Jednotlivec sa dnes prejavuje len ťažko - vyčnievať z obrovského davu nikdy nebolo také náročné. Dostať sa do povedomia ľudí si už nevyžaduje len talent, ale hlavne odvahu pokúsiť sa preraziť. V masovej kultúre prevláda anonymita, na ktorej porazení stavajú napríklad aj vypočítavé reality šou. Na "piedestáli slávy" môže však stáť len málokto, aj to často len povestných pätnásť minút. Najmä mladí preto hľadajú nové možnosti zviditeľnenia sa. Niekto založí kapelu, iný sa dá na politiku, ďalší sa stane počítačovým hackerom. Veľká časť tínedžerov (no aj členov starších generácií) sa pridáva k pouličným sprejerom, ktorých obrázky - graffiti - sa stali významnou súčasťou vizuálnej kultúry mestskej mládeže.
Z taxíku do geta
Graffiti sú sprejom kreslené nápisy a obrazy na steny a voľné plochy. V pôvodnom zmysle slova ide o "nápisy na stenách" (z talianskeho graffito). Tento termín je zaužívaný dokonca vo vednej disciplíne - archeológii - a označujú sa ním nápisy na starodávnych stavbách rôznych civilizácií. Napokon, snaha vyjadriť sa je typická už pre najstaršie formy ľudského tvora, o čom svedčia primitívne obrazy vyryté na stenách pravekých jaskýň. O vzniku súčasnej, sprejovanej forme graffiti, je známych niekoľko teórií, v podstate však ide viac-menej o mýty a legendy. Najznámejší príbeh hovorí o newyorskom taxikárovi s prezývkou Toki, ktorý jedného dňa začal písať svoje meno fixkou na miesta, ktoré navštívil. Týmto spôsobom si značil, kde všade už bol, možno to však robil aj preto, aby si ho ľudia začali všímať, aby dal o sebe vedieť. Asi nerátal s tým, že takýto prejav osobnosti sa zapáči aj ostatným obyvateľom "veľkého jablka" a značkovanie teritória fixkou postupne nadobudne enormné rozmery. Najprv to boli černošské štvrte, kde na stenách ošarpaných domov začali pribúdať pestré nápisy. Časom, kvôli výraznosti, vymenili "undergroundoví maliari" fixy za spreje. Z formálnej stránky však chceli svoje výtvory maximálne oživiť, a tak siahli po modifikácii písmen, ktoré často povykrúcali do maximálne extrémnych, nečitateľných foriem. Takto vznikali rôzne druhy a štýly písania, ktoré stále pretrvávajú a ponúkajú fantázii prakticky bezhraničné možnosti. Pôvodné, ešte pomerne čitateľné podpisy prezývok sprejerov, sa stali už len doplnkom k pestrofarebným a vyzývavým graffiti.
Z geta aj do slovenských ulíc
Ešte pred niekoľkými rokmi išlo o štýl prejavu mladých ľudí výsostne v Amerike a západoeurópskych štátoch, no globalizácia kultúrnych trendov priniesla tento fenomén aj k nám. V slovenských mestách postupne začali pribúdať kresby na stenách budov, no aj na vlakových súpravách či mostoch. Sprejovanie je od svojich počiatkov spájané s ilegalitou, so zakázaným ovocím, ktoré chutí najmä mladým kriminálnikom a užívateľom drog. Avšak len v predsudkoch príslušníkov dominantnej kultúry, ktorí strážia svoje ustálené hodnoty bez ohľadu na možný prínos nových umeleckých žánrov. Pravdou je, že spočiatku využívali graffiti členovia gangov, ktorí si takto označovali hranice vlastných štvrtí. Z amerického geta sa však graffiti dostalo do ulíc bežných mestských častí, podobne ako hip hop a breakdance, ktoré patria do rovnakej oblasti záujmu. Zlá povesť graffiti a jeho autorov však nevymizla ani potom, keď kresby dosahovali vyššiu výtvarnú úroveň, začali byť zložitejšie a nevyskytovali sa na národných pamiatkach. Na Slovensku bolo v čase svojho boomu graffiti spoločenským tabu, ľudia si sťažovali na prudký nárast "čarbaníc" v uliciach, no našli sa aj apologéti, ktorým sa páčila náhla pestrosť v inak sivých priestoroch mesta. V tom je graffiti férovejšie ako reklama - chce, aby ste si ho pozreli a pochválili, no nepokúša sa vám nič predať.
Graffiti hovorí po anglicky
Kultúra graffiti má vlastný rečový prejav. Slovník sprejera (writer) sa stále rozširuje a mení, jeho základy však spočívajú v anglickom jazyku. Aj základné druhy graffiti sa označujú anglickými výrazmi. Ide o tzv. bombing a samotné graffiti. Obe znamenajú nasprejovaný obrázok (piece) s tým rozdielom, že bombing je rýchle napísanie vlastnej prezývky, tagu, veľkými písmenami a minimálnym počtom použitých farieb. Graffiti ako také je až jeho zdokonalená verzia, teda ťažko rozlúštiteľné písmená, s ktorými bolo očividne viac práce. Použitých môže byť viac sprejov aj trysiek, väčšia plocha (FGP - free graffiti place), eventuálne aj karikaturistický obrázok navyše. Tvorba na nehybných podkladoch, ako sú steny, múry či mosty, sa nazýva wallz (steny). Iným odvetvím sprejovania je kresba na vlaky, trainz. Meradlom šikovnosti writera je veľkosť nastriekanej plochy. Vrchol snaženia pri tejto riskantnej nočnej činnosti predstavuje tzv. wholetrain - súprava aspoň dvoch vagónov, ktorá je pokreslená vrátane okien, pričom na kvalite ani veľmi nezáleží. Na taký kúsok sa však väčšinou odvážia len skúsení writeri, žiadni nováčikovia (toys), a preto nehrozí, že by výsledok bol slabý (shit).
Na základe vzájomného priateľstva či príslušnosti k nejakej štvrti alebo mestu zakladajú writeri medzi sebou skupiny (crew). Hlavná výhoda združovania spočíva nielen v lacnejšom sprejovaní, ale aj v spoločnej tvorbe, pozdvihujúcej kolektívne sebavedomie skupiny. Okrem toho má vo výslednej práci každý jednotlivec svoju časť, odtlačok vlastného osobitého štýlu.
Ilegalita je záživná vec
Vo väčších mestách, kde sa koncentruje väčšie crew, sa pomerne rýchlo zaplnia vhodné FGP. Vtedy už začína konkurenčný boj skupín, ktorého cieľom nie je zlepšenie kvality výtvorov, ale získanie miesta. Lukratívne sú najmä plochy viditeľné aj z väčšej diaľky veľkej skupine ľudí. Preto sa nekompromisne sprejuje obrázok na obrázok, pričom niekedy dochádza k verbálnym útokom jednej alebo druhej strany, občas vyúsťujúcim do prejavov otvoreného násilia. Problém sa nakoniec vyrieši kompromisom alebo opustením územia jednou z bojujúcich crew.
Po určitom čase prestáva pôsobiť každá crew - ak nie z dôvodu rozpadu skupiny, tak kvôli dosiahnutiu vyššieho veku jej členov. Vtedy už je ich tvorba známa a mladí, začínajúci sprejeri, sa na ňu dívajú s rešpektom. Nikto si - aspoň na istý čas - nedovolí presprejovať ich obrázky. Tie sú totiž tvorbou old school, starej školy, a symbolizujú počiatky, resp. klasiku graffiti v danom meste.
Kuriozitou graffiti je, že hoci sa sprejeri stále musia obávať policajného zásahu pri nočnom sprejovaní na zakázaných miestach (illegal), niektoré mestá, príp. inštitúcie im povoľujú pracovať na vybrané steny za bieleho dňa (legal). V takomto prostredí sa s dostatkom času (a bez stresu z prichytenia) robené pieces mnohokrát kvalitatívne nedajú porovnávať so svojimi ilegálnymi podobami. Napriek tomu je pre mnohých writerov čoraz atraktívnejšie produkovať práve na zakázaných miestach - či už kvôli vzrušujúcemu tajnostkárstvu, možnosti šokovať obrázkom na originálnom mieste alebo kvôli zvýšenej adrenalínovej hladine.
Graffiti ako životný štýl
Každé spoločenské podujatie si vyžaduje iný druh oblečenia. Na banket sa chodí v obleku či smokingu, do práce podľa firemných predpisov a na stavbu v montérkach. Je to kanonizovaná súčasť etikety a zároveň zohľadnenie užitočnosti jednotlivých kusov odevu. Aktivita, akou je sprejovanie na steny, sa stala takou rozšírenou, že si takisto vyžiadala určité nepísané pravidlá, aby mohla fungovať aj ako životný štýl. Široké nohavice s mnohými praktickými vreckami po bokoch, nadrozmerné tričká a voľné "mikiny" s kapucňou sú typickou súčasťou sprejerovho šatníka. Príčiny toho, prečo sa dnes autori graffiti obliekajú týmto spôsobom a prečo počúvajú rapovú hudbu, treba hľadať pri koreňoch moderného graffiti za veľkou mlákou. Životná filozofia obyvateľov černošských štvrtí mesta New York totiž spočívala napriek množstvu existenčných problémov v zmysle slova "pohoda". Pohodlné oblečenie, najlepšie veľkosti XXL, zaujímavý strih, nové, neodpozerané značky. Farebne nie príliš nápadné, aby nevytŕčali z radu, keď stretnú policajné auto na obchôdzke. Vyčnievať chceli predsa kresbou, a nie tým, že pôjdu do väzenia. K voľnému odevu sa ďalej nosili rôzne doplnky, od jednoduchých korálok po ťažké reťaze. Tí solventnejší alebo tí, čo si ukradli, mali aj zlaté retiazky a náramky. Čím viac kovu, tým lepšie, znela devíza. A ako obuv poslúžili tenisky - v tých sa najlepšie uteká.
Rap vznikol ako súčasť afroamerickej kultúry v černošských getách, prehnitých kriminalitou. Tamojší ľudia potrebovali svoju dezilúziu zo súčasného sveta vyjadriť slovne, "vykričať sa" na skorumpovanú, bezútešnú realitu Ameriky. Tak vznikol hudobný fenomén rapu, recitovaných veršov. Sociálnokritické texty, ktorých hudobné pozadie tvorili africké rytmy a melódie prehrávané z dídžejských platní, to bola moderná černošská hudba v období svojho vzniku. Televízne hudobné stanice však rap (hip hop) spočiatku úplne bojkotovali. Bolo to aj kvôli drsným textom, ktorých autori sa neštítili vysloviť vlastný názor aj pomocou nadávok či urážok konkrétnych osôb, no hlavne kvôli samotným interpretom, ktorí boli pre vtedajšiu dobu príliš "čierni". Postupne však bariéra padala a široká verejnosť mohla zočiť videoklipy s ležérne oblečenými chlapíkmi, rapujúcimi do rytmickej hudby, navádzajúcej onen dôležitý pocit pohody. Kulisy videoklipov tvorilo z veľkej časti prostredie, odkiaľ speváci pochádzali. Tak sa z geta dostalo na obrazovky aj graffiti. Preto tá spätosť s "vyťahaným" oblečením a hudbou v štýle rap.
Svet graffiti je magicky farebným univerzom, ktorého dimenzie očaria asi každého fanúšika ručne kreslených obrázkov, adrenalínových činností či alternatívnych životných štýlov. Zároveň však predstavuje činnosť, ktorá môže ľahko skĺznuť do sfér obyčajného pozérstva. Veď mnoho mladých dnes ani nepozná svetonázor štýlu, ktorým sa snaží žiť. Preto sa na graffiti zrazoch viac "húli tráva" ako tvorí (post)moderné umenie.