Takmer 40-tisíc korún mesačne. O toľko menej budú možno zarábať sudcovia Ústavného súdu. Ministerstvo financií im totiž odkázalo, aby si znížili paušálne náhrady.
Ešte koncom minulého roka si ústavní sudcovia zvýšili paušálne náhrady takmer o polovicu - zo zhruba 35-tisíc korún im tak vzrástli na viac ako 70-tisíc. Rezort financií však tvrdí: "Takéto zvýšenie nie je zabezpečené v štátnom rozpočte." Pri zostavovaní návrhu rozpočtu verejnej správy na najbližšie roky preto plénu Ústavného súdu ministerstvo navrhuje, aby schválenú výšku paušálnych náhrad zrušilo.
Sudcovia sa však bránia - na zvýšenie tohto príspevku vraj mali svoje dôvody. "V čase rokovania o tejto otázke pracovalo plénum v neúplnom zložení, bez dvoch sudcov," povedal pre HN podpredseda Ústavného súdu Eduard Bárány. Ústavní sudcovia navyše musia byť dostupní aj počas víkendov a štátnych sviatkov, aby mohli rozhodnúť o prípadoch zadržania, vzatia do väzby či trestného stíhania sudcov všeobecných súdov.
Odídu do civilu?
Podľa exministra spravodlivosti Daniela Lipšica (KDH) je návrh rezortu financií nevykonateľný. "Navrhli to plénu - a čo teraz? Keď to chce ministerstvo urobiť, musí určiť paušálne náhrady v zákone." Člen Ústavnoprávneho výboru NR SR Gábor Gál (SMK) upozorňuje, že ak nezaplatíme sudcov dostatočne, odídu do súkromnej sféry. "Kto má zarábať peniaze, ktoré umožnia dôstojné živobytie, keď nie sudca Ústavného súdu?"
Ministerstvo im chce navyše siahnuť aj na príplatok za výkon funkcie sudcu Ústavného súdu. Ten sa dnes pohybuje vo výške 33,3 percenta základného platu sudcu, čo za rok 2005 bolo vyše 20-tisíc korún. Príplatok je podľa ministerstva nesystémovým prvkom. Lipšic nesúhlasí. "Príplatok k dôchodku predsa dostávajú už od roku 2000 všetci sudcovia a prokurátori. Ide navyše o minimálne sumy, je teda naivná predstava, že takto ministerstvo stabilizuje verejné financie."
Rozpočet podľa Lipšica nijako zvlášť neovplyvní ani avizované znižovanie príjmov sudcov Špeciálneho súdu. To chce presadiť minister spravodlivosti Štefan Harabin (nominant ĽS-HZDS). Zvýhodňovanie sudcov Špeciálneho súdu, ktorých platy sa začínajú pri 150-tisíc korún, nie je podľa neho spravodlivé voči ostatným sudcom. "Po audite predložím komplexný materiál do vlády aj vo vzťahu k zníženiu platov. Do parlamentu by mohol ísť na jeseň."
O nič vraj neprídu
Zmenám v platoch sa nevyhnú ani sudcovia okresných a krajských súdov, prokurátori či policajti. Prísť by mali o trinásty, resp. štrnáste platy. Ich zachovanie ministerstvo financií považuje za nesystémové - v minulosti totiž o ne prišli už colníci, hasiči a úradníci. "Zrušenie ďalšieho platu by nemalo mať vplyv na zníženie príjmov zamestnancov," tvrdí rezort financií. Tieto peniaze sa "pretransformujú " do iných zložiek príjmu. Zmeny v odmeňovaní vo verejnej správe by sa už čoskoro mali dostať na program vlády.
Policajti, ktorí dnes berú trinásty aj štrnásty plat, sú proti. "Ich rušenie považujem za nešťastné. Neviem si predstaviť, ako by tá transformácia mala vyzerať," reagoval pre HN šéf policajných odborov Miroslav Litva. Tvrdí, že celý návrh, ktorý je už v pripomienkovom konaní, sa bude musieť "ešte utriasť".
Kritický je aj exminister spravodlivosti Daniel Lipšic (KDH). Sudcom síce zákon priznáva nárok na trinásty a štrnásty plat, novelizácia však opakovane oddialila jeho účinnosť. "Trináste platy už sudcom a prokurátorom vyplácané boli, štrnáste zatiaľ nie." Rušenie týchto príjmových položiek je podľa neho krokom späť. "Zákon by sa mal napĺňať." Nový šéf rezortu financií Ján Počiatek (Smer-SD) je zatiaľ zdržanlivý. "Minister sa k jednotlivým dokumentom bude vyjadrovať až po programovom vyhlásení vlády," povedal jeho hovorca Miroslav Šmál.
Koľko zarábajú ústavní sudcovia:
- zhruba 67-tisíc Sk (ich plat je 1,3-násobkom platu poslanca)
- paušálne príplatky od 71 856 Sk do 76 106 Sk (pred vlaňajším zvýšením to bolo 35 692 až 39 644 Sk)
Zdroj: hn
Priemerné platy v polícii:
2002 - 22 280 Sk
2003 - 22 972 Sk
2004 - 23 737 Sk
2005 - 24 010 Sk
2006 - 28 082 Sk
(Zdroj: MV SR, do sumy sú započítané aj 13. a 14. platy)