Od novembra tohto roka začal platiť novelizovaný zákon o povinnom zmluvnom poistení. Ktoré zmeny patria medzi najdôležitejšie?
- Najdôležitejšia je práve komplexná ochrana poškodeného, ktorú zavádza zákon v nadväznosti na štvrtú direktívu EÚ, týkajúcu sa motorových vozidiel. Po vstupe Slovenska do EÚ sa rozširuje aj územný rozsah povinného zmluvného poistenia automaticky na celé územie EÚ. Vrátane štátov, s ktorými má EÚ zmluvu uzavreté, ako Švajčiarsko, Nórsko či Island.
Čo konkrétne sa zlepší v ochrane poškodeného?
- Zákonom sa obmedzila doba, počas ktorej sa poistná udalosť, teda náhrada škody poškodenému, musí vybaviť. Konkrétne do troch mesiacov musí poisťovňa vyplatiť náhradu škody poškodenému, alebo mu oznámiť, že jeho nárok neakceptuje. Ak ešte škodu prešetruje, je mu to povinná oznámiť. Nemôže sa teda stať, že poisťovňa s klientom nekomunikuje.
Aká bola doterajšia prax?
- Poisťovne sa doteraz mohli odvolávať na ustanovenie v zákone, že škodu musia uhradiť do 15 dní od skončenia vyšetrovania potrebného na zistenie rozsahu poistnej udalosti. Výplata škody sa tak mohla odkladať. Aj keď treba povedať, že podľa doterajšieho zákona, ak poisťovňa nebola schopná dokončiť vyšetrovanie do jedného mesiaca, bola povinná na základe žiadosti klienta vyplatiť mu primeraný preddavok. Nebola však nijakým spôsobom limitovaná časom, dokedy má danú poistnú udalosť vybaviť.
Čo sa stane, ak poisťovňa nebude do troch mesiacov reagovať?
- Ak poškodený nedostane relevantnú odpoveď od poisťovne, nastupuje inštitút náhradného poistného plnenia. Klient sa môže obrátiť na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, a tá musí vec do dvoch mesiacov namiesto poisťovne vybaviť. Sankciou poisťovne za nevybavenie nehody budú úroky z omeškania, ktoré zákona zavádza. Kancelária vyplatí klientovi sumu aj s úrokmi a tie bude potom požadovať od poisťovne. Toto ustanovenie vstúpilo do platnosti od novembra tohto roka.
Zákon zaviedol aj likvidačných zástupcov.
- Likvidačný zástupca je vlastne reprezentant poisťovne v štáte, kde ma trvalé bydlisko alebo sídlo poškodený. Pokiaľ ide o našich občanov alebo firmy, likvidačnými zástupcami na území Slovenska sú zástupcovia všetkých poisťovní, ktoré na území EÚ vykonávajú poistenie zodpovednosti. Bude to platiť od 1. mája 2004.
Ako by to malo fungovať v praxi?
- Zoberme si, napríklad, situáciu, že ku škode dôjde na území Rakúska. Zodpovedný za škodu je rakúsky motorista a poškodený slovenský. Slovákovi potom stačí zistiť, v ktorej poisťovni je Rakúšan poistený a zaznamenať si jeho údaje. Škodu si však môže uplatniť už priamo na Slovensku, a to u likvidačného zástupcu rakúskej poisťovne. Aj tá totiž musí mať na Slovensku svojho zástupcu, s ktorým môže poškodený komunikovať vo svojom jazyku. Likvidačných zástupcov si musí každá poisťovňa menovať do troch mesiacov po vstupe Slovenska do EÚ.
Ako klient zistí kontakt na likvidačného zástupcu danej poisťovne?
- Zoznam všetkých likvidačných zástupcov bude evidovať Slovenská kancelária poisťovateľov a na požiadanie klienta mu meno a kontakt poskytne. Kancelária teda bude plniť funkciu informačného strediska, čo je ďalšia významná zmena pre poškodených.
S čím všetkým sa budú môcť motoristi na informačné stredisko, teda na kanceláriu obrátiť.
- Zákon presne opisuje, akými údajmi, alebo informáciami musí kancelária disponovať, aby funkciu informačného strediska mohla vykonávať. Napríklad musí mať všetky údaje o poistených motorových vozidlách, o ich majiteľoch, číslach poistných zmlúv alebo zelených kariet. Ako už bolo povedané, budeme viesť zoznam všetkých likvidačných zástupcov. Novinkou je, že polícia je už povinná kancelárii zasielať údaje aj z evidencie dopravných nehôd. Malo by to poslúžiť na rýchle vybavenie vecí. Doteraz sa totiž poisťovne sťažovali, že nemôžu nehodu v primeranej lehote vybaviť, pretože im chýba policajný protokol.
Budete poskytovať aj rady motoristom v prípade, napríklad, dopravnej nehody?
- Áno, kancelária bude poskytovať základné informácie o spôsobe uplatnenia nároku na náhradu škody. Na koho sa má klient obrátiť alebo mu pomôže zistiť zodpovednostného poisťovateľa. Všetky informácie o vodičoch by sme mali mať aj na internetovej stránke kancelárie, ktorú budeme aktualizovať. Už v súčasnosti však verejnosť na našej internetovej stránke môže po zadaní údajov o evidenčnom čísle vozidla a dátumu nehody zistiť, v ktorej poisťovni bolo príslušné vozidlo v čase nehody proti zodpovednosti poistené. Rozsah poskytovaných služieb budeme postupne rozširovať a v zmysle zákona budeme spolupracovať aj s informačnými strediskami ostatných členských štátov EÚ.
Spomínali ste, že po vstupe Slovenska do EÚ sa rozšíri územný rozsah poistenia na celé územie EÚ. Čo to bude prakticky znamenať?
- Znamená to, že ak má poisťovňa už licenciu v ktoromkoľvek štáte EÚ, môže povinné zmluvné poistenie začať poskytovať na území Slovenska aj bez licencie nášho Úradu pre finančný trh a naopak. Má to dosah napríklad aj na hraničné poistenie. Ak cudzinec prekročí naše štátne hranice a musí uzavrieť hraničné poistenie, bude ho uzatvárať už pre celé územie EÚ. A ak spôsobí škodu, zaplatí sa zo slovenského garančného fondu. Funkcia garančného fondu Slovenskej kancelárie poisťovateľov sa tak rozšíri pre celú EÚ.
Aké to prinesie pozitíva pre slovenských motoristov?
- Ak nášho občana zrazí nepoistené auto na dovolenke v Španielsku, poškodený si nárok na náhradu škody môže uplatniť priamo doma z garančného fondu Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Budeme postupovať v zmysle práva, ktoré platí na území štátu, v ktorom bola škoda spôsobená, v tomto prípade Španielska, čomu prispôsobíme aj rozsah náhrady škody. Náhradu prostriedkov potom budeme žiadať od španielskeho garančného fondu. Pre poškodeného je dôležité to, že nemusí komunikovať so španielskymi úradmi.
Kancelária bude teda plniť viacero nových funkcií. Bude to mať vplyv na zvýšenie jej nákladov?
- Samozrejme. Budeme potrebovať viac likvidátorov, nové informačné technológie, budeme musieť rozšíriť počet zamestnancov.
Náš zákon predpisuje výšku limitov plnenia pri škodách, a to vo výške päť a devätnásť miliónov korún. Budú tieto limity stačiť aj po vstupe do EÚ?
- V EÚ sa schyľuje k schváleniu piatej direktívy pri poistení motorových vozidiel. O limitoch plnenia sa tam vedú obrovské diskusie. V niektorých štátoch totiž vôbec neexistujú nijaké limity plnenia, čo zas kritizujú zaisťovatelia. Treba povedať, že limity sú na Slovensku dosť nízke a po schválení tejto direktívy bude musieť dôjsť k ich podstatnému zvýšeniu. Je tam viacero návrhov, jeden však hovorí o tom, že limit plnenia v prípade škody na zdraví by mal predstavovať až 1 milión eur, čiže približne 40 miliónov korún.
Zvýšenie limitov bude mať pravdepodobne vplyv aj na ďalší rast cien zodpovednostného poistenia.
- Áno, zvýšenie základných limitov by prinieslo so sebou zvýšenie poistného. Preto naše ministerstvo financií žiada dvojročné prechodné obdobie po našom vstupe do EÚ. Ak sa nám to nepodarí, základné limity plnenia budú musieť byť v krátkom čase zavedené aj do nášho právneho poriadku.
A to by sa aj skoršie na cenách poistiek odrazilo...?????
- Pravdepodobne. Vplyv na sadzby má aj samotné zaistenie, ktoré by bolo s vyššími limitmi pre poisťovne drahšie. Ale pokiaľ ide o limity všeobecne, nový zákon prináša zmenu v tom, že právo poškodeného na území ktoréhokoľvek štátu EÚ je garantované do výšky limitov, ktoré platia na území toho štátu, kde k nehode došlo. Ak by napríklad náš motorista, ktorý má uzavretú poistku so základným krytím 19 miliónov na škodu na zdraví, spôsobil škodu nemeckému občanovi vo výške 40 miliónov, naša poisťovňa je povinná poskytnúť poistné krytie vo výške nemeckého limitu. Samozrejme, ak by náš občan spôsobil škodu v štáte, kde sú garantované limity nižšie ako u nás, poisťovňa musí škodu uhradiť vo výške vyššieho limitu. Ale len v prípade, že by poškodený bol z EÚ. Aj týmto spôsobom sa preferujú občania EÚ.
Slovenská kancelária poisťovateľov spravuje garančný fond, z ktorého sa vyplácajú aj škody, ktoré spôsobia nepoistené vozidla.
- Na cestách jazdí približne 5 až 10 percent nepoistených áut. Za prvých deväť mesiacov bolo týmito autami spôsobených 1 500 škôd a pravdepodobne sa do konca roka toto číslo zvýši na 2 000.
Prečo je percento nepoistených áut stále také vysoké?
- Často sa stáva, že motorista poistenie na ďalší rok nezaplatí, to mu zanikne a novú poistku už neuzavrie. Dôvodom je však najmä málo efektívny sankčný systém. Doteraz ho zabezpečovali okresné úrady, ktoré mohli uložiť pokutu až do 15-tisíc korún. Tie nekonajú tak, ako zákon očakáva, a to z rôznych dôvodov. Prvý dôvod je to, že majú do konca roka zaniknúť. Druhý, že údaje o motorových vozidlách nie sú vždy správne. My pracujeme s evidenciou motorových vozidiel, v ktorej sú zaradené aj autá, ktoré už fyzicky neexistujú, boli predané, alebo nejakým spôsobom zanikli. Sú však naďalej evidované ako živé. A okresné úrady tieto nepresné informácie od konania odrádzajú. To všetko sa odráža na účinnosti sankčného systému. Na porovnanie, napríklad v Rakúsku je počet nepoistených na úrovni dvoch percent, vo Švajčiarsku 0,2 percenta, ale v Rumunsku je to až 20 percent motoristov.
Ako môžu uzavretie poistky kontrolovať priamo policajti?
- Doteraz ak policajt zistil, že vodič nemá potvrdenie o zaplatení, nemohol uložiť priamo pokutu. Mohol to len nahlásiť na okresný úrad. Novinkou však je, že už sa takéto konanie považuje za priestupok a policajt ho môže riešiť uložením pokuty. Nedostatkom systému ostáva, že policajti nie sú povinní nahlásiť okresnému úradu nepoistené autá.
Kto by mal prebrať kompetencie po okresných úradoch v tejto oblasti po ich zániku?
- Zákon o kompetenciách je v štádiu príprav a sú rôzne verzie. Napríklad v Česku to prešlo na obecné úrady. V prípade Slovenska by to však bolo dosť komplikované, keďže u nás je ich približne päťtisíc. A ak by mala kancelária komunikovať s piatimi tisíckami úradov, bolo by to veľmi náročné. Najmä ak zoznam nepoistených áut posielame na médiách. Je otázne, či niektoré úrady majú vôbec počítače. Keby sme to robili písomne, museli by sme zamestnať ďalších ľudí.
Sú vodiči ochotní s vami po nehode o vrátení peňazí komunikovať?
- My po zaplatení škody poškodenému ideme v plnom rozsahu regresom voči vinníkovi, ktorý škodu spôsobil a nebol poistený. Praxou je, že približne 30 percent z týchto ľudí je ochotných sa na splácaní dlhu dohodnúť. Najmä ak ide o nižšie sumy. Tí ostatní si myslia, že s nami nemusia komunikovať. Vôbec neodpovedajú na naše výzvy. V takom prípade riešime spor súdnou cestou. A až vtedy sa polovica z týchto ľudí spamätá a je ochotná sa dohodnúť. Požadujeme však už aj zaplatenie trov konania.