Rektor Žilinskej univerzity (ŽU) Ján Bujňák však v súvislosti s financovaním upozorňuje: Najprv sa budeme musieť vyrovnať nielen s finančne náročnou prevádzkou, ale aj odpismi z hnuteľného a nehnuteľného majetku. Tie boli totiž príčinou záporného hospodárskeho výsledku väčšiny vysokých škôl v roku 2003.
Priame dotácie aj granty
Dohromady verejné vysoké školy dostanú zo štátneho rozpočtu približne 10,3 miliardy Sk. Bujňákove obavy však potvrdzuje aj rektor Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave Vladimír Báleš. "Veľká časť dotácií pôjde kvôli vyšším cenám za energie na prevádzku, nepríjemne nás okrem odvodov postihne tiež zvýšená daň z nehnuteľností." Keďže rozpočet nie je definitívne uzavretý, Ekonomická univerzita v Bratislave predpokladá, že sa jej vďaka kvalitným projektom podarí zlepšiť finančnú situáciu. Vysoké školy sa totiž budú môcť na základe projektov uchádzať o granty na vedu a výskum či kultúrne a edukačné programy. Predseda rady vysokých škôl Libor Vozár situáciu nevníma až tak dramaticky. "V porovnaní s rokom 2004 sú na tom verejné vysoké školy lepšie zhruba o 910 miliónov Sk." Viac peňazí pôjde v tomto roku na podporu základného (približne o 40 miliónov Sk viac) a aplikovaného výskumu (asi o 20 miliónov Sk viac) či rozvoj škôl (takmer o 100 miliónov Sk viac). Zvýši sa tiež štátny príspevok na štipendiá a odvody pre doktorandov (takmer o 140 miliónov Sk viac) a mzdy (približne o 123 miliónov Sk viac). Definitívne čísla o tom, koľko ktorá škola dostane, budú podľa Evy Bizoňovej z ministerstva školstva známe až po podpise tzv. dotačných zmlúv. "Po prvý raz v tomto roku sa bude dotácia na zimný semester akademického roku 2005/2006 spresňovať na základe aktuálnych počtov študentov."
Školné a rovnaké financovanie
Zlepšiť finančnú situáciu si budú môcť školy v prípade spoplatnenia štúdia aj vyberaním školného v rozpätí od nula do 30 percent z priemerných ročných nákladov na študenta, najviac 26-tisíc Sk. O jeho výške však s výnimkou Slovenskej poľnohospodárskej univerzity nechcú rektori do schválenia zákona a bez vyjadrenia dekanov príslušných fakúlt, resp. akademických senátov, hovoriť. ŽU zatiaľ pozná základ (8 632 Sk) na budúci akademický rok, od ktorého by sa mala odvíjať konkrétna suma. Zvažovať však budú aj možnosť nulového školného. Na ŽU sa bude výška školného pohybovať v spodnej časti rozpätia v závislosti od záujmu uchádzačov. Na STU zas majú jasno v tom, že odmietajú spoplatnenie denného doktorandského štúdia. Väčšie starosti však rektorom robí rovnaké financovanie súkromných a verejných vysokých škôl, o ktorom definitívne rozhodnú ministri. Rektori argumentujú nerovnoprávnym postavením verejných a súkromných škôl v otázkach zriaďovania či hospodárenia. Súkromné vysoké školy sa slovami rektora súkromnej Vysokej školy manažmentu v Trenčíne Branislava Lichardusa bránia: Právo na štátnu dotáciu má každý platiteľ dane, resp. každé dieťa, ktorého rodič platí dane. Poverený rektor Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave Miron Šramko dodáva: "Rovnako ako verejné vysoké školy vychovávame vysokoškolsky vzdelaných občanov SR." Postoj akademickej obce je však jednoznačný: rovnaké financovanie nie. Samotný predkladateľ zákona, minister školstva Martin Fronc, je za to, aby zostal zachovaný súčasný systém. Ten hovorí o možnosti, nie povinnosti, financovať súkromné vysoké školy.
TOP 3 verejných vysokých škôl s najvyššou predpokladanou dotáciou
Univerzity Komenského Bratislava - 1,898 miliardy Sk
Slovenská technická univerzita Bratislava - 1,282 miliardy Sk
Žilinská univerzita - 590 miliónov Sk
TOP 3 verejných vysokých škôl s najnižšou predpokladanou dotáciou
Univerzita J. Selyeho Komárno - 31,6 milióna Sk
Akadémia umení Banská Bystrica - 50,2 milióna Sk
Vysoká škola výtvarných umení Bratislava - 106,8 milióna Sk
Pozn.: Ďalšie financie dostanú vysoké školy na výskumné a rozvojové projekty. V septembri sa suma pre zimný semester akademického roku 2005/2006 spresní na základe aktuálneho počtu študentov.
Zdroj: MŠ SR