Väčšina obyvateľov Európskej únie (59 percent) považuje Izrael za najväčšiu hrozbu pre svetový mier, za ním nasledujú (s 53 percentami) Irán, Severná Kórea a Spojené štáty americké. Až piaty je Irak, po ňom Afganistan, Pakistan, Sýria, Líbya, Saudská Arábia, Čína, India, Rusko a Somálsko.
Vyplýva to z prieskumu Eurobarometra vypracovaného Galupovým ústavom, ktorý zisťoval na vzorke 7 500 respondentov, ako sa Európania pozerajú na svetovú bezpečnosť, mierový proces na Blízkom východe a Irak.
Na výsledky prieskumu okamžite rozhorčene reagoval Izrael. "Jediným cieľom tohto výskumu je očierniť Izrael," vyhlásil izraelský veľvyslanec v Taliansku Ehud Gol.
Podľa veľvyslanca tento krok prichádza vo veľmi delikátnej chvíli a pre Európu bude veľmi ťažké splniť jej ambíciu hrať úlohu v mierovom procese na Blízkom východe, uviedol ambasádor. Ako povedal Gol, Izrael je jedinou demokraciou na Blízkom východe, je obkolesený 22 nedemokratickými štátmi a z 55 moslimských krajín sa iba máloktorá môže označiť za štát s demokratickým zriadením.
Talianske predsedníctvo v EÚ v snahe zmierniť dosah prieskumu uviedlo, že je z jeho výsledkov prekvapené a že ho mrzia. Ku kontroverznosti prieskumu určite prispela skutočnosť, že v zozname krajín, ku ktorým sa mali respondenti vyjadriť, nebola zaradená Palestínska samospráva. "To nie je krajina, preto nebola zaradená," vysvetľoval hovorca EK.
Taliansky premiér Silvio Berlusconi pritom vyjadril v telefonickom rozhovore s predsedom izraelskej vlády Arielom Šaronom svoje "prekvapenie a znepokojenie" v súvislosti s uverejnením výsledkov výskumu uskutočneného z poverenia Európskej komisie, podľa ktorých je Izrael najväčším ohrozením svetového mieru. Podľa vyhlásenia vydaného talianskym predsedníctvom Európskej únie Berlusconi zdôraznil, že "otázka kladená vo výskume bola tendenčná".
Irak by mala riadiť dočasná vláda pod záštitou OSN a obnovu tejto krajiny by mali zaplatiť hlavne Spojené štáty, domnievajú sa Európania. "Z výskumu jasne cítiť ich neochotu prispievať na rekonštrukciu Iraku. Vnímajú to ako platenie vojnových škôd, ktoré európske armády nezavinili. Obavy z Iraku boli v Európe vždy menšie ako v USA," myslí si Steven Everts z londýnskeho Centra pre európsku reformu. Päťdesiatosem percent opýtaných si želá, aby správu Iraku mala v rukách OSN. Dvadsaťštyri percent ľudí by odovzdalo moc v krajine čo najrýchlejšie dočasnej irackej vláde a len osemnásť percent by sa zmierilo s okupačnou vládou Spojených štátov. Iba 12 zo sto opýtaných v Eurobarometri však uviedlo, že vojna v Iraku upevnila pozíciu Európskej únie na svetovej scéne. Vyše osemdesiat percent ju berie ako rovnakú alebo takmer rovnakú.
StoryEditor