Ani zmena pomerov v parlamente, keď KDH prešlo do opozície, neohrozí pozíciu šéfa rezortu zdravotníctva Rudolfa Zajaca. Opozičné strany ĽS-HZDS, Smer-SD, KSS a Slobodné fórum pri dnešnom hlasovaní o odvolaní ministra zdravotníctva, na čo potrebujú podporu minimálne 76 poslancov, s kresťanskými demokratmi počítať nemôžu. "Odvolanie ministra Zajaca nepodporíme," avizoval ešte včera predseda KDH Pavol Hrušovský. O dôvodoch však nehovoril.
Opozícia na Zajacovej hlave napriek tomu trvá aj naďalej - svoje argumenty mu tlmočila počas včerajšej mimoriadnej schôdze parlamentu. "Po odchode ANO z vlády stratil akúkoľvek legitimitu, aby riadil tento rezort," vyhlásil poslanec Smeru-SD Pavol Paška, ktorý návrh na odvolanie predkladal. Dôvod? Nezvládol transformáciu v zdravotníctve a nenaplnil očakávania odbornej aj laickej verejnosti. "Systém naďalej vykazuje niekoľkomiliardovú mieru zadlžovania, reálne klesá objem verejných zdrojov v pomere k hrubému domácemu produktu a medziročne výrazne narastá spoluúčasť pacienta." Podľa Pašku sa podiel verejných zdrojov k HDP znížil zo 6,35 percenta z roku 1998 na súčasných 5,18 percenta. Spoluúčasť pacientov sa, naopak, zvýšila zo 7 miliárd korún z obdobia Zajacovho nástupu na dnešných 20 miliárd korún. "Podľa odhadov by mal tento trend pokračovať a o dva roky by mala byť spoluúčasť pacientov ešte o 6 miliárd korún vyššia," tvrdí Paška. Poukázal aj na fakt, že mzdy lekárov sú v nepomere k platom v národnom hospodárstve, čo núti lekárov odchádzať za prácou do zahraničia. Tým sa podľa opozície zhoršuje nielen dostupnosť, ale aj kvalita zdravotnej starostlivosti. Ministrovi Zajacovi tiež vytýkajú, že pri príprave a schvaľovaní zákonov často ignoroval a porušoval zásady legislatívneho procesu. Za najvýraznejší prejav jeho nedôveryhodnosti považujú netransparentné a klientelistické výberové konanie na udelenie licencií na prevádzkovanie záchrannej služby. Poslankyňa Mária Sabolová z KDH upozornila, že výberové konanie na záchranné služby začal od utorka preverovať aj policajný Úrad boja proti korupcii. Predseda KSS Jozef Ševc počas rozpravy označil vývoj v rezorte zdravotníctva za "genocídu na niektorých skupinách obyvateľstva". Kritizoval taktiež privatizáciu.
| Záväzky po lehote splatnosti bez penále (v mld. Sk) | ||||
|
2002 |
2003 |
2004 |
2005 | |
|
Poskytovatelia |
13,2 |
17,4 |
21,2 |
23,2 |
|
Zdravotné poisťovne |
12,1 |
12,5 |
10,1 |
8,5 |
|
Spolu v zdravotníctve |
25,3 |
29,9 |
31,3 |
31,7 |
| Zdroj: Health Policy Institute | ||||
| Zdroje a výdavky systému zdravotníctva | |||||
|
2002 |
2003 |
2004 |
2005 |
2006* | |
| zdroje zdravotných poisťovní | 57,0 | 58,6 | 62,6 | 72,3 | 78,8 |
| spoluúčasť pacientov | 8,4 | 10,2 | 14,9 | 17,6 | 19,4 |
| zdroje celkovo | 70,1 | 73,6 | 82,3 | 94,0 | 101,5 |
| výdavky celkovo | 76,7 | 77,8 | 86,1 | 96,0 | 101,5 |
| deficit celkovo | 6,6 | 4,2 | 3,8 | 2,0 | 0,0 |
| Zdroj: Health Policy Institute | |||||
| *predpoklad | |||||