Pod slovom prechladnutie sa väčšinou skrýva akútne respiračné ochorenie horných ciest dýchacích. Príznaky ochorenia pozná väčšina z nás. Prichádza únava, bolesti v krku, nádcha, kašeľ, teplota, zdurenie lymfatických uzlín, bolesť hlavy, niekedy aj kĺbov. Je veľmi nebezpečné tieto príznaky podceňovať. Môžu totiž znamenať začiatok oveľa vážnejšieho ochorenia, napríklad angíny, zápalu priedušiek, ale aj infekčnej minonikleózy, ktorých liečba je zložitejšia, a preto je lepšie konzultovať ťažkosti so svojím lekárom.
Liečba prechladnutia spočíva v prvom rade v polohe na lôžku, vo zvýšenom príjme vitamínov, najmä vitamínu C a väčšieho množstva tekutín. Pri výskyte komplikácií len lekár určí ďalšiu liečbu. V zásade platí, že prechladnutie sa nevyplatí podceňovať. Z ďalších terapií možno odporučiť potenie -- postup, ktorý už poznali naše staré mamy a ktorý eliminuje toxické látky v tele. V mnohých prípadoch sprevádza prechladnutie zvýšená teplota, a to najmä u detí, ktoré často na prítomnosť vírusu reagujú aj veľmi vysokou teplotou. Ak neprevyšuje 38 stupňov, stačí podávať chorému dostatok tekutín a dodržiavať pokoj na lôžku. Pri teplotách nad 38 stupňov je vhodné podávať Paralen alebo Acylpyrín. Odporúčajú sa vlažné zábaly na celé telo. Namiesto zábalov možno použiť aj vlažnú sprchu.
Lieky priamo na tanieri
Netreba pripomínať, že najlepší liek na prechladnutie je prevencia. Sem patrí najmä otužovanie, čo je nácvik regulácie telesnej teploty obmedzením prietoku krvi kožným riečiskom, ale aj saunovanie, zvyšovanie telesnej kondície, cvičenie a zdravá výživa bohatá na vitamíny. Ruka v ruke s otužovaním ide aj výber vhodnej stravy s vysokým obsahom vitamínu C. Na vytváranie vhodných stravovacích návykov treba dbať už v predškolskom veku detí a zaraďovať do ich denného jedálneho lístka minimálne 5 až 6 porcií zeleniny a ovocia, najlepšie v surovej forme. Významnou súčasťou zeleniny a ovocia sú ich jednotlivé zložky, okrem bežne nízkeho obsahu sacharidov, tukov a bielkovín, sú to predovšetkým vitamíny, minerálne látky, silice, triesloviny, glykosidy, enzýmy a ostatné biologicky aktívne látky, ktoré pôsobia na celkový zdravotný stav. Najznámejší a najúčinnejší v boji proti prechladnutiu je práve vitamín C. Jeho hlavnými zdrojmi sú najmä paprika, karfiol, brokolica, kapusta, rajčiny, z ovocia kivi, jahody, jablká, pomaranče, citróny atď. Vitamín C však obsahujú aj ďalšie druhy ovocia a zeleniny. Jeho nevýhodou je, že nie je príliš stály a tepelnou úpravou a najmä dlhým skladovaním sa z potravín rýchlo stráca. Z hľadiska celkovej spotreby sú u nás najvýznamnejším zdrojom vitamínu C zemiaky. Okrem ovocia a zeleniny je vhodným zdrojom vitamínu C aj vláknina, ktorej je však v našej potrave veľký nedostatok. Najviac jej nájdeme v brokolici, mrkve, ružičkovom keli, zemiakoch a, samozrejme, celozrnných výrobkoch -- vločkách, natural ryži a strukovinách.
Niektoré druhy zeleniny a ovocia obsahujú aj liečivé látky, ktoré pôsobia ako rastlinné antibiotiká. Známy je napríklad účinok silice cibule a cesnaku ako protiinfekčný prostriedok.
Telo potrebuje tekutiny
Pre telo sú dôležité aj minerálne látky ako selén, zinok a chróm, ktoré sa merajú na mikrogramy. Aj keď sú potrebné len v malom množstve, sú pre zdravý chod organizmu veľmi dôležité. Nežiaduci je ich prebytok, ktorý rovnako ako ich nedostatok môže viesť k rôznym poruchám biologických funkcií. Dôležitá je však správna rovnováha v systéme týchto prvkov. Pestrá strava -- rôzne druhy zeleniny, ovocia, orechy, semená, kvasnice sú najdôležitejšími prírodnými zdrojmi týchto prvkov. Mnohí z nás holdujú rôznym multivitamínovým preparátom, obohateným práve o ne. Treba však dbať na to, aby ich konzumácia bola primeraná. Dospelí i deti potrebujú piť podľa potreby nielen počas jedla, ale aj v priebehu dňa. Dostatočný príjem vhodných nápojov zabezpečuje správnu látkovú výmenu. Umožňuje plnú výkonnosť všetkých funkcií organizmu. Nedostatok vody v tele môže totiž spôsobiť aj vážne poruchy obličiek, znižuje celkovú výkonnosť organizmu, teda aj duševnú. U detí sa dokonca dokázalo, že nedostatok nápojov znižuje ich možnosť pozorne sledovať vyučovanie. Deti do 10 rokov by mali denne priemerne vypiť až 80 ml tekutín na 1 kg hmotnosti. Najvhodnejšie sú stolové vody, bylinkové a ovocné čaje, ovocné šťavy a džúsy. Naopak, mali by sme obmedziť nápoje s obsahom cukru a kofeínu. (ym)
StoryEditor