Posolstvo tzv. Judášovho evanjelia možno prinesie nový pohľad na vzťah medzi Ježišom a Judášom, ktorý Ježiša podľa Nového zákona zradil. Pod titulom Bol Judáš nevinný? zverejnila na tlačovej konferencii vo Washingtone minulý týždeň americká National Geographic Society výsledky niekoľkoročného úsilia tímu vedcov. Kompletné informácie budú v májovom vydaní rovnomenného magazínu.
Dokument viac než naznačuje, že Judáš pri vydaní Ježiša židovskému súdu Sanhedrinu a následne Rimanom konal na žiadosť samotného Ježiša, aby mu ako božiemu synovi pomohol zbaviť sa svojho pozemského tela. Bez smrti na kríži by totiž nemohol spasiť ľudstvo. Autor evanjelia dokonca Judáša označuje za jediného z Ježišových tovarišov, ktorý porozumel skutočnému Kristovmu učeniu a jeho poslaniu.
Rukopis je napísaný na papyruse, v jazyku Koptov a vznikol v 3. alebo 4. storočí n. l. Podľa názoru vedcov ide o koptský preklad pôvodne gréckeho textu, ktorý vznikol pred rokom 180.
Zväzok papyrusov našli v Západnej egyptskej púšti niekedy po roku 1970 pri dedine El -- Minja neďaleko brehu Níla. Až po overení autenticity ho preložil, korigoval Terry Garcia z National Geographic Society. Vedcom sa však podarilo rekonštruovať 30 zo 60 strán, viac sa na papyruse nezachovalo. Evanjelium súčasne vyjde knižne v troch jazykových mutáciách -- anglicky, francúzsky a nemecky. Vydavateľské práva získal aj poľský denník Gazeta Wyborcza a 26 strán textu zverejní na budúci utorok, 18. apríla.
Manuskript však nie je pre Vatikán a teológov nijakou prekvapivou novinkou, poznali ho už v období jeho vzniku, píše totiž o ňom sv. Ireneus (zomrel r. 202), biskup z Lyonu. Podľa biskupa je to fiktívne svedectvo o Ježišovom živote. Ekumenický koncil v Nikaii (Nicei), ktorý zvolal v r. 325 cisár Konštantín Veľký, nezaradil Judášovo evanjelium do cirkevného kánonu, tak ako ďalších 30 iných apokryfných textov.
"Nech sa teda začne živá diskusia o význame tohto úžasného starého textu," vyhlásil predseda Katolíckej teologickej únie v Chicagu Donald Senior. Pochybuje však o tom, že toto svedectvo by mohlo konkurovať Novému zákonu -- presnejšie Markovmu, Matúšovmu, Lukášovmu a Jánovmu evanjeliu. Je si však vedomý toho, že názory na obsah a dosah Judášovho evanjelia budú rozmanité.
Podľa Marvina Meyera, biblistu z Chapmanovej univerzity v Kalifornii, text predovšetkým poukazuje na pestrosť ranokresťanskej viery.
Nikto nespochybňuje pravosť rukopisu, problém je v tom, či naozaj opisuje pravdivú históriu, a teda sa Judáš stane legitímnym apoštolom alebo zostane aj naďalej nehodným Ježišovým tovarišom.
Apokryfy (grécky apokryphon -- skrytý, tajný) -- knihy, ktoré si svojím názvom alebo obsahom vyžadujú božskú úctu, ale sa nedostali do kánonu. Podľa vzťahu k Biblii sa členia na starozmluvné a novozmluvné. K novozmluvným apokryfom patria napríklad evanjeliá -- Tomášovo, Petrovo, Barolomejovo či Evanjelium ebionitov. Ďalej skutky apoštolov Petra a Pavla, prípadne Listy apoštolov, List Ježiša Krista, Pavlove apokryfické listy, Petrova apokalypsa a Pavlova apokalypsa či Evanjelium Tomáša Izraelitu, ktoré opisuje Ježišovo detstvo. Mimo cirkevného kánonu zaradili aj Evanjelium podľa Filipa. Podľa neho Ježiš miloval Máriu Magdalénu a mal s ňou potomkov. A práve tento text inšpiroval Dana Browna na napísanie Da Vinciho kódu.
Kopti -- Základnou doktrínou, ktorou sa Kopti líšia od západných a východných kresťanov, je doktrína monofyzitizmu, čiže koptskí kresťania neuznávajú ľudskú, ale iba božskú podstatu Ježiša Krista. Osemmiliónová Koptská cirkev v Egypte je jednou z východných cirkví, ktoré v roku 451 neuznali chalcedónsky koncil, a teda nie je v spoločenstve ani s Rímom, ani s pravoslávnym svetom. K oddeleniu od pravoslávnej gréckej cirkvi došlo hlavne po obsadení krajiny moslimami.
Spomínaný koncil označil za pravdu viery, že Ježiš Kristus je pravý Boh a pravý človek.