Globalizáciu treba vnímať ako pozvánku na intenzívnejšiu európsku spoluprácu, uviedol pre agentúru SITA eurokomisár Ján Figeľ, ktorý sa popri ďalších osobnostiach slovenskej politiky zúčastnil na dnešných oslavách 50. výročia podpisu Rímskych protokolov, ktoré položili základ vzniku Európskej únie. Oslavy sa v multimediálnom stane SPOLU na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave začali o 9. hodine, budú pokračovať až do 19:00. V slávnostných príhovoroch okrem Figeľa vystúpila poslankyňa Európskeho parlamentu Monika Flašíková-Beňová, podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič a starosta bratislavskej časti Staré Mesto Andrej Petrek. Multimediálny stan bol od rána plný slovenských občanov a zahraničných návštevníkov, ktorí prejavili veľký záujem o publikácie o Európskej únii a o Slovenskej republike ako jej členskej krajine.
Bez intenzívnejšej európskej spolupráce neuspejú v globalizácii ani tie najsilnejšie európske krajiny, uviedol Figeľ pre agentúru SITA a dodal, že celosvetový vývoj je taký silný, že ho Európa môže formovať a ovplyvňovať iba ako spolupracujúce spoločenstvo. Európa je pohyblivý cieľ, zmluvy sa od podpisu Rímskych zmlúv neustále aktualizovali a niet dôvodu očakávať, že to tak ďalej nebude. Mali by sme byť múdri a reformovať to, čo treba a tým sa dovnútra i navonok posilňovať, myslí si Figeľ. Európa je mocnosťou predovšetkým vďaka jej kultúrnej rozmanitosti, čo by malo byť podľa Figeľa výhodou v čase globalizácie. Rozmanitosť Európy treba v 21. storočí rozvíjať a nie potláčať tak, ako sa to napríklad robilo v 20. storočí, keď sa národy likvidovali podľa toho, ako boli vnímané, pričom táto výzva je aktuálna aj pre štáty Ázie a Afriky, vysvetľoval eurokomisár Figeľ svoj nedávny výrok o tom, že EÚ bude prospievať a silnieť, ak sa nebude profilovať ako superštát. Európa musí presvedčiť, že je spoločenstvo, ktoré dokáže riešiť problémy v spolupráci a nie v konflikte. Toto je vízia, ktorú treba rozvíjať a adaptovať aj v zmluvnom priestore, pripomenul Ján Figeľ. Slovensko podľa jeho slov zatiaľ vcelku dobre vyťažilo zo svojho členstva v Európskej únii. Rezervy vidí vo využívaní eurofondov, v zastúpení Slovákov v európskych inštitúciách a predovšetkým v rozvoji vedomostnej spoločnosti. Nasledujúcich sedem rokov bude pre nás veľmi ťažkých, pripomenul Figeľ a dodal, že môže to byť aj obdobie prajné, ak nebudeme hlúpi.
Podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič je sklamaný z toho, že v prijatej Berlínskej deklarácii nie je jednoznačná zmienka o ústavnej zmluve. Ako uviedol pre agentúru SITA, nestačí uviesť, že problémy s euroústavou sa majú vyriešiť do roku 2009, keď sa v texte Berlínskej deklarácie nehovorí nič o tom, kam sa bude únia uberať, ak sa to nestihne do tohto roku vyriešiť. Poslankyňa Európskeho parlamentu Monika Flašíková-Beňová pre agentúru SITA uviedla, že súčasný návrh ústavnej zmluvy nie je zlý, pretože hovorí o väčšinovom hlasovaní. Práve pri Berlínskej deklarácii sa podľa jej slov ukázalo, že dosahovanie jednohlasnej zhody pri prijímaní dôležitých právnych aktov je pri takom množstve štátov veľmi ťažké. Pripustila, že únia v súčasnosti len veľmi ťažko zvláda samú seba. Pripomenula, že existujúci legislatívny proces únie je komplikovaný, často v nej dochádza k rozhodnutiam, ktoré sa doma ťažko vysvetľujú. Keď sa ako europoslankyňa pýta v Európskej komisii na predstavy o ďalšom rozširovaní únie, dostáva podľa jej slov nekonkrétne a formálne odpovede. Tí, čo nesúhlasia s ďalším rozširovaním únie, nevedia povedať presne prečo, alebo nevedia špecifikovať, za akých okolností by sa to malo uskutočniť, uviedla pre agentúru SITA Monika Flašíková-Beňová.
StoryEditor