Aby naše telo mohlo normálne fungovať, nevyhnutne potrebuje vitamíny. Zužitkuje ich na tvorbu krvných teliesok, výstavbu kostí, zubov, nechtov, na rast, rozmnožovanie, dobré vedenie nervových impulzov, na oči aj kožu. Vitamíny posilňujú imunitný systém, zvyšujú ochranu pred vápenatením ciev, infarktom myokardu, rakovinovým ochorením, stresom, ale aj pred rednutím kostí. Organizmu pomáhajú lepšie sa vyrovnať s rôznymi toxickými látkami.
Telo si vitamíny väčšinou nevie vyprodukovať samo, preto sa musia ustavične dopĺňať z potravy alebo prijímať ako doplnkové látky vo forme tabliet, roztokov, práškov, injekcií. Správna vyvážená strava však zdravému človeku zabezpečí dostatok vitamínov a minerálnych látok.
Všetkého veľa škodí
Reklamy propagujú vitamínové preparáty ako súčasť zdravého životného štýlu, ponúkajú viac energie, pružnejšiu pokožku, pevnejšie vlasy, ostrý zrak, dobré cievy. Megadávkami niektorých vitamínov vraj môžeme dokonca spomaliť proces starnutia, predchádzať rakovine... Tí, čo tomuto trendu podľahnú, lebo chcú byť "in", si začnú zvyšovať hladiny vitamínov a minerálov nadmernými dávkami syntetických doplnkov výživy. Na zlepšenie imunity si ráno dajú žltú tabletku "céčka", na vlasy a pleť pridajú hnedé "béčko", vitalitu potužia "éčkom" a pre istotu pridajú aj nejaké minerály -- vápnik, zinok. horčík... Majú dobrý pocit, že pre svoje zdravie urobili to najlepšie. Žiaľ, nie je to tak. Najnovšie výskumy upozorňujú, že vitamíny aj minerály môžu byť nebezpečné, ak sa podávajú dlhodobo a nadmieru. Môžu spôsobiť vážne zdravotné komplikácie -- poškodiť obličky, pečeň, nervovú sústavu, kosti, imunitu, dokonca zapríčiniť smrť.
Pozor na dávkovanie
Čo je primerané či dostatočné množstvo vitamínov? Je rovnaké pre každého, keď nie sme všetci rovnakí, ale sa odlišujeme hmotnosťou, vekom, životnými podmienkami, pracovným zaťažením? Každá choroba, stres, zvýšená pracovná záťaž (fyzická aj duševná), kladú na organizmus vyššie nároky, vtedy musí telo oveľa hlbšie siahnuť do svojich vitamínových zásob.
"Na základe výskumov a odporúčaní internistov, kardiológov a Spoločnosti pre správnu výživu, odborníci určili denné dávky vitamínov a zahrnuli ich do tabuliek. Existujú americké normy, normy Európskej únie. Aj každý štát má vlastné normy, ktoré rešpektujú lokálny deficit vitamínov v populácii. Napríklad obyvatelia severských krajín, kde je menej slnečného svitu, majú väčší deficit vitamínu D, preto si ho musia vhodne dopĺňať," hovorí prof. MUDr. Milan Kriška, DrSc., z Ústavu farmakológie UK v Bratislave. Pripomenul, že pri dodržiavaní zásad racionálnej výživy, ako je striedmosť, vyváženosť hlavných živín a pestrosť, je napríklad odporúčaná denná dávka vitamínu A 0,8 až 1 mg, vitamínu B1 1,2 až 1,4 mg, vitamínu C od 75 do 150 mg, vitamínu D 0,005 mg, vitamínu E od 12 do 30 mg.
"Aj všeobecne odporúčané denné dávky treba konzultovať s lekárom, ktorý pri ich užívaní zohľadní vek, výšku, hmotnosť a zdravotný stav pacienta. Predávkovanie (hypervitaminóza) môže vzniknúť vtedy, keď ľudia dlhodobo užívajú nekontrolovateľné dávky vitamínov a minerálov, keď ignorujú ich prirodzený prísun z potravy. Predávkovanie hrozí najmä rizikovým pacientom, ktorí trpia viacerými ochoreniami, napríklad poruchami obličiek alebo pečene. Ľuďom náchylným na tvorbu močových kameňov hrozí pri vyšších dávkach vitamínu C ich vytváranie. Nebezpečné môžu byť aj vysoké dávky vitamínov rozpustných v tukoch, najmä A a D. Jednoznačne sa nepotvrdili ani blahodarné účinky vysokých dávok vitamínu C v prevencii proti rakovine hrubého čreva či starnutia. Ak však vitamíny a minerály dávkujeme primerane, s prestávkami a po konzultácii s lekárom, nemôžu uškodiť." Prof. Kriška zdôraznil, že v každom zakúpenom balení vitamínov či minerálov sú priložené všeobecné informácie a zvlášť poučenie pre rizikových pacientov i všetky dôvody na zníženie dávky.
Vitamíny a odolnosť
Potreba vitamínov v našom tele kolíše. Zvýšený prísun je potrebný v obdobiach, keď sme väčšmi ohrození nachladnutím či chrípkou, pretože vitamíny zvyšujú odolnosť proti infekciám. Viac vitamínov a minerálov potrebujú tehotné ženy, dojčiace matky, deti v období prudkého rastu, starší ľudia a slabšie sociálne skupiny, ktoré nemajú pestrú a vyváženú stravu, málo sa pohybujú na čerstvom vzduchu, a preto zvlášť v zimných mesiacoch, keď je málo slnečného svitu, patria k rizikovým skupinám.
Vitamíny nie sú vzpružujúce látky, ani náhradky potravy. Samy osebe nemajú kalorickú ani energetickú hodnotu a ich účinky sa bez minerálnych látok nemôžu prejaviť. Samoliečiteľstvo vitamínmi je len mýtus.
V minulosti nebola známa chemická štruktúra vitamínov, preto boli označené písmenami abecedy. Vitamín A (retinol), skupina vitamínov B... až po vitamín T (látky podporujúce rast), vitamín U (výťažok z listu kapusty).
Čo môže spôsobiť predávkovanie (vysoké dávky) vitamínmi a minerálmi?
Vysoké dávky vitamínu A sa prejavia žltkastým zafarbením kože a slizníc, lámaním nechtov, svrbením a bolením brucha, hlavy, poškodením pečene a obličiek, nevoľnosťou a záchvatmi, vitamínu B6 môžu po dlhodobom užívaní viesť k strate citu v rukách a nohách, vitamínu D spôsobia zvýšenú hladinu vápnika v krvi, poruchy rytmu, nevoľnosť, zvracanie, sucho v ústach, zápchu, bolesti hlavy a brucha, poruchy vedomia, nadmerné močenie, nechutenstvo, stratu hmotnosti, tvorbu obličkových kameňov, vitamíny A a D môžu oslabiť kosti a zvýšiť riziko zlomenín. Predávkovanie fosforom môže oslabiť kosti, spôsobiť hnačky a bolesti žalúdka, zinku môže spôsobiť málokrvnosť a oslabenie kosti, vysoké dávky mangánu môžu poškodiť nervy, spôsobiť vyčerpanosť, únavu a depresiu, betakaroténu zvyšujú riziko rakoviny pľúc.
Zdroje vitamínov:
Vitamín A (retinol): pečienka, syr, vajíčka, ryby, mlieko.
Vitamín B6 (pyridoxin): pečeň, bravčové, kuracie a morčacie mäso, treska, chlieb, obilniny, vajíčka, zelenina, sója, fazuľa, oriešky, mlieko, zemiaky.
Vitamín B2 (riboflavín): mlieko, ryža, vajíčka, huby.
Vitamín B11 (kyselina listová): brokolica, hrášok, cícer, kvasnice, hnedá ryža, banány, pomaranče.
Vitamín B12: mäso, morské riasy.
Vitamín C (kyselina askorbová): ovocie, zelenina.
Vitamín D: morské ryby, pečienka, vajíčka, slnečné žiarenie.
Vitamín E: rastlinné oleje, orechy, jadierka, pšeničné klíčky.
Betakarotén: žlté a oranžové ovocie.
Vitamín K: zelená paprika, špenát, brokolica.
Zdroje minerálov a stopových prvkov:
Vápnik: mlieko, brokolica, kapusta, celozrnná múka, ryby.
Železo: minerálka, pečienka, čerstvé mäso, fazuľa, oriešky, sušené ovocie, celozrnné obilniny.
Horčík: zelenolistová zelenina, ryby, chlieb, mlieko, minerálne vody.
Zinok: mäso, syry, obilniny.