Hydina vo veľkochovoch je pod prísnou veterinárnou kontrolou. Ale čo trhoviská? Odporúčate kupovať hydinu od drobnochovateľov?
- Na trhoviskách ju predávajú jednotlivci, ktorí ju chovali doma. Takúto hydinu odporúčam z preventívnych dôvodov dočasne nekupovať.
Prečo sa bojíme, že sťahovavé vtáky k nám prinesú vírus vtáčej chrípky, keď je už v Taliansku a v Škandinávii a nikto sa tam chorobou nenakazil?
- Prítomnosť akejkoľvek formy vírusu je výstrahou, lebo sa môže zmeniť na druh ohrozujúci život ľudí. Aj riziko výskytu nízkopatogénneho (menej nebezpečného) vírusu je dôvodom na prijatie veterinárnych a hygienických opatrení. Vírus nesmie mať podmienky na zmutovanie. Sťahovavé vtáky ako zdroj možnej nákazy sa preto nedajú vylúčiť.
Vírus môže po zmutovaní ohrozovať aj ľudí. Hoci je už dlhšie obdobie vo viacerých štátoch Európy, doteraz sa o ňom príliš nehovorilo. Prečo až prípady v Turecku a Rumunsku vyvolali v Európe paniku?
- Je pravda, že v druhej polovici minulého roka zachytili nízkopatogénny druh vírusu vtáčej chrípky v prípade voľne žijúceho vtáctva vo Švédsku, Fínsku a v Bulharsku. V Taliansku ho však zaznamenali u domácej hydiny už v roku 1998. Nízkonebezpečný variant vírusu však majú talianski veterinári pod kontrolou. V Chorvátsku mali nález vysokopatogénneho vírusu, ale veľmi rýchlo sa s tým vyrovnali.
Iná situácia je v Rumunsku a Turecku, kde sa tiež vyskytol vysokonebezpečný druh vírusu. V týchto krajinách sú však možnosti boja proti chorobe čiastočne obmedzené. Hlavne kvôli hygienickým, ale aj odborným podmienkam v chove hydiny. Európska únia je z toho dosť nervózna, lebo z globalizácie obchodu a cestovania hrozí šírenie nebezpečného kmeňa vírusu do zvyšku Európy. Preto EÚ berie problém vtáčej chrípky v Turecku a Rumunsku veľmi vážne a chce sa podieľať na jeho riešení.
Divo žijúce vtáky sú však nositeľom vírusu chrípky už tisíce rokov, o nebezpečenstve pre človeka sa však hovorí až v posledných rokoch.
- Nie je vylúčené, že vírus vtáčej chrípky zabíjal aj v minulosti. V súčasnosti sa robia analýzy DNA z kostí obetí, ktoré v roku 1918 zomreli na španielsku chrípku. Vtedy jej podľahlo na celom svete 50 až 100 miliónov ľudí. Zisťuje sa, či sa jej vírus zhoduje so súčasným vysokonebezpečným druhom vírusu vtáčej chrípky.
Kedy sa vôbec začal u vtákov sledovať tento vírus?
- S analýzami sa začalo v roku 1955. Doteraz sa zistilo, že asi dve percentá voľne žijúceho vtáctva sú nositeľom vysokonebezpečného kmeňa vírusu. Nízkonebezpečný sa vyskytuje asi v prípade štvrtiny týchto vtákov. Všetkých, viac ako 1 500 testov domácej hydiny a divých vtákov, ktoré sme vlani urobili, boli negatívne.
Ako je vybavené zvolenské laboratórium na zisťovanie vtáčej chrípky?
- V laboratóriu dokážeme urobiť všetky predpísané testy. Prešlo auditom EÚ. Ak by malo pozitívny nález vírusu vtáčej chrípky, výsledok testu sa preverí aj v referenčnom laboratóriu únie v Anglicku. Povinnosť následne skontrolovať testy platí pre všetky štáty únie.
Ak by sa hydina infikovala vírusom chrípky, všetky domáce operence by sa zlikvidovali v okruhu troch až piatich kilometrov. Ak by sa ochorenie vyskytlo blízko hraníc, usmrtila by sa hydina aj v susednom štáte?
- Európska únia je pripravená aj na takéto prípady. Postup pri vtáčej chrípke by bol rovnaký, ako napríklad pri prasačom more, s ktorým máme skúsenosti. Naposledy sa vyskytol neďaleko Lučenca, v blízkosti hraníc s Maďarskom. V päťkilometrovom pásme od epicentra jeho výskytu sa však ďalšie ošípané nechovali, takže nebolo čo likvidovať. Keby tam boli, tak ich veterinári utratia.
Ktoré vírusy sú nebezpečné
Chrípkové ochorenie spôsobujú tri druhy vírusov. Podľa nich sa rozoznávajú chrípky typu A, B, a C, pričom posledné dva sa spravidla vyskytujú iba u ľudí. Na nich sa nízkonebezpečný vírus typu A, ktorým býva nakazené voľne žijúce vodné vtáctvo, neprenáša. Môže však meniť svoju genetickú štruktúru, napríklad prostredníctvom prenosu na domácu hydinu, ktorá je proti nemu málo odolná. Od priameho kontaktu s ňou sa potom môže nakaziť aj človek.