Hoci sa na Slovensku dnes neplatia odvody z príjmov za zhruba 100 miliárd korún, nie je to porušovanie zákona. Zamestnávatelia len využívajú diery v legislatíve. Napríklad v roku 2004 podľa Štatistického úradu obyvatelia Slovenska zarobili 400 miliárd korún, no odvody sa vybrali z troch štvrtín tejto sumy. Zvyšný gigantický balík peňazí ostal "slobodný," pretože existujú aj príjmy, z ktorých sa odvody neplatia.
Trik, ako sa vyhnúť odvodom, existuje v sociálnom poistení: Zamestnancovi sa vyplatí príjem za obdobie celomesačnej práceneschopnosti. V takom mesiaci sa totiž odvody neplatia, aj keď zamestnanec nejaký príjem dosiahne.
Ďalšou možnosťou je podľa odborníka na odvody Jozefa Mihála aj fakt, že dnes ešte neexistuje ročné zúčtovanie odvodov. To umožňuje vyplácať zamestnancom jedenásť mesiacov v roku minimálnu mzdu a v poslednom mesiaci môžu dostať celoročné odmeny, hoci aj niekoľko stotisíc. Z tých sa odvody neplatia. Zamestnávatelia tiež môžu zamestnancov motivovať napríklad aj bezodvodovými odmenami pri jubileách, príspevkami zo sociálnych fondov alebo doplatkami miezd po tom, ako opustia firmu.
Hovorca ministerstva prác Martin Danko tieto právne kľučky za problém nepovažuje. O ročnom zúčtovaní v sociálnom poistení sa však uvažuje ešte pred prechodom výberu poistného zo Sociálnej poisťovne na daňové úrady. Podľa predsedu Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne Františka Halmeša to však skomplikuje výplatu nemocenských a dôchodkových dávok. "Je to administratívne náročné a efekt nie je jednoznačný," pridáva sa na margo preddavkového systému šéf Asociácie malých podnikov Vladimír Sirotka.
Odvodmi nie sú zaťažené ani podiely na zisku, ktoré dostávajú skôr topmanažéri, ale ani dividendy a tantiémy. "Práve preto si živnostníci zakladajú spoločnosti s ručením obmedzeným," podotkol Mihál. "Ak by sa odvody platili zo všetkých príjmov, z ktorých platia zamestnanci aj daň, mohla by ich výška klesnúť až o tretinu," tvrdí. Podľa ďalšieho odborníka na dane a odvody Richarda Sulíka takýmto spôsobom môže firma a zamestnanec ušetriť až 48,6 percenta z vyplatených miezd. Odvodové zaťaženie dnes na Slovensku tvorí 47,8 percenta z vymeriavacieho základu, teda hrubej mzdy.
Za vlaňajšok je zisk všetkých slovenských firiem odhadovaný na 250 miliárd korún. Zatiaľ čo v minulosti si firmy zisky znižovali, teraz je to naopak - nadhodnocujú ich umelým znižovaním mzdových nákladov. "Vysoké odvodové zaťaženie vytvára tlak, ktorý vedie k tomu, že malí podnikatelia sa snažia šetriť na celkových nákladoch," hovorí šéf Asociácie malých podnikov Vladimír Sirotka. Zdôraznil, že napríklad najímaním živnostníkov na určité práce firmy neporušujú zákon, len využívajú jeho možnosti.
Sociálna poisťovňa nemá podľa predsedu jej rady Františka Halmeša páky, aby tu robila kontroly, keďže spôsoby, ako sa odvodom vyhnúť, sú legálne a v súlade so zákonmi. "Robíme len kontroly správnosti odvodov, teda či sú zaplatené včas a v správnej výške."
Medzi príjmy, z ktorých sa neplatia odvody a zamestnávatelia ich využívajú najviac, patria aj dohody o vykonaní práce a o brigádnickej práci študentov, príkazné zmluvy, ako aj iné zmluvy vymenované v Občianskom zákonníku. "Ak by sa to zmenilo, viedlo by to k nárastu nelegálneho zamestnávania, a to predsa nechceme," načrtol dosah možných škrtov v týchto zárobkových modeloch Sirotka.