Vkladov s viazanosťou viac ako dva roky je v bankách málo

Na Slovensku máme už väčšinu bánk v rukách zahraničných investorov. Títo prinášajú so sebou aj bankové know-how, ktoré prispieva ku skvalitneniu ponúkaných služieb, a obohatenie trhu o produkty určené firemnej klientele a občanom. Každý z nás pritom predpokladal, že vstupom renomovaných zahraničných peňažných ústavov do našej krajiny sa upevnia aj korektné vzťahy medzi bankovou inštitúciou a zákazníkom. To, čo je však vonku samozrejmé a chráni záujmy klienta, nemusí automaticky pocítiť aj majiteľ bankového účtu na Slovensku.
"Dlhých" peňazí je v slovenských bankách málo
Z menového prehľadu Národnej banky Slovenska vyplýva, že v bankách pôsobiacich na Slovensku je len malé percento z vkladov s viazanosťou dva a viac rokov. Z objemu bankových pasív (vkladov) s dlhšími splatnosťami tvoria vklady na dva roky iba 1,46 % (4,8 mld. Sk) a pri vkladoch nad 5 rokov dokonca iba 587 mil. Sk, čo je 0,17 % z celkového objemu vkladov. Ochotu viazať úspory na dlhšie obdobie odmeňujú banky v zahraničí vyššími úrokovými sadzbami. V eurách s viazanosťou nad tri roky to je napr. v súčasnosti 3,50 % ročne. Banky v zahraničí pritom zo zákona musia kapitalizovať úroky z vkladov na účtoch minimálne raz ročne, alebo ich raz ročne klientom vyplácať. Na Slovensku je to trochu inak. Nároku klienta na vyplatenie bankou sa venuje Obchodný zákonník. Banka je podľa neho povinná platiť úrok vo výške určenej v zmluve. Ak bol vkladový účet dohodnutý na dobu dlhšiu ako jeden rok, sú úroky splatné najneskôr koncom každého kalendárneho roka, ak sú peňažné prostriedky uložené na dobu dlhšiu ako jeden rok, je banka povinná na žiadosť majiteľa účtu vyplatiť úroky po uplynutí kalendárneho roka.
Banky robia len to, čo im prikazuje zákon
Slovíčka "na žiadosť majiteľa" spôsobujú, že viaceré banky nielenže po uplynutí roka nevyplácajú, ale ich ani nekapitalizujú. Svojím postupom tak vlastne klientov uvádzajú do omylu. V NSR a v Rakúsku musia úroky podľa tamojšieho zákona o bankách (BGB) vyplatiť aj bez žiadosti klienta, inak hrozí obrovská pokuta zo strany národnej banky a pri opakovanom porušení zákona odňatie bankovej licencie. Pätnásť percent za tri roky nie je päť percent za rok: ak banka vyplatí z vkladu 15-percentný výnos za tri roky, v skutočnosti vyplatila úroky nie 5 % ročne, ale len 4,750 % ročne.
Štát v snahe získať väčší podiel stredno- a dlhodobých vkladov obyvateľov v slovenských korunách na celkovom objeme úspor zaviedol 5-percentnú zníženú zrážkovú daň z úrokov z vkladov, ktoré boli zriadené s viazanosťou minimálne na tri roky. Podmienkou je, aby úroky banka nevyplácala počas trvania vkladu. Táto nezmyselná podmienka, samozrejme, pomáha bankám v ich stratégii uvádzať vo svojich prehľadoch úrokové sadzby nezohľadňujúce frekvenciu vyplácania úrokov. Bežný klient sa sotva zaujíma o to, akým spôsobom banka vypočítava úroky z vkladov a ani netuší, že konanie peňažného ústavu, ktorému zveruje svoje úspory, je na hrane dobrých mravov a poctivosti v obchodnom styku. Podľa poslednej novely zákona o bankách sú peňažné ústavy povinné informovať klientov vo svojich prevádzkových priestoroch písomnou formou v slovenskom jazyku o podmienkach na prijímanie vkladov, poskytovanie úverov a všetkých ďalších bankových obchodoch a o ich cenách vrátane vedenia príkladov. Spôsob výpočtu úrokov z trojročných vkladov by ste však v prevádzkových priestoroch bánk márne hľadali. Medzi svetlé výnimky patrí Prvá komunálna banka. V letáku pri vklade Istota s viazanosťou tri roky klientovi prehľadne, na príklade, vysvetľuje spôsob kalkulácie úrokov aj systém zdaňovania. PKB kapitalizuje úroky a aj pri zdaňovaní sa ukážkovo riadi tým, čo ukladá zákon: ak klient požiada po prvom alebo druhom roku o predčasný výber vkladu, úrokový výnos mu ročne kapitalizuje z daní 15-percentnou zrážkovou daňou.
Silná koruna by mohla byť motívom
Stúpajúca dôvera investora v slovenskú korunu by sa mala odraziť aj v dopyte klientov po vkladových produktoch s dlhšou viazanosťou. Alternatívou termínovaných vkladov by mohli byť aj tzv. kapitálové vkladné knižky s viazanosťou na tri roky. Aj tu je však potrebné, aby banky s klientmi pracovali podľa medzinárodných zvyklostí a klientovi ročne kapitalizovali úrok, ktorý mu vyplatia pri splatnosti istiny. Súčasný vývoj úrokových sadzieb naznačuje, že ďalší pokles úrokových sadzieb z dlhodobých vkladov na Slovensku neočakávame. Banky tak môžu ponúkať pevné úrokové sadzby, ktoré presvedčia klienta o vhodnosti založenia vkladov s viazanosťou aspoň tri roky.
Zaujímavou investičnou príležitosťou by mohli byť aj bankové dlhopisy, pri ktorých by peňažný ústav ušetril 0,75 % ročne, ktoré musí odvádzať Fondu na ochranu vkladov. Úroky by však boli zdaňované 15-percentnou daňou.