Svetovému dňu duševného vlastníctva patrí dátum 26. apríl. Jeho cieľom je zvýšiť povedomie širokej verejnosti o význame duševného majetku v našom každodennom živote, akcentovať výnimočnosť duševnej tvorivosti, ktorú treba chrániť.
Svetový deň je vyhlásený od roku 2000, kedy vznikla medzinárodná organizácia The World Intellectual Property Organization (WIPO) na podporu použitia a ochrany duševného majetku. Zastrešuje 183 členských štátov, medzi ktorými je aj Slovensko. Duševný majetok nie je len každý vynález, obchodná značka chránená patentovým zákonom, ale literárne, hudobné a iné umelecké dielo chránené autorským právom. Na základe neho má autor právo rozhodovať o použití diela, dostať za to odmenu, či rozhodovať o rozmnožovaní diela. Práva môže autor previesť na iných, no nie sa ich zriecť. Trvajú až 70 rokov po jeho smrti, potom prechádzajú na dedičov.
Podľa Kataríny Tomandlovej zo Slovenského ochranného zväzu autorského (SOZA) dnes na medzinárodnom poli prebieha zápas o podobu ochrany práv duševného vlastníctva v EÚ. "V pozadí tohto zápasu je snaha veľkých, predovšetkým nadnárodných používateľov rozbiť doterajší jednotný a medzinárodne previazaný systém ochrany práv duševného vlastníctva," tvrdí Tomandlová. Systém chcú podľa nej nahradiť pre autorov menej efektívnym, no pre používateľov ďaleko výhodnejším systémom správy práv, ktorý bude narábať s dielom len ako s tovarom. Všetko sa pritom deje pod rúškom tzv. ochrany voľnej hospodárskej súťaže. Podľa nej nadnárodní používatelia získali vďaka silnému lobingu významnú podporu vrcholných európskych inštitúcií a ochranné spoločnosti sa musia brániť.
Prvé myšlienky autorskej ochrany existovali už v starovekom Ríme, kde autori podpisovali s predajcami kníh dohody o ich použití. Našli sa aj zmienky o prvých sťažnostiach autorov na nedodržanie autorizácie pri interpretácii ich diel. Masové šírenie diel a tým aj vznik prvých pirátskych kópií umožnilo vďaka vynálezu tlače 17. storočie. Autori sa preto začali domáhať svojich práv. Hoci menšie zákony existovali už predtým, prvý autorský zákon nadobudol účinnosť v Anglicku v roku 1710. V roku 1777 si 22 autorov literárnych diel vo Francúzsku vytvorilo prvú autorskú spoločnosť, ktorá je zárodkom kolektívnej ochrany práv. V roku 1851 si podobnú spoločnosť tiež vo Francúzsku vytvorili autori hudobných diel s priamym cieľom vyberať pre tvorcov ich autorské odmeny. Pod názvom SACEM pôsobí táto organizácia na území Francúzska dodnes.
V roku 1886 prijali Bernskú konvenciu pre ochranu literárnych a umeleckých diel. Potom sa vytvoril legislatívny základ pre ochranu umeleckej tvorby po celom svete, vznikli ochranné spoločnosti po celom svete. Ochranné organizácie sa v roku 1926 spojili a vytvorili medzinárodnú konfederáciu spoločností autorov a skladateľov - CISAC, ktorá so sídlom v Paríži zastupuje viac ako 2,5 milióna autorov umenia. V roku 1990 vznikol GESAC - Európske združenie ochranných spoločností. Tento elitný klub pripravuje všetky zásadné rozhodnutia medzinárodného dosahu. Zastupuje okolo 500 000 autorov, sídlo má v Bruseli.
Na území Slovenska sa v roku 1939 vytvorila z pôvodnej pobočky českého ochranného združenia OSA prvá samostatná slovenská ochranná organizácia Slovenský autorský zväz hudobných skladateľov, spisovateľov a nakladateľov družstva. Jeho prvými členmi bolo 34 skladateľov a textárov, medzi nimi aj Mikuláš Schneider-Trnavský, Eugen Suchoň, Alexander Moyzes, Gejza Dusík. V roku 1960 všetky práva a záväzky tejto organizácie prevzalo nové združenie Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam (SOZA), ktorý na Slovensku pôsobí dodnes. Okrem SOZA na Slovensku pôsobí LITA, zastupuje spisovateľov, scenáristov, režisérov, choreografov, prekladateľov, autorov výtvarných diel, architektov a autorov úžitkového umenia. OZIS - Ochranné združenie interpretov Slovenska chráni práva výkonných umelcov. SLOVGRAM na Slovensku chráni práva výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, Slovenská asociácia producentov audiovízie (SAPA) zastupuje producentov, či majiteľov a správcov práv v slovenskom audiovizuálnom prostredí. Priemyselno-právnu ochranu v SR, týkajúcu sa vynálezov, ochranných známok, priemyselných a úžitkových vzorov zabezpečuje Úrad priemyselného vlastníctva.
StoryEditor