Dokáže sa konateľ "vyzuť" zo zodpovednosti?

Likvidáciou firiem sa na Slovensku zaoberajú rôzne súkromné firmy. Zadlženú spoločnosť odkúpia a za príp. poplatky ju zlikvidujú. Takéto spoločnosti väčšinou využívajú nedokonalosti slovenských zákonov v prospech zbankrotovaných podnikateľov. Majú reálne opodstatnenie takéto spoločnosti a dokážu pomáhať pri likvidáciách? "V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať ekonomické kategórie likvidácia a konkurz. I keď vo všeobecnosti slovo likvidácia znamená odstránenie niečoho, v ekonomicko-právnej rovine sú to dva zásadne odlišné výrazy. Likvidácia podľa Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v zn. n. pr. je menším zlom a v mnohých prípadoch je dokonca i spoločensky nevyhnutná a potrebná. Pri likvidácii podnikov by nemalo dochádzať k poškodeniu veriteľov, pretože všetky záväzky likvidátor uhradí a zakladateľom vyplatí i likvidačný zostatok, t. j. celý ich vklad alebo iba jeho časť. Horšia situácia nastáva vyhlásením konkurzu, t. j. stav, keď sa podnik- firma, dostávajú do úpadku (podnik je v predĺžení podľa ustanovení zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v zn. n. pr.). Vtedy čistý obchodný majetok - vlastné imanie má účtovne zápornú hodnotu. Spoločníci, zakladatelia tým stratili všetky svoje vklady negatívnym vedením hospodárenia podniku a poškodili sa i záujmy veriteľov, ktorým nič neostáva, iba čakať na výsledok konkurzného konania vedeného na príslušnom konkurznom súde a na rozdelenie takto speňaženého majetku pomerným spôsobom jednotlivým veriteľom," uviedol pre HN riaditeľ AUDIT-CONSULT GmbH, Trnava Miroslav R. Šefčík, PhD.

Dokáže sa konateľ "vyzuť" zo zodpovednosti?
Je dnes všetkým zrejmé, že vývoj vyhlasovania či zamietania konkurzov je na Slovensku diskutabilný. Najvážnejším problémom tohto stavu je, že konkurzný správca, ani nikto iný, nie je zo zákona povinný (ak nemáme na mysli všeobecné ustanovenia Trestného zákona) hľadať subjektívne vplyvy na vstup podniku do konkurzu a ani ich vyhodnocovať. Jeho prioritnou úlohou je speňažiť majetok, a to i formou odporovateľných úkonov, t. j. súdnym riešením nesprávne uzavretých zmlúv i 3 roky pred vyhlásením konkurzu. To však navodzovalo a i dnes navodzuje atmosféru vidiny beztrestnosti za spôsobený, i umelo vyvolaný, či dokonca cielený konkurz - úpadok podniku.
"Veľmi lacným spôsobom sa štatutárni zástupcovia podnikov, firiem, spoločností a družstiev zbavujú zodpovednosti za spôsobené škody iným, najmä originálnym riešením: vytunelovaním majetku do tzv. nuly, a tým dosiahnutím stavu, že konkurzný súd nutne musí konštatovať, že niet majetku postačujúceho na vyhlásenie konkurzu. Tým dlžníci získaním takéhoto uznesenia súdu bez problémov vymažú svoje hriechy - podnik z Obchodného registra. Iste i tu existuje možnosť napadnúť ich konanie občiansko-právnym konaním či trestným oznámením, dokazovanie ich viny by však bolo a je nekonečným procesom, ktorý žiaľ v našich podmienkach je zvyčajne vopred prehratý a veritelia podvedení. V odbornej praxi sa naozaj tomuto stavu hovorí nedostatočná vymožiteľnosť práva," spresnil M. Šefčík.
Zmena môže nastať iba v tom prípade, ak naša legislatíva bude rešpektovať, tak, ako sme to už písali (pozn. red.: HN z 24. 9. 2003), bežnú prax z vyspelých krajín EÚ. Tam správcovia konkurzných podstát vedení konkurznými súdmi prioritne preskúmavajú vplyv subjektívnych príčin na úpadok. Takíto zakladatelia sú zákonmi blokovaní pokračovať v podobnom konaní, čo u nás, žiaľ, chýba. V našom ekonomickom prostredí sa vyskytuje veľmi veľa "špekulatívnych konkurzov" a tu zverejnený podiel (odborný odhad) by vyvolal katastrofálny ohlas u odborníkov. Preto celá odborná verejnosť aj naše súdnictvo s očakávaním hľadia na zmeny, ktoré v konkurznom konaní prinesie nový zákon. Treba veriť, že to budú zmeny k lepšiemu. Pokiaľ sa takéto podnikanie zo zákona nehlási za nepoctivé a škodiace celému hospodárstvu Slovenska, bude sa tak diať i naďalej. Jediným riešením je podľa M. Šefčíka odstránenie publikovaných inzerátov, ktoré evidentne poškodzujú etiku podnikateľského prostredia zo zákona stanoviť, že navádzanie na úpadok a vyvolanie úpadku s cieľom poškodiť veriteľov či iné osoby je trestným činom. "Náš Trestný zákon síce pozná termín poškodzovanie cudzieho majetku a pod., však jeho presnejšie a taxatívne určenie by veci veľmi pomohlo. Prirodzene, bežná likvidácia, ktorá nepostihuje záujmy veriteľov je úplne iný pojem a nemožno ju sem zahŕňať", skonštatoval M. Šefčík.

Čo si treba pri likvidácii uvedomiť
Predovšetkým sa musí dbať na to, v prípade, ak nejde o spoločensky a ekonomicky potrebnú likvidáciu (ukončenie vopred plánovanej činnosti, založenie podniku na vopred stanovený čas, strata aktuálnosti podniku v mieste a čase, úmrtie zakladateľa, možné ohrozovanie záujmov veriteľa z rôznych príčin - strata trhu, neaktuálnosť výrobného programu či činnosti, atď.) by sa vôbec do likvidácie nedostal. Ak však stav, ktorý si vyžaduje likvidáciu nastane, tak treba postupovať takto:
1. analyzovať, či podnik, spoločnosť, družstvo, atď. zrušíme likvidáciou podľa § 70 Obch. zákonníka č. 513/91 Zb. v zn. n. pr., alebo bez likvidácie podľa § 69
2. stanovením v dohode spoločníkov po prejednaní predbežných hosp. výsledkov na ich valnom zhromaždení, členskej schôdzi a pod. vstup do likvidácie a osobu likvidátora, ktorý s tým, prirodzene, bude súhlasiť svojím vopred pripraveným vyhlásením, overeným u notára. Vstup organizácie a meno likvidátora je platné schválením schvaľujúceho orgánu formou uznesenia, podporne overeného notárskou zápisnicou
3. ku dňu predchádzajúceho dňu vstupu organizácie do likvidácie je potrebné podľa zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z. z. vykonať mimoriadnu účtovnú závierku, ktorá sa podľa týchto ustanovení overuje vo vymenovaných prípadoch i audítorom
4. po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o schválení vstupu organizácie - podniku do likvidácie sa ujíma svojej funkcie likvidátor podľa ustanovení Obchodného (ale i Občianskeho - pokiaľ ide o špecifické org. jednotky) zákonníka, a to s plnou osobnou zodpovednosťou kontrolnému orgánu i valnému zhromaždeniu.

Pozor!
1. pred vstupom do likvidácie vykonať hospodársku analýzu a nechať si vypracovať varianty revitalizačných programov
2. nevyhlásiť likvidáciu, ak nie je potrebná
3. vyhlásenie likvidácie vykonať zákonným spôsobom
4. osobu likvidátora vybrať odborne a morálne pripravenú
5. vykonať mimoriadnu účtovnú závierku podloženú riadnou inventarizáciou aktív a pasív
6. schváliť likvidačný plán s vyčíslením predpokladaných nákladov na likvidáciu, jej výnosov a likvidačného zostatku
7. zabezpečiť internú a trvalú kontrolu práce likvidátora vrátane jeho informácií o stave likvidácie a jej zdrojov
8. dbať, aby vstup do likvidácie bol zapísaný vo verejných listinách (obchodný register, kataster) a u správcu dane i v miestnej samospráve
9. prerokovať konečnú správu o likvidácii a uložiť likvidátorovi zrušiť účet i zápis v Obchodnom registri
10. prijať podiel likvidačného zostatku a riadne ho zdaniť podľa platných noriem. Na likvidáciu podnikov existuje celá rada odborných publikácií.