Stať sa honorárnym konzulom prináša rad výhod. Človek získa diplomatický pas, ktorý ho oprávňuje prekračovať hranice oveľa jednoduchšie než radovým občanom. Držiteľ diplomatického pasu môže aj všeličo prevážať, jeho a jeho auto môžu colníci prezrieť iba vo výnimočných a viac než odôvodnených prípadoch. Je preto pochopiteľné, že stať sa honorárnym konzulom sa usilujú aj mnohí podvodníci, ba dokonca mafiáni. Je verejným tajomstvom, že sa o čosi podobné usilujú tak, že podplatia kompetentných vysokých štátnych úradníkov niektorej krajiny, a tá zase požiada naše ministerstvo zahraničných vecí, aby súhlasilo s udelením postu honorárneho konzula pre vytypovaného slovenského občana. Aby sa honorárnymi konzulmi nestali trestne stíhaní, či dokonca už odsúdení podvodníci, ministerstvo požiada slovenské bezpečnostné orgány pri každom prípade o ich vyjadrenie. Stáva sa to však naozaj vždy? Všimnime si prípad Erika K. z Nového Mesta nad Váhom. Podnikateľa, honorárneho konzula africkej Burkiny Faso, ktorého zadržala polícia pre podozrenie z vydierania členov lekárnickej komory. Meno Erika K. sa v tlači objavovalo minulý rok najmä v súvislosti s dlhmi voči bratislavskému magistrátu.
Zúrivý podnikateľ. Podnikateľ Erik K. z Nového Mesta nad Váhom figuruje podľa obchodného registra zverejneného na internete ako konateľ či vlastník takmer v päťdesiatich spoločnostiach. Približne štyridsať z nich sídli v Novom Meste nad Váhom. Je zarážajúce, že jeho meno sa v minulosti zjavilo v ďalších takmer päťdesiatich firmách. Na tridsaťpäťročného muža je to vskutku obdivuhodný výkon.
Dlžoba voči Bratislave. Známe a medializované sú p...
Zostáva vám 85% na dočítanie.