Najprv bola skutočná vražda a takmer po tridsiatich rokoch vznikol film, ktorý už v úvodných titulkoch hovorí, že bol touto udalosťou iba voľne inšpirovaný. Scenáristka českého filmu Bolero Markéta Zinnerová sa pri písaní príbehu o vražde českej študentky medicíny Mariky Čihanovej inšpirovala skutočným prípadom znásilnenia a vraždy slovenskej študentky medicíny Ľudmily Cervanovej. Dej sa však neodohráva na Slovensku v roku 1976, ale v súčasnej Prahe.
Z marketingového hľadiska má film dvojnásobné šťastie, v prvom prípade je to zámer, v druhom náhoda. Tým že Bolero naráža na známu udalosť, ktorá aj po rokoch púta pozornosť, sa dočkalo veľkej medializácie, o akej by film aj oveľa lepší film s celkom vymysleným scenárom mohol iba snívať. Zhodou okolností bol v čase nakrúcania obnovený súdny proces so skupinou mužov obvinených z Cervanovej vraždy, čím mediálny reťazec nadobudol dokonalú formu.
Ak aj film nemá veľkú hodnotu ako snímka, ktorá by mala zachytiť skutočnú udalosť, jeho téma násilného sexuálneho správania, arogancie mladých ľudí z tzv. lepších rodín a pocitoch viny je dostatočne silná, aby sa zážitok z filmu nescvrkol na zhnusené kŕče, aké po premiére predvádzala väčšina českých kritikov. Je to ten prípad, keď obsah môže do istej miery ospravedlniť formu a publikum môže byť v tomto prípade tolerantnejšie než profesionáli s prstami na klávesnici a nosom v súdnych spisoch.
Film je kombináciou detektívky a psychologickej drámy, z vizuálnej stránky využíva svoj názov na miestami až samoúčelné predvádzanie tanečných scén -- jednou z nich sa začína a pokúša sa tak stlmiť dojem, že sledujeme televíznu detektívku. Réžie aj kamery sa ujal F. A. Brabec, ktorý sa snaží väčšinu scén ozvláštniť, niekedy až na úkor jadra výpovede. Tá je silnejšia v jeho druhej časti zachytávajúcej vrahov mladej študentky po niekoľkých rokoch, keď si mysleli, že ich čin upadol do zabudnutia a vyšetrovatelia stratili stopu. Divák je počas filmu o krok pred políciou, ktorá tápa, nielen pre zložitosť prípadu, ale aj mizernú hereckú dvojicu mladých vyšetrovateľov, pripomínajúcu skôr komické duo. Ako už býva zvykom, oveľa lepšie herecké výkony nájdeme na strane zla, vyniká predovšetkým dvojica otca a syna, stvárnená Jiřím Bartoškom a Davidom Krausom (jeho otec, herec Jan Kraus, nesúhlasil, aby účinkoval v tomto filme, pretože podľa neho skresľuje skutočnosť). O postave zavraždenej sa dozvieme len povinné minimum, čo iba podčiarkuje výhrady, že je film nevyvážený v zobrazení postáv a ich motívov.
Prenesenie príbehu do súčasnosti zmenilo všetky reálie, namiesto normalizačného socializmu nesie všetky potrebné známky ponovembrového kapitalizmu -- bohatých podnikateľov, ich rozmaznané deti, korupciu a nedostatok základnej morálky. Film tým jasne naznačuje, že podobné tragické udalosti môžu stať v akejkoľvek dobe. Svojou kombináciou rozmaznanej mládeže, násilného sexu a smrti, ale aj viny a trestu, je vhodný na školské predstavenia, kde je povinná dávka morálneho poučenia vítaná.
Vražda Cervanovej na Najvyššom súde
Koncom januára tohto roku pokračoval najdlhší súdny proces v histórii slovenskej justície, keď senát Krajského súdu v Bratislave uznal za vinných šiestich Nitranov obžalovaných v kauze vraždy študentky medicíny Ľudmily Cervanovej spred 27 rokov, ich advokáti sa však proti rozsudku odvolali. Siedmich obvinených ešte v septembri 1982 uznal bratislavský krajský súd za vinných a odsúdil ich na nepodmienečné tresty odňatia slobody od štyroch do 24 rokov. V marci 1990 však podal vtedajší federálny prokurátor proti pôvodnému rozsudku sťažnosť, ktorú Najvyšší súd ČSFR akceptoval, rozsudok zrušil a Krajskému súdu v Bratislave nariadil, aby vec znovu prerokoval a rozhodol. V tejto veci však potom súd dlhé roky nekonal. Pri tohtoročnom pojednávaní obžalovaní zhodne tvrdili, že sú nevinní a stali sa obeťami psychického a fyzického nátlaku vyšetrovateľov a komunistického režimu. Prokurátor súhlasil s uznaním viny, tresty od troch do trinástich rokov sa mu však zdajú nízke, a preto sa aktuálne prípadom zaoberá Najvyšší súd SR. Ten môže rozsudok potvrdiť, resp. pritvrdiť, môže obžalovaných oslobodiť, prípadne môže rozsudok zrušiť a prípad vrátiť na došetrenie.