V tú noc, keď začali vo Vysokých Tatrách padať stromy, mal pohotovosť na Horskej službe horský vodca Peter Šperka. Ako hovorí, pobehoval medzi skladom prikrývok a miestnosťou s telefónom; ľudia, ktorí sa prišli skryť pred vetrom tam zostali spať, tí druhí -- telefonátov bolo vyše 1300 -- hľadali svojich priateľov a príbuzných.
"Deň predtým sme varili guláš a čosi nám zostalo. Dojedli ho tí, ktorí u nás spali," spomína. Vraj mal šťastie, lebo jeho byt v Tatranských Zruboch zostal nepoškodený. "Keby spadol ten strom, čo je pri našom dome, tak ho mám v obývačke," hovorí teraz už s úsmevom. Našťastie, na vysokánskom smreku sa odlomilo len päť metrov z vrcholu.
Relatívne ušetrené od vetra zostali tatranské domy a hotely, nepoškodila sa ani jedna horská chata. Iba niektoré horské chodníky sú ešte aj dva týždne po katastrofe nepriechodné, z Hrebienka sa na Zamkovského chatu nedostanete. Pravidlo odstraňovania kalamity však znie: najprv veľké komunikácie, potom cesty k hotelom a až potom sa sprístupňujú terény v lese, ktorý už vlastne lesom ani nie je. Najväčšie škody sú v pásme od Vyšných Hágov po Tatranskú Lomnicu, ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.