Povinné osoby si však začínajú plniť svoje ohlasovacie povinnosti a pri podozrení z neobvyklých obchodných operácií kontaktujú finančnú políciu (FP). Tá v minulom roku zaznamenala 480 hlásení, za 11 mesiacov tohto roku to bolo viac ako 800 hlásení za viac než 19 miliárd Sk. HN o tom informoval riaditeľ FP Jozef Čopko. Do okruhu povinných osôb pritom spadajú banky, správcovské spoločnosti, advokátske komory, audítori, poisťovne, kasína, stávkové a realitné kancelárie a iné. Tieto inštitúcie totiž musia neobvyklé operácie prevyšujúce 15 000 eur nahlásiť polícii a identifikovať vkladateľa prostriedkov. FP má potom právo prostriedky zdržať do 48 hodín a preveriť ich legálnosť. V tomto roku polícia v 10 prípadoch zistila, že v hlásených operáciách šlo o podvody v hodnote okolo 45 miliónov Sk. Prevažne sa týkali trestného činu krátenia dane.
Úloha bánk
FP poskytuje podklady pre daňové konanie aj daňovým orgánom. Od povinných osôb v tomto roku získali 55 informácií týkajúcich sa podozrivých účtov, ktoré neboli nahlásené u správcu dane s cieľom vyhnúť sa plateniu daní z príjmov či DPH. V jednom prípade si daňový úrad spätne uplatnil daň v hodnote 7,5 milióna Sk z prostriedkov na zatajenom účte. Podľa hovorcu daňového riaditeľstva Róberta Mervu Úrad daňového preverovania zase vychádza v ústrety polícii tým, že jej dáva podnety na preverovanie daňovej kriminality. Spoluprácu s bankami ako jednou z povinných osôb hodnotí zástupca riaditeľa FP Jozef Greguš ako štandardnú, množstvo z povinných osôb si však svoje povinnosti neuvedomuje. FP vykonala tomto roku 69 kontrol povinných osôb, kde v 26 prípadoch uložili pokuty za správne delikty v hodnote viac ako 2,4 milióna Sk. Napr. istá banka (pokuta 600-tisíc Sk) pochybila tým, že nemala spracovaný vlastný program, aby zabránila legalizácii príjmov, či vyškolených pracovníkov pre túto oblasť a nesplnila si svoju ohlasovaciu povinnosť. Výkonný riaditeľ Asociácie bánk Ladislav Unčovský sa, naopak, domnieva, že banky pristupujú k spolupráci s finančnou políciou zodpovedne. Zaznamenal skôr signály, že banky sa dožadujú spätnej väzby, v prípadoch, ktoré polícia preverila.
Veľké podvody
"Po spáchaní akéhokoľvek trestného činu, kde páchateľ nadobudne majetok alebo príjem z trestnej činnosti, môže dôjsť k legalizácii týchto príjmov," vysvetľuje Greguš. "Po bežnej krádeži sa však policajné orgány dokazovaniu legalizácie nevenujú, takéto stíhanie sa v súdnej praxi uplatňuje málo," tvrdí Čopko. Dokazovanie spôsobu použitia finančných prostriedkov je náročné, trest sa aj tak nezvýši. Legalizácia príjmov sa tak výsostne stáva záležitosťou bielych golierov pri veľkých podvodoch. Je to predikatívny trestný čin pridružený k inému, napr. po získaní prostriedkov z obchodu s ľuďmi, nelegálnou migráciou, pornografiou, obchodu s drogami sa páchatelia snažia svoje peniaze zlegalizovať. Koľko týchto prostriedkov sa u nás ročne točí sa Greguš neodvážil odhadnúť, je si však istý, že množstvo nelegálnych peňazí v obehu neprevyšuje čistú ekonomiku.
Získavanie dôkazov
"Dôkazné bremeno je obrovské." Treba dokázať, že napr. medzi nedovolenou výrobou alebo držbou omamných látok a peniazmi, ktoré z nej plynú, je priama súvislosť. Relevantné sú svedecké výpovede či listinné dôkazy. Problém podľa Greguša spôsobuje zákonom daná vyšetrovacia prax. Dokazovanie sa začne od toho bodu, keď vznikne podozrenie. Polícia nenechá páchateľa konať, aby ju sám doviedol k dôkazom. Podľa Greguša by bolo vhodnejšie dlhodobé sledovanie ako napr. v USA. Čopko tvrdí, že prácu finančnej polície sťažuje tiež dosiaľ neprijatý zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý rieši aj inštitút konfiškácie majetku. Dôkazné bremeno by sa na jeho základe presunulo zo štátneho úradníka aj na stranu vlastníka majetku, ktorý by musel dokázať, odkiaľ majetok má. "Ak by ho preukázať nevedel, štát mu majetok skonfiškuje," povedal Čopko. Takáto prax je vo vyspelých krajinách EÚ bežná. Zákon z dielne ministerstva spravodlivosti však minister Daniel Lipšic z parlamentu stiahol, pretože množstvo poslaneckých pozmeňovacích návrhov podľa hovorcu rezortu Richarda Fidesa spochybnilo jeho celú podstatu. Lipšic síce uvažoval, že ho do parlamentu predloží ešte raz, nepredpokladá, že to pôjde ešte v tomto volebnom období. "Bol by to veľmi účinný nástroj proti praniu špinavých peňazí," tvrdí Čopko. Nedostatočnú kontrolu zároveň vidí aj pri platbách v hotovosti, keď prijímateľ platby nevyžaduje pôvod prostriedkov či identifikáciu platiaceho. Keby sa určila horná hranica hotovostných platieb, predchádzalo by sa legalizácii príjmov.
Možné formy legalizácie príjmov z trestnej činnosti
- najčastejšie ide o daňové úniky
- otvorenie bankového účtu v daňovom raji
- investovanie prostriedkov do spoločnosti založenej v zahraničí
- vykázanie fiktívnej činnosti, ktorú "podnikateľ" na účely zdanenia nahlási
- pri kúpe bytu sa zmluva urobí na menšiu sumu, rozdiel kupujúci doplatí v hotovosti v snahe vyhnúť sa zdaneniu
Zdroj: hn