Správa spoza hraníc: Slabý záujem o štúdium na Slovensku

Pre vysokoškolské štúdium v Česku sa každoročne rozhodujú tisícky slovenských záujemcov. V obrátenom garde to vyzerá inak. Prihlášku na slovenské vysoké školy si ročne podá iba niekoľko stoviek občanov ČR. Štatistiky hovoria jasnou rečou - ak na českých verejných vysokých školách študovalo v minulom akademickom roku vyše 9-tisíc Slovákov, v SR to bolo 420 českých občanov. Dôvod? "Lepšia reputácia českých vysokých škôl v zahraničí, dostupnejšie ubytovanie, kvalitnejšie vybavenie knižníc a laboratórií či transparentnejšie prijímačky," hovorí Andrej Salner z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť.

Slabá reklama
Kvalita vzdelávania je pritom porovnateľná, no rozdiel je v prezentácii. "Na rozdiel od českých vysokých škôl výrazne zanedbávame reklamu," prízvukuje prezident Slovenskej rektorskej konferencie Vladimír Báleš. Ako doplnil prorektor pre vzdelávanie na Žilinskej univerzite Michal Pokorný - pod odlišný záujem sa podpisuje najmä nízka informovanosť cudzincov nielen o kvalite vysokoškolského štúdia, ale aj o samotnej krajine. Propagácia na významných zahraničných veľtrhoch je zase príliš drahá. "V rozpočtoch chýbajú peniaze na modernizáciu výučby," vysvetľuje rektor UK v Bratislave František Gahér.

Dotácie a partneri
Výhodou českých vysokých škôl je štedrejšia podpora štátu. "Môžu si tak udržať kvalitných profesorov a dovoliť lepšie vybavenie knižníc, laboratórií či internátov," pripomína Báleš. Vyšší študentský komfort považuje Salner za silnú motiváciu pre odchádzajúcich Slovákov. "Nie je výnimkou, že záujemcovia o vysokoškolské štúdium si vyberú aj menej kvalitnú školu." Zaostávame aj v prístupe učiteľov k študentom. "Na viacerých školách chýba partnerský vzťah," poznamenala predsedníčka Študentskej rady vysokých škôl Jana Sviteková. Potvrdzuje to aj vlaňajší prieskum Ústavu informácií a prognóz školstva - najväčšiu nespokojnosť vyjadrili študenti okrem vybavenia škôl s prístupom pedagógov. "Správanie slovenských univerzít najmä technického zamerania sa mení," pripomína Salner.

Nie je UK ako UK
Prvenstvom v počte zahraničných študentov sa môže pochváliť bratislavská UK. "Počet záujemcov zo zahraničia ale klesá," konštatoval Gahér. Ak v roku 2001 sa na našu najväčšiu vysokú školu hlásilo 702 uchádzačov zo zahraničia, na akademický rok 2005/2006 si podalo prihlášku 261. Najväčší záujem je o prekladateľstvo a tlmočníctvo v kombinácii anglický a nemecký jazyk, psychológiu a sociálnu prácu. Hoci najstaršia česká univerzita - Univerzita Karlova (UK) v Prahe národnosť študentov nezverejňuje, zo Slovenska prichádza každoročne niekoľkonásobne viac prihlášok. "Bezplatné štúdium v českom jazyku navštevuje okolo dvetisíc zahraničných študentov, z toho veľkú časť tvoria Slováci," informoval hovorca pražskej UK Václav Hájek. Vyberajú si najmä medicínu či právo.

Ako študujú zahraniční študenti na Slovensku?
- ako štipendisti vlády SR prijatí na základe notifikácii ministerstva zahraničných vecí a uznesenia vlády
štipendisti ministerstva školstva prijatí na základe medzinárodných dohôd
samoplatcovia
- samoplatcovia platia na základe dohody s príslušnou vysokou školou, resp. fakultou
- štipendisti neplatia - štát mesačne prispieva škole na denného študenta - dvetisíc Sk, na doktoranda - 7-tisíc Sk
- mesačné štipendium pre vysokoškoláka je 5-tisíc Sk, pre doktoranda je 6-tisíc Sk
- jednorazový príspevok pri nástupe a ukončení štúdia

Ako študovať v zahraničí?
- potrebujete minimálne v SR overený doklad o vzdelaní (maturitné vysvedčenie, diplom, výpis absolvovaných predmetov)
- doklady overuje odbor vysokoškolského vzdelávania pri Ministerstve školstva SR na počkanie
- na overenie je okrem dokladu o vzdelaní potrebný preukaz totožnosti a 200-korunový kolok za každý doklad
- v krajinách EÚ platia pre občanov SR rovnaké pravidlá ako pre domácich (neplatí to napríklad o príspevkoch štátu na ubytovanie či stravu)
- po absolvovaní štúdia je potrebné overiť diplom v príslušnom štáte
Zdroj: hn