dúfam, že sa trhy stabilizujú a peniaze začnú prúdiť i do akcií.
Myslíte si, že už je čas zvyšovať podiel akcií v portfóliách investorov?
- Keby sme mali uvažovať medzi akciami a dlhopismi, tak si myslím, že portfólio by malo byť viac-menej neutrálne. Dlhopisy už majú veľa potenciálu za sebou. Rozhodne sa nebudú opakovať tie výnosy čo boli doteraz. Akcie, na druhej strane, podľa mňa majú to najhoršie už za sebou. Takže by som išiel cestou niekde medzi tým. Rozhodne by som videl perspektívu v investíciách do dlhopisov krajín, ktoré ašpirujú na vstup do EÚ. Predovšetkým Poľsko, Maďarsko, Slovensko a možno i niektoré z pobaltských krajín. V momente zavedenia eura budú musieť tieto krajiny mať úrokové sadzby na úrovni EÚ, takže je tu veľký priestor na znižovanie súčasných sadzieb, čo hrá do karát dlhopisom. Slovenský trh má, napríklad, v oblasti dlhopisov ešte veľa pred sebou. Čechy to už majú, bohužiaľ, skôr za sebou.
StoryEditor