Kauzy okolo nebankových subjektov, ktoré v uplynulých mesiacoch vírili hladiny relatívne pokojných ekonomických a politických vôd, podnietili ľudí, aby sa vážnejšie začali zamýšľať nad tým, kam vložia svoje úspory. Jednou z možnosti investovania dočasne voľných peňažných prostriedkov sú podielové fondy, manažované správcovskými spoločnosťami. Aj tam sa však črtajú problémy. Nie v tom, že by sa zvýšila rizikovosť investícií. Tá je daná tým, že investor podľa toho, ako vníma riziko, môže peniaze vložiť buď do akciových, korunových, dlhopisových alebo zmiešaných podielových fondov. A navyše, podielové fondy za veľmi prísnych podmienok kontroluje Úrad pre finančný trh.
Nedorozumenia v zákone
Problémy sú podľa niektorých odborníkov z kapitálového trhu, s ktorými sa v mnohom stotožňuje aj Úrad pre finančný trh, v niektorých ustanoveniach nového zákona o cenných papieroch a investičných službách. Údajne môžu viesť aj k ochromeniu činnosti sprostredkovateľov investičných služieb a umiestňovania podielových listov otvorených podielových fondov. Sprostredkovatelia sú dnes známi predovšetkým ako poisťovací agenti, sprostredkúvajú umiestňovanie produktov podielových fondov, stavebného sporenia a pod. Nový zákon o cenných papieroch a investičných službách hovorí, že sprostredkovateľom investičných služieb je právnická alebo fyzická osoba, ktorá nie je oprávnená poskytovať inú investičnú službu ako prijímanie a poskytovanie pokynov klienta týkajúcich sa zastupiteľných cenných papierov. Práve táto definícia je podľa niektorých odborníkov z kapitálového trhu kameňom úrazu, ktorý by mohol zabrzdiť rozvoj kolektívneho investovania u nás. Podielové listy otvorených podielových fondov totiž nie sú zastupiteľné cenné papiere. Zastupiteľnými sú podľa zákona cenné papiere rovnakého druhu, formy, ak ich vydal jeden emitent a sú s nimi spojené rovnaké práva. Takými sú napríklad akcie, dočasné listy, dlhopisy, vkladové listy, pokladničné poukážky alebo kupóny. Podielové listy otvorených podielových fondov znejú na rôzne počty podielov a nevyplývajú z nich rovnaké práva. Nie sú teda zastupiteľnými cennými papiermi. Preto sprostredkovateľ podľa názorov niektorých odborníkov z kapitálového trhu nemôže vykonávať pokyny týkajúce sa podielových listov. V takomto prípade by to znamenalo, že by sa znížil okruh podielových listov otvorených podielových fondov. Tým, že sprostredkovateľ má zmluvný vzťah so správcovskou spoločnosťou, poskytoval by jej službu. Keďže správcovská spoločnosť je emitentom podielových listov, ich emisia má podľa niektorých odborníkov údajne znaky zabezpečenia predaja investičných nástrojov pre emitenta. To by už však išlo v zmysle zákona o hlavnú investičnú službu, ktorú môže poskytovať iba obchodník s cennými papiermi. Ak by sprostredkovatelia, či už sú to právnické alebo fyzické osoby, chceli naďalej vykonávať tieto služby, predovšetkým predaj, museli by teda získať licenciu obchodníka s cennými papiermi.
Ministerstvo netrucuje
Ministerstvo financií SR má na tento problém odlišný názor. Činnosti spojené s obstarávaním vydávania podielových listov považuje za vedľajšiu investičnú službu, na ktorú zákon nevyžaduje povolenie. Ministerstvo tvrdí, že sprostredkovanie primárneho predaja cenných papierov je obstarávaním ich vydávania, a nie predajom. Znamená to, že pri obstarávaní vydávania podielových listov môže okrem obchodníka s cennými papiermi a sprostredkovateľa investičných služieb zabezpečovať aj iná osoba. Aj podľa predstaviteľov ministerstva však môže vzniknúť problém pri sprostredkovaní na sekundárnom trhu, kam patrí aj vrátenie, resp. predaj podielových listov. V takomto prípade môže sprostredkovanie vykonávať iba obchodník s cennými papiermi alebo v prípade zastupiteľných podielových listov otvorených podielových fondov aj sprostredkovateľ investičných služieb. Tu sme znova pri koreni problému. Povinne zastupiteľnými cennými papiermi sú zo zákona podielové listy uzavretých podielových fondov, a nie otvorených.
Ak by teda klient z Čiernej nad Tisou chcel vrátiť podielový list otvoreného fondu, musel by to dnes urobiť už bez sprostredkovateľa, ktorý mu pred časom pomohol vybaviť kúpu tohto podielového listu. Je pravdepodobné, že sám by to nezvládol. Ak to za neho neurobí sprostredkovateľ, vzniká problém. Ten by sa dal čiastočne riešiť tým, že správcovská spoločnosť, ktorá zo zákona môže uskutočňovať činnosti obchodníka s cennými papiermi, a teda aj sprostredkovanie, by mala vlastných sprostredkovateľov. Neriešilo by to však postavenie samostatných sprostredkovateľov. Ministerstvo financií si zrejme v návale povinností svojich zamestnancov túto chybu pri tvorbe zákona neuvedomilo. Pozitívne však je, že teraz ju už vníma a chce ju čo najskôr napraviť v rámci novely zákona o cenných papieroch a investičných službách. Zmenou sa má zabezpečiť, aby sprostredkovateľ mohol prijímať a postupovať pokyny klienta nielen pri zastupiteľných cenných papieroch, ale aj pri podielových listoch otvorených podielových fondov.
Podmienky pre sprostredkovateľov
Svoju činnosť môžu investiční sprostredkovatelia podľa nového zákona o cenných papieroch vykonávať iba na základe povolenia Úradu pre finančný trh. Udelenie takého povolenia si vyžaduje splnenie viacerých podmienok, ktoré sprostredkovateľ musí napĺňať počas celej doby platnosti povolenia. Ak je žiadateľom fyzická osoba, na udelenie povolenia musí spĺňať tieto podmienky: vek minimálne 18 rokov, je dôveryhodnou osobou, je spôsobilá na právne úkony a má určené stredoškolské vzdelanie a najmenej trojročnú prax v oblasti finančného trhu alebo zložila odbornú skúšku, ktorej obsahom je najmä preverenie znalostí právnych predpisov v oblasti kapitálového trhu. V prípade, keď žiadosť o povolenie na vykonávanie sprostredkovania investičných služieb podáva právnická osoba, musí hodnota jej základného imania dosahovať minimálne 1 mil. Sk. Fyzické osoby, prostredníctvom ktorých bude vykonávať povolenú činnosť, by mali spĺňať spomínané požiadavky. Právnická osoba môže začať podnikať až po tom, keď sa poistí pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti s minimálnym limitom poistného plnenia 5 mil. Sk.
Právna úprava podielových fondov
Spôsob vytvárania a správy investičných podielových fondov je upravený zákonom č. 385/1999 o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov. Základným a charakteristickým znakom podielových fondov je administratívne a účtovné oddelenie majetku fondu od hospodárenia správcovskej spoločnosti. Znamená to, že v prípade akýchkoľvek problémov (napr. finančných) sa tieto neprenášajú do činnosti a hospodárenia podielových fondov, ktoré sú samostatným subjektom a sú nedotknuteľné dokonca aj pre exekútora. Aktíva v podielovom fonde nie sú majetkom správcovskej spoločnosti, nemožno z nich poskytovať dary, peňažné pôžičky, ani akýmkoľvek spôsobom zabezpečovať záväzky iných osôb. Veľmi prísne je tiež definované, čo všetko môže správcovská spoločnosť do majetku podielového fondu nadobúdať. Väčšina aktív musí byť tvorená cennými papiermi, ktoré sú prijaté na obchodovanie na kótovanom trh burzy cenných papierov. Dodržiavanie pravidiel obmedzenia a rozloženia rizika kontroluje Úrad pre finančný trh, ktorý je v i prípade náznakov ich porušenia oprávnený zasiahnuť. Pri výkone štátneho dozoru úrad môže vyžadovať od osôb podliehajúcich dozoru údaje, doklady a informácie potrebné na riadny výkon tohto dozoru. Úrad je pri výkone štátneho dozoru povinný dbať na ochranu záujmov podielnikov a postupovať tak, aby neboli dotknuté práva a právom chránené záujmy osôb podliehajúcich dozoru. Za prípadné porušenie zákona má úrad možnosť uložiť správcovskej spoločnosti pokutu až do výšky 10 mil. Sk.