Financovanie štúdia: rodina a brigády

Vysokoškolské štúdium zdražie. "Práca nielen cez prázdniny, ale aj počas akademického roka bude pre mnohých vysokoškolákov nevyhnutnosťou," avizuje podpredseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy Ivan Haverlík. Hoci zástupcovia slovenských vysokoškolákov štatistiky o počtoch pracujúcich študentov nevedú, predsedníčka Študentskej rady vysokých škôl Jana Sviteková potvrdzuje - čoraz viac študentov je nútených pracovať.

Riešenie? Brigády
Dokazuje to aj situácia v študentských pracovných agentúrach. "Záujemcov o prácu z radov vysokoškolákov každý rok pribúda," hovorí vedúca pobočky agentúry Nosluš Terézia Balogová. Stále platí - cez prázdniny je záujem väčší ako počas akademického roka. Cez akademický rok vyhľadávajú študenti najmä krátkodobé práce. K "stálym" zamestnancom patrí 10 až 15 percent študentov evidovaných v databáze. Podľa Balogovej ide najmä o mimobratislavských vysokoškolákov, ktorí si zo zárobku financujú aj štúdium. Vyšší záujem o prácu zaznamenali aj študentské agentúry v menších mestách. "Počas školy pracujú jeden až dva dni v týždni. Zarobené peniaze použijú najmä na voľnočasové aktivity," dodáva Martin Gálik z Trenčianskej študentskej agentúry.

Signál pre rodičov
Hlbšie do vrecka budú musieť siahnuť aj rodičia. Vlaňajší výskum Ústavu informácií a prognóz školstva (ÚIPŠ) na vysokých školách ukázal, že až 95 percent opýtaných študentov dostáva peniaze od rodičov - v priemere tritisíc korún mesačne. "Väčšina študentov s financiami od rodičov, starých rodičov či iných blízkych ľudí nevystačí," pripomína správa. Ekonóm Viliam Páleník zo Slovenskej akadémie vied pripomína - deti zo sociálne slabších rodín sú v prístupe k štúdiu znevýhodnené. "Podpisuje sa na tom nielen nedostatok finančných prostriedkov, resp. fakt, že rodina si nemôže dovoliť financovať vysokoškoláka, ale aj výchova." Najvyšší podiel otcov, resp. matiek s vysokoškolským vzdelaním uviedli študenti prestížnych odborov ako právo, architektúra, medzinárodné vzťahy či medicína.

Viac za internáty
Podľa Svitekovej najviac stojí bývanie, doprava a strava. "Každý rok sa tieto náklady zvýšia najmenej o sto korún." Výdavky na študijnú literatúru zásadne nerastú. Zvyšovať sa bude podľa zistení HN najmä ubytovanie. O stovku viac mesačne sa bude platiť v Študentských domovoch a jedálňach Ľ. Štúra, ktoré patria UK v Bratislave. O dvesto korún zdražie bývanie aj pre poslucháčov Prešovskej univerzity. Rovnaký krok zvažujú v študentských domovoch Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach. Pokiaľ pôjde nahor cena energií, ubytovanie zdražie aj inde. "Rozdiel budeme musieť vykryť platbou od študentov, " vysvetlil riaditeľ študentského domova STU Mladosť v Bratislave Jozef Koželuh. Podmienkou udržania cien je tiež zachovanie dotácií štátu - mesačne 450 Sk. "Ak ich ministerstvo školstva použije na štipendiá, cena ubytovania bude rásť," zdôraznil riaditeľ ŠDaJ Ľ. Štúra Róbert Gula. Hoci ministerstvo avizuje: na dotácie nesiahneme.

Strava a doprava
Za jedlo by zatiaľ nemali vysokoškoláci platiť viac ako v predchádzajúcom akademickom roku - vo väčšine jedální to bolo 40 Sk za jeden stravný lístok. Pripomeňme, že k zvýšeniu stravného o dve až päť korún pristúpili mnohé študentské domovy a jedálne v minulom roku. Zásadne by nemali rásť ani náklady na dopravu. Vysokoškoláci budú mať aj naďalej na vybranú trasu (z miesta trvalého, resp. prechodného bydliska do sídla školy, pozn. red.) 50-percentnú zľavu. Iná situácia platí pre autobusovú dopravu, kde pôsobí niekoľko desiatok spoločností. "Keďže pri diaľkovej doprave platí voľná cenotvorba, všetko závisí od jednotlivých dopravcov," upozornil generálny riaditeľ SAD Bratislava Emil Binda.