Keď sa hovorí o prostitúcii, nemožno ju oddeliť od existencie mesta. Všetky historické záznamy, aj Biblia, sa zmieňujú o prostitúcii v súvislosti so životom v mestách. Práve anonymita mestského prostredia zabezpečuje, aby sa bez zbytočných emocionálnych väzieb, úplne neosobne, mohli stretnúť zákazník a prostitútka. Pri takejto trhovej výmene sa stretávajú dve anonymné osoby, ktoré sú iba vo vzťahu predávajúci a zákazník. Ide o ponuku seba samej ako služby konkrétnemu individuálnemu jednotlivcovi, iba v konkrétnej situácii a za jasne stanovených podmienok. Po obchode môže každý zmiznúť v anonymnom mestskom dave, bez akejkoľvek ďalšej väzby s osobou, s ktorou obchodoval.
Sexuálnymi službami k slobode
Jedným z najväčších lákadiel, ktoré priťahujú mužov do štvrtí a domov s výrazne blikajúcimi farebnými srdiečkami, pútačmi a reklamami, aby do nich vstúpili a za finančný poplatok využili služby niektorej zo žien, je pocit blaženosti. Pochopili to už antickí Gréci, ktorí verejné domy nad vchodmi označovali nápisom: Hic habitat felicitas -- Tu sídli blaženosť. Nejde teda len o sex, čo potvrdzujú aj mnohé sexuálne pracovníčky. Istá viedenská prostitútka mala klienta, ktorý pravidelne, raz za týždeň, prišiel, vzal ju do auta a potom s ňou niekoľko hodín jazdil po meste a rozprával sa s ňou o vlastných problémoch. "Mnohí muži vyhľadávajú kňažky lásky aj z toho dôvodu, že je to jednoduchšia cesta k žene ako náročné dobýjanie a nadbiehanie. A ženatí muži často hľadajú uspokojenie osobných želaní, ktoré im ich manželky odmietajú splniť. Nie vždy ide iba o fyzický sex, často ide o jednoduché zdôverenie sa, o potrebu počuť slovo obdivu alebo pochopenia problémov. Prostitútky sú často tešiteľky duše."
V spoločnosti panuje predsudok, že prostitútky sú nymfatické ženy s obrovským sexuálnym apetítom. Nie je pravda, že by to bol ich hlavný motív na túto prácu, tak, ako nie je pravda, že sa človek stane stolárom, pretože má rád piliny. Mnohé, napríklad, teší, že niekoho urobia aspoň na chvíľu spokojným. A dôležitým je často aj pocit slobody. Predstava, že sa žena sama môže rozhodnúť, ako bude žiť a ako bude prežívať a využívať svoju sexualitu, je aj podľa feministickej filozofky Kimbley Klingerovej často dosť veľkým zadosťučinením. Faktom je, že nie všetky prostitútky sú obeťami únosov, násilia alebo obchodu s bielym mäsom.
Aj polícia ťaží z prostitúcie
V mnohých krajinách, kde je prostitúcia legalizovaná, existujú zákony a pravidlá, ktoré zabezpečujú sexuálnym pracovníčkam okrem pravidelných zdravotných prehliadok aj sociálne práva. Cieľom regulácie je aj kontrola šírenia pohlavných chorôb a zabránenie daňovým únikom. Naopak, v krajinách, kde je prostitúcia zakázaná, nemajú sexuálne pracovníčky žiadnu sociálnu alebo právnu ochranu. Často bývajú obeťami rôznych útokov, napadnutí a iných porušovaní ľudských práv. V posledných rokoch rastie počet prostitútok, ktoré sa stali obeťami vrážd. Zaujímavosťou je americký systém, kde vznikli školy pre klientov prostitútok. Ide o kurzy organizované políciou, ktoré môžu navštevovať prvýkrát zatknutí klienti prostitútok namiesto vysokej pokuty alebo trestu. Na kurzoch o škodlivosti návštev prostitútok prednášajú, napríklad, bývalé sexuálne pracovníčky, feministky alebo policajti. Po zaplatení pokuty a absolvovaní tohto kurzu je priestupok vymazaný zo záznamu. Polícia takýmto spôsobom získava finančné zdroje na svoju činnosť, no na druhej strane sa takto stáva nezávislejšou od verejných financií. To zvyšuje riziko, že verejnosť stratí možnosť kontrolovať činnosť polície, ktorá si sama začne určovať pravidlá, podľa ktorých funguje.
V USA vzniklo Hnutie za práva prostitútok. Ich snahou je poukazovať na príčiny ich zlého postavenia a na riziká takejto profesie. Tvrdia napríklad, že rastúce množstvo policajných razií proti pouličnej kriminalite zvyšuje počet vrážd sexuálnych pracovníčok. Policajti totiž zatýkajú veľa z ich klientov, čím sa znižuje počet klientov na rovnaký počet žien na ulici. Tie sa stávajú pod zvýšeným konkurenčným tlakom menej opatrné a často skončia v rukách nebezpečných maniakov. V roku 1985 bola zasa zostavená a prijatá Svetová charta za práva prostitútok, ktorá presadzuje, aby prejavy prostitúcie dospelých, ktoré vychádzajú z ich slobodného rozhodnutia, prestali byť považované za protiprávne. Charta tiež volá po zákonoch, ktoré zabránia podvodom, nátlaku, násiliu a sexuálnemu zneužívaniu detí, detskej práci, znásilňovaniu a rasizmu. Prostitútkam by podľa nej mali byť zaručené všetky ľudské práva a občianske slobody, vrátane slobody slova, pohybu, imigrácie, práce, manželstva a materstva, rovnako ako aj práva na poistenie v nezamestnanosti, na zdravotné poistenie a ubytovanie.
Cnostné ženy
Rakúsky sociológ a kultúrny antropológ Roland Girtler, ktorý dlhodobo skúmal život viedenských prostitútok, upozorňuje, akú veľkú úlohu má pre život prostitútky profesionálna aj osobná česť. Prostitúcia je takmer všeobecne považovaná za ponižujúci zdroj príjmov a obživy, preto ženy, ktoré sa sexuálnymi službami živia, veľmi dbajú o uchovanie svojej osobnej cti, vedomia vlastnej ľudskej hodnoty a aj dôstojnosti. Spoločenské posudzovanie jej zamestnania nie je najlichotivejšie, takže sexuálna pracovníčka musí striktne oddeľovať zamestnanie od súkromného života. Žiadna nechce samu seba považovať za tovar, ako si to mnohí myslia. To, čo ponúka, nie je ani jej osobnosť, ani jej telo, ale iba sexualita. Preto si skúsená pracovníčka v obchode so sexom voči zákazníkovi zachováva odstup. Nie je to pre žiadnu z nich ľahké, musí sa totiž postupne naučiť rozlišovať sexualitu ako predmet obchodnej výmeny a sexualitu prežívanú na základe emocionálnej náklonnosti. To je tiež dôvod, prečo sa vyhýbajú a odmietajú prejavovať osobnú sympatiu alebo citovú väzbu na niektorého zo zákazníkov. Na rozdiel od znásilňovaných žien a otrokýň má prostitútka pomôcku pri ochrane vlastnej dôstojnosti -- chladné a neosobné peniaze.
autor je sociológ