Exminister Rusko má pochybnosti, kde je 1,5 miliardy korún z EÚ

Slovenskí malí a strední podnikatelia zatiaľ nedostali vyše 1,5 miliardy korún, ktoré pre nich na rozvoj malého a stredného podnikania poskytla v roku 2005 Európska únia. Projekt na ich prideľovanie pripravovalo Ministerstvo hospodárstva SR spolu s Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania, avšak vtedajší koaliční partneri Aliancie nového občana podľa exministra hospodárstva Pavla Ruska jeho realizáciu znemožnili.
Koaliční partneri podľa Ruska podnikli kroky na diskreditáciu nielen vtedajšieho generálneho riaditeľa spomínanej národnej agentúry Ľudovíta B., ale aj ANO. Tiež Ruska ako ministra hospodárstva a šéfa ANO. Ľudovít B. teraz po vykonštruovaných krokoch neprajníkov čelí obžalobe zo spáchania trestného činu sprenevery vyše 1,5 miliardy Sk, ktorej sa nikdy nedopustil, konštatoval dnes exminister Rusko počas výsluchu na banskobystrickom pracovisku Špeciálneho súdu Pezinok v procese s Ľudovítom B. i pred novinármi po jeho skončení.
Rusko konštatoval, že spomínaná suma by mohla byť na účtoch ministerstva, ale podľa niektorých informácii tam už tieto peniaze nie sú, pretože "sa s nimi divne nakladalo". Spomenul aj to, že by mohli byť v zahraničí a veľa otázok by sa vysvetlilo, ak by sa po nich začalo pátrať, prečo sa doteraz nepoužili pre podnikateľov. Hľadať odpovede je potrebné tam, kde sa to "... celé varí, pečie a rozdeľuje. Tak pýtajte sa súčasných činiteľov, či po tých predchádzajúcich nezostali nejaké stopy," povedal Rusko novinárom.
Prokurátor tvrdí, že Ľudovít B. v auguste 2005 uzavrel bez schválenia a rozhodnutia Správnej rady spomínanej agentúry s Cassovia BIC, s. r. o. Košice zmluvu o správe rizikového kapitálu. Na jej základe a znovu bez schválenia Správnej rady podpísal sedem príkazov na prevod 1,584 miliardy korún z viacerých bankových inštitúcii na účty Cassovia BIC, s. r. o. Táto suma uložená v peňažných ústavoch mohla pre jej správcu priniesť do konca roka na úrokoch asi 20 miliónov korún.
Ľudovíta B. podľa jeho tvrdenia tí, ktorí kauzu zinscenovali, chceli kriminalizovať a získať peniaze, aby o nich mohli rozhodovať. Podľa Ľudovíta B. išlo o politicky motivovaný zámer a neskôr o jeho úmyselné obvinenie zo spáchania trestného činu sprenevery. Pritom podľa neho k takému trestnému činu nedošlo, lebo peniaze aj s úrokmi o niekoľko dni košická spoločnosť vrátila späť.