Malé strany: rok na záchranu vo veľkej politike

Koalícia, fúzia alebo riskantný samostatný postup. O týchto variantoch budú musieť s blížiacimi sa parlamentnými voľbami uvažovať politické strany, ktoré momentálne nedosahujú v prieskumoch päťpercentnú hranicu, potrebnú na vstup do parlamentu. Ohrozené sú Slobodné fórum, HZD a Demokratická strana, ktoré dnes majú zastúpenie v parlamente či vo vláde. Podľa sociológa Pavla Haulíka majú tieto strany len veľmi malú šancu uspieť samostatne a budú musieť hľadať iné možnosti. "Môžu profitovať z káuz väčších strán. Nepredpokladám však, že tie urobia do volieb také chyby, ktorými by odradili väčšiu časť svojich voličov." Najbližšie k tomu podľa neho môže mať SDKÚ v prípade, že bude pokračovať v zbližovaní s ĽS-HZDS.
ANO: nie sme masochisti
V poslednom období sa začalo hovoriť o možnej predvolebnej spolupráci medzi ANO a Slobodným fórom. Túto možnosť nevylučuje ani predsedníčka SF Zuzana Martinákova. "ANO je politická strana, s ktorou by sme si vedeli predstaviť spoluprácu." Dodáva však, že zatiaľ platí stratégia o samostatnom postupe do volieb, ktorú môže zmeniť len jarný predvolebný snem strany. Podpredseda liberálov Jirko Malchárek sa k tejto možnosti stavia skepticky. Pripúšťa, že obe strany sa dokážu zhodnúť na niektorých parciálnych témach, ako je napríklad odvodové zaťaženie. Tým sa však podľa neho spolupráca končí. Aliancii na slobodných prekáža hlavne ostrá kritika ministra Rudolfa Zajaca a jeho reforiem. "Museli by sme byť masochisti, aby sme dnes rozmýšľali o ďalšej spolupráci." Martináková však dodáva - s blížiacimi sa voľbami budú nezhody menej podstatné. Podľa politológa Grigorija Mesežnikova by v prípade týchto dvoch strán mohlo byť problémom ich spoločné účinkovanie v predvolebnej kampani. "ANO nesie zodpovednosť za vládnu politiku a SF, naopak, vládu kritizuje."
HZD si verí
Predstavitelia HZD veria v úspech samostatného postupu. "Už prezidentské voľby ukázali, že máme potenciál osloviť voličov," povedal člen predsedníctva strany a poslanec NR SR Rudolf Žiak. Hnutie neuvažuje ani o prípadnej predvolebnej spolupráci so SNS. "Spája nás spoločný národný program, ale predvolebná spolupráca je nepravdepodobná," konštatoval Žiak. Myslí si, že preferenciám strany môže pomôcť aj prípadný odchod ďalších poslancov z klubu ĽS-HZDS do HZD. Do hnutia má namierené aj poslanec NR SR Miroslav Maxon. Podľa Haulíka viac ako zo samotných odchodov z ľudovej strany môže HZD ťažiť z atmosféry, ktorá okolo toho vznikne. "Nie je to o menách, ale o tom, že voliči ĽS-HZDS prestanú vnímať svoju stranu ako alternatívu voči vláde."
Fúzia ako istota
Koalície politických strán prinášajú aj riziká. Napríklad pri dvojkoalícii je nutné na vstup do parlamentu získať najmenej sedem percent voličských hlasov. "Na koalície neverím, pretože väčšina politických strán je preferenčne príliš slabá na to, aby si mohla dovoliť riskovať," upozorňuje Haulík. Oveľa pravdepodobnejšie sú podľa neho fúzie. "Tie za istých okolností môžu priniesť synergicky efekt." Túto cestu zvolila aj strana Smer, ktorá počas tohto volebného obdobia pohltila SOP, SDSS a SDA. Podobný scenár sa môže na pravej strane politického spektra zopakovať v prípade SDKÚ a DS. Naznačuje to aj poslanec NR SR Peter Miššík (SDKÚ). "Osobne preferujem, aby sa pravicové subjekty stretli v jednej veľkej strane a mohli veci presadzovať spoločne." Podľa predsedu DS Ľudovíta Kaníka sa spolupráca oboch strán neustále prehlbuje a s blížiacimi sa parlamentnými voľbami bude ešte tesnejšia. Hovoriť o konkrétnom modeli spolupráce však ešte považuje za predčasné. "Budeme hľadať takú formu, ktorá prinesie obidvom stranám maximálny efekt." Mesežnikov nevylučuje ani možnosť zopakovania scenára z roku 2002, keď DS vyzvala svojich voličov, aby podporili SDKÚ. Pre stranu by to podľa neho neznamenalo zánik, ako v prípade fúzie. "DS by mohla žiadať väčšiu protihodnotu, ako to bolo pred voľbami v roku 2002," uzatvára.