Diskusiu "starej" a "novej" Európy v poslednom čase rozprúdilo znenie návrhu prvej európskej ústavy. Ten síce rešpektuje "ľudskú dôstojnosť, slobodu, demokraciu, vládu zákona a ľudské práva", no nespomína korene kresťanstva ani Boha. "Naším zámerom je boj za demokraciu, ľudské práva či oddelenie štátu od cirkví," zdôraznila pred 105-členným európskym Konventom o budúcnosti Európy, ktorý o návrhu rokuje, španielska ministerka zahraničných vecí Ana Palaciová. Okrem nej aj severské krajiny či prezident konventu Valéry Giscard d´Estaing, ktorý návrh predložil, trvajú na odluke cirkvi od štátu.
"Vo väčšine moderných ústav prijatých po druhej svetovej vojne sa dbá na to, aby bol ústavný systém oddelený od ideológie a náboženstiev. Pojem Boh sa nevyskytuje v ústavných textoch, čo...
"Vo väčšine moderných ústav prijatých po druhej svetovej vojne sa dbá na to, aby bol ústavný systém oddelený od ideológie a náboženstiev. Pojem Boh sa nevyskytuje v ústavných textoch, čo...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.