Francúzsko chránia profesionáli, a to muži i ženy. Brannej povinnosti však podliehajú všetci muži. Všeobecná vojenská služba sa tu skončila 3. októbra 1998. Bodku za ňou urobil zákon o profesionalizácii armády z roku 1997, ktorý však zaviedol na školách výučbu o národnej a európskej bezpečnosti a povinnú jednodňovú vojenskú prípravu. Vo francúzskych ozbrojených silách slúži 358 800 osôb, z toho 26 000 žien.
V Nemecku sa branná povinnosť kráti z desiatich na deväť mesiacov. V januári 2001 bola navrhnutá reorganizácia ozbrojených síl, podľa ktorých čaká Bundeswehr v budúcich desiatich rokoch zoštíhlenie z 310 000 na 282 000 vojakov. Zo 600 posádok však zostane len 462.
Obranu USA zaisťuje plne profesionálna armáda s 1,5 milióna mužov. Silnou zložkou amerických ozbrojených síl je 1,5 milióna dobrovoľníkov, ku ktorým patrí 200 000 žien. Tie môžu od roku 1993 slúžiť i v bojových jednotkách.
Profesionálna armáda Kanady má 60 600 mužov. Opiera sa o 43 300 záložníkov.
V Belgicku bola základná vojenská služba zrušená k 1. marcu 1995, od roku 1998 má krajina plne profesionalizovanú armádu so 42 000 vojakmi, k ním patrí 5 000 civilistov a 3 000 žien.
V Luxembursku, kde armádu tvorí iba 600 profesionálov, bola branná povinnosť zrušená už v roku 1967.
V Holandsku slúži v armáde 56 000 profesionálnych vojakov, z toho 1 920 žien. Základná vojenská služba bola zrušená v roku 1996.
V Nórsku zatiaľ branná povinnosť trvá deväť až dvanásť mesiacov, ale armáda, ktorá má 227 000 mužov, by sa mala v roku 2005 uspokojiť iba so 125 000 vojakmi.
O plnej profesionalite ozbrojených síl neuvažuje Dánsko, i keď obranu krajiny zaisťuje čiastočne profesionálna armáda s 32 000 vojakmi, ale 8 000 mladých mužov stále podlieha brannej povinnosti a vojenská služba pre nich trvá štyri až dvanásť mesiacov.
Taliansko zruší brannú povinnosť do roku 2006. Okrem profesionálov majú tvoriť armádu dobrovoľníci, ktorí sa zaviažu na vojenskú službu na jeden alebo päť rokov. Armáda má mať namiesto terajších 280 000 mužov asi 200 000. Do uniforiem sa zrejme budú môcť obliecť i ženy.
Všeobecná branná povinnosť platí v Portugalsku. Základná vojenská služba tam však trvá iba štyri mesiace. Vládny program počíta s plnou profesionalizáciou armády, v ktorej je dnes asi 65 000 mužov.
Španielsko zrušilo povinnú základnú službu k 31. decembru 2001. V profesionálnej armáde má byť nanajvýš 102 000 vojakov, do ich radov bude vláda prijímať každoročne 2 000 prisťahovalcov z latinskej Ameriky.
V Grécku platí všeobecná branná povinnosť od 18 do 40 rokov. V pozemnom vojsku slúžia mladí muži devätnásť mesiacov, v letectve 21 mesiacov a v námorníctve až 23 mesiacov. Ženy sa môžu do armády hlásiť už od roku 1978 -- medzi 170 000 vojakmi je ich 5 500. Ide o pomerne silnú armádu, keď vezmeme do úvahy, že v Grécku žije sotva desať miliónov obyvateľov. Je to vyvolané trvalým napätím, ktoré panuje v grécko-tureckých vzťahoch.
O profesionalizácii armády sa hovorí aj v Maďarsku, kde má byť v tomto roku vojenská služba skrátená z deviatich na šesť mesiacov a profesionálna armáda by mala vzniknúť do roku 2010. V roku 1999 bolo v zbrani 61 000 vojakov.
Poľsko prijalo perspektívny plán modernizácie armády, ktorá má znížiť svoj stav z 210 000 mužov na 150 000. Vojenský rozpočet bude v roku 2006 predstavovať v tejto krajine údajne asi šesť miliárd zlotých. Vojenská základná služba trvá v Poľsku dvanásť mesiacov.
Česká republika dáva na obranu 2,2 % hrubého domáceho produktu. Povinná základná vojenská služba sa má skončiť do Silvestra 2006. Reforma počíta s armádou, ktorá bude mať 34 000 až 36 000 profesionálnych vojakov, z toho údajne do 20 percent žien (asi 7000), a 10 000 civilných zamestnancov. Armáda by mala mať asi 28 000 záložníkov. Zrušenie vojenskej základnej služby súčasne predpokladá, že si armáda vytvorí dobrovoľné zálohy. Ten, kto dobrovoľne vstúpi do jednotiek náhradníkov a čas od času sa zúčastní na cvičení, bude od armády dostávať každý mesiac k platu 500 korún. Dobrovoľníci môžu byť povolaní do služby i v čase mieru, napríklad tak ako počas nedávnych povodní. Kto sa rozhodne pre dobrovoľnú zálohu, mal by prechádzať vojenským výcvikom v rozsahu do troch mesiacov a raz za rok absolvovať jednotýždenné cvičenie. Všetci mladí muži budú mať však i naďalej povinnosť prejsť odvodom. Schopní vojenskej služby budú zapísaní do evidencie. Povolaní však budú iba v prípade vojnového konfliktu.
Turecko je jedinou islamskou krajinou, ktorá je členom NATO. Desaťročia zápasí s partizánskou vojnou kurdských separatistov a má pomerne napäté vzťahy predovšetkým so susednou Sýriou, ale pre nevyriešené hraničné spory a okupáciu severnej časti Cypru aj s Gréckom. V poslednom čase rastie význam vojenských základní USA v Turecku, pretože to priamo hraničí s Irakom. Navyše má armáda v Turecku osobitné postavenie, pretože za jednu zo svojich úloh považuje udržanie svetského režimu v krajine. Už niekoľkokrát prebrala moc do svojich rúk, keď sa krajina ocitla v politickej alebo ekonomickej kríze.
Island je jediný členský štát NATO, ktorý armádu nemá vôbec. Poskytuje však letiská a prístavy pre lode a lietadlá ostatných členov NATO.
StoryEditor