Kým Písmo sväté pred a počas Vianoc veriaci vníma intenzívnejšie, ako ucelenú uzatvorenú prvú knihu kresťana, text Biblie je stále predmetom intenzívneho štúdia teológov historikov i svetských historikov. Jedným z expertov je aj docent ThDr. Anton Tyrol, prorektor a vedúci Katedry teológie Katolíckej univerzity v Ružomberku.
Sú ešte dnes dôvody na ďalšie nové vedecké analýzy Biblie?
Zrod, jednotlivé fázy činnosti Pána Ježiša, jeho osobnosť, skutky, učenie, odkaz sa analyzujú podľa záznamov v biblických textoch i mimobiblických dokumentoch. Toto štúdium malo v jednotlivých storočiach svoje fázy s rozličným dôrazom na jednotlivé stránky. Spomeňme iba výskum v posledných dvoch storočiach. V 19. storočí to boli najmä historické otázky. Z nového uhla sa skúmalo, či Ježiš Kristus naozaj jestvoval, či skutočne konal, čo je v Písme, či mohol hovoriť to, čo je v evanjeliách a v iných biblických textoch. Autori usúdili, že podľa textov evanjelií nemožno napísať životopis Ježiša Krista, pretože majú charakter teologickej, nie historickej výpovede, hoci historické otázky sú tam silne zastúpené. Evanjelisti sa sústredili na teologickú výpoveď, tá však nepopiera jestvovanie Pána Ježiša. Jeho život dokazujú mnohé skutočnosti, archeologické nálezy, fakty o jednotlivých postavách z jeho života. Ide napríklad o Poncia Piláta, ktorý bol vtedy miestodržiteľom v Jeruzaleme, v Judsku i ďalšie fakty. Evanjeliá potvrdzujú historickú autenticitu Ježiša Krista. Bol, účinkoval, konal mnohé zvláštne veci.
V 20. storočí sa kladie dôraz najmä na archeológiu, ktorá si vyvinula mnohé nové metodologické postupy a urobila veľmi veľa pre výskum prvých desaťročí a storočí kresťanstva. Najmä v prvej polovici 20. storočia objavila mnohé pamiatky, predmety, odkryla miesta pôsobenia Pána Ježiša. V päťdesiatych rokoch 20. storočia bol v Ain Karim (malá dedinka na predmestí Jeruzalema) objavený detský dvojhrob vytesaný v kameni pod podlahou veľkej baziliky Narodenia Jána Krstiteľa. Archeológovia dokázali, že hrob je približne z 5. storočia po Kristovi, alebo starší, a je pred ním nápis "Buďte pozdravení, Boží martýri". Vznikla otázka, čo to za hrob oslavuje deti ako mučeníkov, či súvisí s betlehemskými deťmi, ktoré zahynuli pri narodení Pána Ježiša rukou kráľa Herodesa. Ten sa obával o trón a chcel sa poistiť likvidáciou chlapcov, narodených približne v tom čase ako Ježiš Kristus. Archeológia odpovedá, že to možno chápať ako súčasť Herodesovej betlehemskej masakry. Potvrdzujú historickú autenticitu biblických textov. Matúšova 2. kapitola hovorí o masakre v Betleheme, Jeruzaleme a na okolí a Ain Karim je súčasťou Jeruzalema. Druhá polovica minulého a toto storočie sú v znamení štúdia významu historického gréckeho textu s využitím lingvistiky, filozofie, orientálnych jazykov, poznania mentality blízkovýchodného človeka.
Biblické vedy ste študovali aj v Jeruzaleme. Aký je rozdiel medzi štúdiom tam a napríklad na Katolíckej univerzite v Ružomberku, kde pôsobíte?
V rokoch 1993 až 1996 som v Jeruzaleme postgraduálne študoval na františkánskom Biblickom inštitúte, na mieste, kde sa začínala Krížová cesta. Táto škola sa pred necelým rokom stala Biblickou a archeologickou fakultou -- súčasťou Univerzity Antonianum v Ríme. Vedú ju františkánski špecialisti najmä na archeológiu a textové biblické vedy. Od návratu pôsobím v seminári na Teologickom inštitúte Univerzity Komenského v Spišskej Kapitule a na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Rozdiel je, samozrejme, veľký. Tam ide o štúdium na mieste, vo veľkých kolektívoch, s dennými správami o výskumoch, objavoch, v bezprostrednom kontakte s prameňmi a špičkou biblických vied. Tam je aj šanca účasti na sympóziách, prezentáciách najnovších objavov. Doma má štúdium sprostredkovaný charakter, študovať treba individuálne. Na fakulte v Jeruzaleme študuje však už môj žiak František Trstenský, a jeho prostredníctvom mám bezprostredný kontakt.
Aké metódy sa dnes používajú pri štúdiu Biblie?
Také, ako v minulosti, ale zdokonalené. V 19. storočí v Svätej zemi profesor Antonín Musil z olomouckej, neskôr z Viedenskej kráľovskej univerzity, robil topografiu jednotlivých detailov kopcov, dolín, potokov. V jeho stopách ide archeológia, viac do hĺbky a detailov. Aj teoretické štúdium Biblie sa prehlbuje. Prichádzajú nové poznatky o gréčtine, jazyku biblických textov. Veda dnes využíva staré topografické záznamy vrátane najstarších od pútničky Egérie. Tá okolo roku 380 zapísala všetko, čo videla. Podľa toho začínajú archeológovia skúmať jednotlivé miesta novými technickými možnosťami a nachádzajú dôležité zistenia. Napríklad archeologička Kathleen Kenyonová pátrala v Jerichu v jednotlivých archeologických vrstvách a zistila, že medzi 13. až 11. storočím pred Kristom, keď prichádzali Židia do Kanaánu, Jericho bolo len málo alebo vôbec neobývané. Tak správa o dobytí Jericha dostala nový charakter a treba hľadať iné vysvetlenia dobytia mesta.
Vedci analyzujú aj text Biblie...
Pri jeho výklade sa štandardne používa tzv. historicko-kritická metóda so siedmimi krokmi. Najskôr je to štúdium nazývané aj kritika textu. Cieľom je tzv. stabilizácia biblického textu, snaha prísť až k jeho originálnej podobe. Keďže originály sa nezachovali, treba k originálu prísť spätnými krokmi, napríklad porovnávaním so starými kódexmi. Druhý krok -- literárna kritika kladie obrovský dôraz na všetky literárne vlastnosti celého textu, po úryvkoch, väčších, menších textoch. Máme totiž rozličné odtiene od rôznych autorov. Je viac evanjelistov, ktorí písali o tej istej veci, nuž výpovede sa porovnávajú, zisťuje sa, kto na čo dáva dôraz, ako ktorý detail opisuje. Tretím a štvrtým štádiom je kritika literárnej formy a literárneho druhu. Blízkovýchodní autori sa vyjadrovali vtedajšími špecifickými formami, preto text nemožno posudzovať kritériami modernej literárnej vedy, ale podľa charakteristických znakov vtedajšieho vyjadrovania. Piatym krokom je kritika tradície. Medzi Ježišovým životom, výpoveďami a činmi a zapísaním biblických textov uplynulo niekoľko desaťročí. U evanjelistu Jána je to až sedem desaťročí, u Lukáša 40 až 50, u Marka 30, u apoštola Pavla 20 rokov. Pátrame, čo sa za tie desaťročia dialo so správami o Ježišových slovách a činoch, skúmajú sa akcenty jednotlivých správ, rôzne pohyby, zmeny odovzdávania rôznych tradícii, napríklad palestínskej, ktorú viac zachytil Matúš, alebo maloázijskej, ktorú viac zachytil zasa Lukáš. Výsledkom je aj vysvetlenie, prečo sú v evanjeliách dve podoby Otčenáša, kratšia u Lukáša, dlhšia u Matúša. Preto máme (od Matúša a Lukáša) aj dva zápisy Ježišovej reči na Vrchu blahoslavenstiev. Šiestym krokom bádania je kritika redakcie. Skúma, aké literárne dotyky v texte urobil redaktor editor, ktorý chcel vypovedať nielen históriu, ale predovšetkým teológiu, to, čo on sám skúsil vo vzťahu k Ježišovi, čo sám zažil, ako on pochopil Ježiša. Preto konkrétny autor evanjelista má istú licenciu niektoré veci zdôrazňovať. Lukáš chcel zdôrazniť Ježišovu lásku k ľuďom a vyjadril to podobenstvom o stratenej ovečke slovami, že keď ju dobrý pastier nájde, od radosti ju nesie na pleciach. Tento obraz Matúš nemá. Siedmym krokom je význam a výklad textu. Je najdôležitejší -- rezumuje teologické obsahy predchádzajúcich šiestich krokov pre dnešný, stále živý vzťah človeka k Ježišovi.
Aký je príspevok slovenskej vedy?
Pred rokom 1990 tu boli štyri desaťročia útlmu. Biblické vedy sa síce prednášali na jedinej katolíckej teologickej škole, ale nebol prakticky nijaký kontakt so svetom. V deväťdesiatych rokoch sa budujú biblické vedy odznova. V polovici deväťdesiatych rokov sa prví desiati vrátili zo štúdií, najmä v Ríme a Izraeli, začali budovať katedry na jednotlivých fakultách, pripravovať skriptá a ďalšie texty. Slovenskí biblisti sa stretávajú na konferenciách, sympóziách a v Katolíckom biblickom diele, inštitúcii, ktorá v rámci celosvetového biblického apoštolátu popularizuje Písmo sväté a jeho výskum. Je súčasťou svetovej Katolíckej biblickej federácie založenej roku 1969. Vydávame mesačník Sväté písmo pre každého, tvoríme rôzne biblické programy, aktivity, školenia. Zorganizoval som v Ružomberku už tri biblické konferencie s medzinárodným a interreligióznym charakterom za účasti pražského rabína Karola Efraima Sidona, lektora Inštitútu judaistiky v Bratislave Valierána Trabalku, profesorov z Teologickej fakulty Viedenskej univerzity, vedcov z Poľska a ČR.
Ktoré najnovšie poznatky pokladáte za najdôležitejšie?
Jedným z najdôležitejších objavov v 20. storočia boli Kumránske zvitky, ktoré sa našli v roku 1947 neďaleko pobrežia Mŕtveho mora. Sú v rukách izraelských vedcov, skúmajú ich však aj kresťanskí biblickí vedci. Pred dvoma rokmi archeológovia odkryli pri rozširovaní sídlisk medzi Jeruzalemom a Betlehemom základy a mozaiky veľkého mariánskeho kostola z prvých storočí nášho letopočtu. Objasňujú históriu kresťanstva a rozšírenie miest. Môj profesor archeológie objavil osemdesiatych rokoch v Jordánsku komplex chrámov z 8. až 9. storočia. V teoretickej oblasti je najvýznamnejším v rámci Katolíckej cirkvi dokument pápežskej biblickej komisie Interpretácia Biblie v Cirkvi z roku 1993. Možno ho chápať ako doplnok ku Katechizmu Katolíckej cirkvi. Dáva "zelenú" istým metodologickým postupom. Historicko-kritická metóda bola totiž spočiatku dosť nebezpečná. Je to metóda možno racionalistická, alebo dedičstvom racionalizmu, nuž mohla, kým sa nevykryštalizovala, narobiť aj náboženské a vedecké škody. Vyvíjala sa asi dvesto rokov a to bol dlhý čas na ustálenie, objasnenie niektorých aspektov, s ktorými pracuje.
Biblické texty dostávali písomnú podobu až postupne. Skorigoval výskum veľa faktov? Astronómia napríklad upozorňuje, že podľa pohybu hviezd sa Kristus narodil skôr.
Je viac-menej jasné, že rok Ježišovho narodenia nie je presný. Mních Dionýz, ktorý v 5. storočí chcel podľa všetkých udalostí vypočítať dátum Ježišovho narodenia, sa zmýlil o štyri až šesť rokov. Podľa ďalšieho prepočítania ďalších udalostí sa ukázalo, že kráľ Herodes Veľký, ktorý dal pokyn na masaker chlapcov v Ježišovom veku, zomrel asi v roku 4 pred Kristom. Teda Ježiš sa musel narodiť už v roku šesť až sedem pred naším letopočtom. Dnes letopočet asi nik nebude meniť, ale už nejde ani tak o presný výpočet, hoci vedcom má ísť o presnosť. Ježišovým narodením, jeho činnosťou a zmŕtvychvstaním, ktoré pre nás znamená vykúpenie, dostáva pre nás čas iný rozmer. Dostáva charakter gréckeho slova kairos, už nie času ako minúty, hodiny, dňa, ale času ako príležitosti na radikálne životné rozhodnutie. To sa však už dostávame do inej -- teologickej roviny problému.
Čo treba ešte skúmať?
Napríklad sčítanie ľudu v súvislosti s cestou Jozefa a Márie do Betlehema. Toto sčítanie nariadil z Ríma cisár Augustus a história ukazuje, že sa kryje s rozkazom o sčítaní, ktoré vydal Qurinius, v čase narodenia Ježiša miestodržiteľ v Sýrii. Išlo však o dva rozkazy a nie je jasné, či pri narodení Ježiša Krista šlo o prvé alebo druhé sčítanie. Hoci Lukáš kládol veľký dôraz na fakty, nie všetky udalosti z jeho evanjelia sú celkom jasné. Preto budú predmetom skúmania. Skúmanie historických udalostí je však len jedna stránka vecí. Druhá je teológia -- náuka o Bohu. Nejde o náuku v zmysle nejakej doktríny, skôr o snahu preskúmať psychológiu autora, evanjelistu alebo iného apoštola či apoštolského žiaka alebo diel napísaných v ich mene, čo bolo vtedy niečím úplne normálnym. Ide o pátranie, čo chcel autor textami povedať. To je druhá rovina, je však v prvom rade záujmu teológie. Historické otázky sú dôležité, ale nie také podstatné, lebo vieme, že Písmo sväté, Starý či Nový zákon, nie je historickou knihou v striktnom vedeckom zmysle slova, ale knihou náboženskou, učebnicou viery. Historické otázky v nej treba hľadať v kontexte s teológiou alebo chápať ako druhoradé. No aj tak pri porovnávaní s mimobiblickými správami o tých istých udalostiach sú historické správy Písma svätého sú oveľa presnejšie, precíznejšie.
Spolupracujú katolícki historici s historikmi z iných kresťanských cirkví, prípadne so židovskými či moslimskými?
Samozrejme. V kresťanskom výskume nie je dôležité, akej viery je vedec, ale aké argumenty prináša. Izrael je jedno obrovské múzeum, kam sa zmestia všetci biblisti. Františkánski biblickí vedci z Jeruzalema usporadúvajú raz za štyri roky sympóziá za účasti židovských i moslimských zástupcov a odborníkov z celého sveta. Bol som v roku 1995 na jednom, s témou obetovania Izáka. Táto starozákonná téma je vlastná židovskému i kresťanskému svetu a aj islam spomína v Koráne obetovanie Izmaela. Profesori z katolíckych biblických škôl -- jezuiti, františkáni či dominikáni, sa zúčastňujú na prednáškach na Hebrejskej univerzite, niektorí študenti rôznych vyznaní z rôznych prestížnych škôl chodievajú na takéto prednášky a kurzy. V Stuttgarte v Nemecku pracujú celé tímy textových kritikov -- katolíci protestanti, Židia, hebrejskú Bibliu nájdeme na evanjelických, židovských a moslimských univerzitách.
Aký je dnes význam biblie pre spoločnosť?
Bibliu možno brať nielen ako náboženskú knihu. Hoci jej náboženský význam je prvoradý, má aj význam spoločenský. Poukazuje aj na vývoj ducha človeka, budovanie spoločnosti na istých princípoch, zmysel života, má isté výzvy, veľmi aktuálne pre dnešného človeka. Mala by byť ideovým prameňom zjednotenej Európy. Tú totiž nevybudujeme iba na ekonomických zásadách, akokoľvek sú dôležité. Je však treba myslieť aj na európsku ústavu, jej hodnoty, princípy. Biblia zjednotila Európu na konci prvého tisícročia, jej princípy boli morálnou zjednocujúcou silou v druhom tisícročí a dnes, keď uvažujeme o novej forme európskej jednoty, treba sa pozrieť, z akých ideových prameňov vzišiel tento čas. Jednotlivcovi Biblia ukazuje, ako človek prekonáva sám seba, ako izraelský národ vyrástol v púšti, dozrel pre slobodu, ako stal národom s duchovným bohatstvom, z ktorého budú žiť ako z dedičstva všetky národy. Kresťanstvo sa usiluje, aby sa Božie zjavenie, ktoré je obsahom Starého i Nového zákona, dostávalo do života vo všetkých formách. Biblia je nielen pre veriacich, ale aj pre neveriacich, všetci ľudia si môžu niečo nájsť v tomto najvzácnejšom dokumente, aký máme.
Rámček k foto
Docent ThDr. Anton Tyrol (41), rodák z Oravskej Polhory, absolvent Rímskokatolíckej Cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Biblického inštitútu v Jeruzaleme, prorektor pre vzdelávanie a výchovu a vedúci Katedry teológie Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku, pedagóg na Teologickom inštitúte v Spišskom Podhradí a riaditeľ Katolíckeho biblického diela vo Svite. Venuje sa štúdiu Písma svätého Starého zákona.
text pod foto
Ulička Krížová cesta (Via Dolorosa) v Jeruzaleme.