"Takéto špeciálne orgány nemajú v demokratických štátoch obdobu. Bežné je to len pri vojnovom alebo výnimočnom stave. Ten však na Slovensku nikto nevyhlásil," povedal pre HN právny expert ĽS-HZDS Ján Cuper.
Tlaky sú od začiatku...
Ministerstvo spravodlivosti takéto tlaky cíti od začiatku pôsobenia ÚŠP a ŠS (ten zatiaľ pre nedostatok sudcov nefunguje, jeho agendu od septembra 2004 dočasne rieši "záložný" Krajský súd v Banskej Bystrici). "Pôsobia tu viaceré kruhy, aj z politického prostredia, ktoré sa snažia oddialiť efektívne fungovanie týchto inštitútov a klásť im prekážky," upozorňuje hovorca rezortu Richard Fides. Na rozdiel od ĽS-HZDS, ministerstvo považuje tieto nové inštitúty za kľúčové v boji proti korupcii, mafii či trestnej činnosti politikov. Fides dodáva - práve takéto tlaky sú znakom opodstatnenosti špeciálnych orgánov. Podľa neho podobné inštitúcie fungujú napríklad aj v Španielsku. Generálny prokurátor Dobroslav Trnka odmietol návrh komentovať.
Kto by sa pridal?
"Špeciálne súdy nemajú žiadne okolité ani transformujúce sa štáty," prízvukuje podpredseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Miroslav Abelovský (nezávislý), ten by takýto návrh podporil. Naopak, opozičný Smer považuje návrh ľudovej strany za nelogický. "Veď sme tieto špeciálne inštitúty zriadili práve preto, aby v tých najkomplikovanejších prípadoch konečne niekto konal," vyhlásil pre HN predseda Smeru Robert Fico. ĽS-HZDS nemôže očakávať podporu ani od koalície. Poslanec NR SR Peter Miššík (SDKÚ) pripomína, že zriadenie špeciálneho súdu a prokuratúry mala vláda vo svojom programe. "Keby sme boli v opozícii my, možno by sme postupovali rovnako - a snažili by sme akékoľvek inštitúty, ktoré nie sú tradičné, zniesť zo sveta." Ani ANO nepovažuje túto tému za aktuálnu. "Rušiť to nepovažujem za vhodné ani reálne," povedal podpredseda aliancie Jirko Malchárek.
Zmeny v špeciálnej agende
Poslanci už našli riešenie, ako odbremeniť ŠS a ÚŠP od množstva agendy. Schválili Ficovu novelu Trestného poriadku (doplnenú o pozmeňovacie návrhy z dielne KDH) - tá presunie 19 káuz, v ktorých bola vznesená obžaloba pred 1. septembrom 2004, späť na všeobecné súdy. Známe prípady ako napríklad kyselinári či B.M.G. Invest a Horizont Slovakia (Jozef Majský a spol.) medzi nimi nie sú. Aj prípady, pri ktorých začalo trestné stíhanie pred 1. septembrom, sa vrátia zo špeciálnej prokuratúry na okresné a krajské prokuratúry. Najzávažnejšie kauzy zostanú aj naďalej pod dozorom špecialistov. Podľa Trnku totiž novela Trestného poriadku umožňuje, aby mu ÚŠP navrhol, ktoré prípady si úrad ponechá a zažaluje. Úrad má dnes rozpracovaných viac ako 300 prípadov.
V hre je aj ďalšia zmena - k návrhu nového Trestného poriadku je predložený pozmeňovací návrh, ktorý inicioval predseda Najvyššieho súdu (NS) SR Milan Karabín. Ten chce, aby špeciálny súd nebol svojím štatútom na úrovni krajského, ale okresného súdu. Odvolania voči rozhodnutiu tohto súdu by tak riešil krajský súd - teda nie NS, ako je to dnes. "Hrozí, že Najvyšší súd sa zahltí a bude nefunkčný," uznáva aj Abelovský. Minister spravodlivosti nesúhlasí - pri špeciálnej agende je všade v Európe odvolacím súdom Najvyšší súd.