Eva Černá: ANO rozbíjal človek, ktorý pracoval pre Slobodné fórum

Od zopakovania úspechu z roku 2002 má dnes jej strana zatiaľ veľmi ďaleko. V prieskumoch verejnej mienky sa ANO krátko pred voľbami pohybuje len okolo troch percent. Svoje rozhodnutie odísť z politiky niekoľkokrát zvrátila. Presvedčila ju vraj sebareflexia ANO a hrozba klerikalizácie štátu. Keď iní sa Pavlovi Ruskovi obrátili chrbtom, ona mu ako jedna z mála ostala verná. Tvrdí o sebe, že bola záchranou pre ANO. V júni povedie svoju stranu v pozícii volebného lídra. Eva Černá.

Ešte v roku 2004 ste avizovali, že v ďalších voľbách už kandidovať nemienite. Dnes je to už inak - vediete ANO do volieb. Čo zmenilo váš názor?
- Zaujala som jasný postoj po tom, čo nám prichystali kolegovia z ANO, dnes už bývalí, v septembri. Bol to môj jasný signál, že stojím za ANO a jej ľuďmi. Z politiky som chcela odstúpiť niekoľkokrát - a to radikálne. Dokonca hneď po prvom týždni v parlamente, v momente, ako bol zrušený zákon o náhradnom výživnom. Priatelia mi vtedy hovorili: takýchto sklamaní tu stretneš ešte veľa. Naposledy som bola rozhodnutá odísť kvôli môjmu zdravotnému stavu. Nastal zlom, keď bola nastolená téma výhrady svedomia - dostala som obavu z klerikalizácie štátu. Nie je tu totiž nikto, kto by si proti tomu otvoril ústa a vyslovil názory, ktoré sa nepáčia časti politického spektra.
Prečo zrazu hovoríte o klerikalizácii štátu? Veď ANO túto tému spájala zväčša len s KDH, ktorého reálna sila je len niekoľko percent.
- Tých ľudí, ktorí cítia rovnako ako oni, je v parlamente veľké množstvo. Sú aj v ĽS-HZDS, sú v SDKÚ, ktoré predsa svojho času vzniklo práve z KDH, sú v SMK, ktorá vždy hlasuje tak ako KDH. Takže my sme pri tejto téme v zásade v menšine.
To sú programové dôvody. Vy ste však zvažovali odchod zo strany aj vtedy, keď vás vytlačili z čela volebnej kandidátky ANO do europarlamentu. A to boli predsa osobné dôvody...
- Bola som už jednou nohou vonku. Mala som vtedy jednu podmienku - či moja strana bude schopná spraviť v tejto otázke sebareflexiu. Vedela som totiž, že ako jednotka na kandidátke potiahnem nielen seba, ale aj ďalších. Takto nemáme v europarlamente ani jedného zástupcu... K sebareflexii, ktorú som požadovala, nakoniec došlo. Strana si priznala chybu, že konečné rozhodnutie o eurokandidátke nebolo dobré. Tento moment bol pre mňa mimoriadne dôležitý.
Čo to bolo za sebareflexiu, keď väčšina poslancov a podpredsedov ANO opustila, aliancia stojí pod prahom zvoliteľnosti a v parlamente má už iba troch poslancov?
- Kto chcel, odišiel. Mrzí nás len, že nevrátili poslanecký mandát, keď už sa po našich chrbtoch dostali do parlamentu.
Bol problém skutočne len v tých, čo odišli?
- Ja nehovorím, že všetci sú zlí. Mnohí, čo odišli, však nepovedali pred tým ani mäkké "f". Jediný, kto odišiel dôstojne, vrátil mandát a neohováral ANO po svojom odchode, bol Imrich Béreš. Septembrové odchody boli len o kresle, na ktoré mal chuť Jirko Malchárek. On bol jediný, kto to zúročil. Pozrite sa, čo spravil s Ľubom Lintnerom - vystrčil ho ako živý štít. A kde je dnes Ľubo...? Je mi to ľúto. Malchárek sa chytil ministerskej stoličky a na ostatných, ktorých pred tým na všetko nahovoril, sa vykašľal.
Nie je teda vôbec chyba v samotnom Pavlovi Ruskovi?
- Bolo to to prvé, čo som mu povedala: hoci má možno talent na rôzne veci, týchto ľudí odhadol veľmi zle.
Na špičke kandidátky aliancie do júnových volieb sa objavili nové mená - režisér Dušan Rapoš, televízna moderátorka Aneta Parišková. Prečo práve tieto tváre majú byť záchranou pre ANO?
- Záchranou bola Eva Černá a Beata Brestenská. Parišková i Rapoš sú ľudia, ktorí chcú obhajovať liberalizmus a dokázali sa pridať v situácii, keď sme mali preferencie prekliato nízko. Sú skvelými posilami a hodnotovými ľuďmi.
Aj v roku 2002 ANO stavila na mediálne známe tváre. Nie je to aj teraz skôr politický marketing?
- To rozhodne nie. Na čele kandidátky musia byť známi ľudia, musí byť vystavaná tak, aby oslovila ľudí, aby bola zaujímavá. Snáď si tam nedajú strany neznámych, a ak dovolíte, aj moja tvár bola známa a som presvedčená, že sa nemám za čo hanbiť. Na Slovensku má právo kandidovať každý, kto dosiahol 21 rokov a je svojprávny. Parišková a Rapoš majú potenciál, ktorý nepochybne rozvinú.
Je pravda, že Rusko mohol skončiť na kandidátke ĽS-HZDS?
- Ako dobrý vtip som to zaznamenala iba v istej televízii, kde sa to redaktorka pýtala pána Mečiara. A aj ten bol z toho "paf", keďže na to vôbec nereagoval.
Podľa našich informácií však ANO rokovala o fúzii s inými stranami...
- Mali sme v strane veľké nešťastie - človeka, ktorý otvorene pracoval pre Slobodné fórum.
Kto to bol?
- Pán Juraj Puchý.
Prečo si myslíte, že pracoval pre konkurenciu?
- Samotní naši členovia sa ma pýtali: Pani Evička, čo máme robiť? Prišiel nám sem na okresnú radu pán Puchý a rozpráva nám, aby sme začali uvažovať nad tým, že by bolo dobré fúzovať so Slobodným fórom alebo s nimi hlbšie spolupracovať. Čo máme robiť? Veď nám nikto nič nepovedal! Niekoľkokrát sme pánovi Puchému vytkli, že si neželáme takúto komunikáciu s našimi členmi. On sa však vždy vedel veľmi elegantne vyhovoriť, že to tak nebolo, že si to tí ľudia vymýšľajú...
Ako je potom možné, že sa v aliancii vypracoval až na generálneho manažéra aliancie?
- Dôveru mal, pretože presne vie, čo má robiť na to, aby si ju získal. Určite nebol prijatý na úlohu rozbíjača strany a vynášača informácií.
Aliancie sa teda fúziou nezaoberala?
- Na pôde strany sa otvorila iba otázka spolupráce. Naši ľudia povedali jasne: v každom prípade chceme zabojovať samostatne.
Priamu ponuku na prechod do Slobodného fóra ste nedostali?
- Dostala som ponuku od mojej priateľky poslankyne Ľubice Navrátilovej. Tá mi povedala: Taká by som bola rada, keby sme boli spolu v strane. Ale veľmi rýchlo som jej vysvetlila dôvody, prečo nemôžem ísť do jej strany. Predsa sa nemôžeme zbaviť pána Puchého, ktorý vzápätí zakotví rovno vo svojej domovskej stanici a ja potom prídem s tým, že chcem byť v Slobodnom fóre. Napriek tomu platí, že aj ja by som rada bola s pani Navrátilovou v jednej strane.
Rusko je na kandidátke ANO až na štvrtom mieste. Bola to vaša podmienka pre prijatie ponuky volebného lídra?
- Nie. Je to signál, že si uvedomuje svoju zlú personálnu politiku z minulosti, že isté chyby berie na svoje tričko. Dokonca chcel byť až na ôsmom mieste, ale nakoniec vyšlo to takto.
Máte ambíciu vystriedať Ruska aj na čele strany?
- Ambície môžem mať všelijaké, ale podstatné je, aby tie ambície boli aj realistické. O všetkom musia rozhodnúť kandidáti kongresu.
Ste volebným lídrom strany, ktorej kampaň v podstate zaplatí práve Rusko. Nezväzuje vám to ruky?
- Práve naopak. Keby ju financovali viacerí, ako to je v iných stranách, práve vtedy by som to považovala za problém. Takto aspoň každý vie, odkiaľ máme peniaze.
V roku 2004 ANO priznala len na členských príspevkoch príjem okolo 50 miliónov korún, z toho 10 miliónov dal oficiálne Pavol Rusko. Takže necelých 6-tisíc členov ANO vyzbieralo zvyšok?
- Budete sa čudovať, ale prispievali sme všetci. Na všetko sú doklady, ktoré prešli riadnym auditom.
Vynútený odchod vášho straníckeho šéfa z kresla rezortu hospodárstva sprevádzali kauzy ako zmenky či prevod pol druha miliardy z Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania na súkromnú firmu. Je schopná ANO urobiť sebareflexiu aj v tomto prípade?
- Rozumiem tomu, čo hovoríte, ale musím dodať, že to bol práve Rusko, ktorý priniesol Slovensku tisícky pracovných miest. Aj iní urobili chyby a ani zďaleka na nich nebol použitý taký meter, ako na Ruska pri zmenkách. Čo sa týka toho prevodu, ľahké je pošpiniť, čo bol iste cieľ mnohých, avšak v tomto prípade sa viedlo vyšetrovanie absolútne mimo osoby Pavla Ruska. Pokiaľ viem, z troch obvinení je dnes jedno, aj to stojí na vode.
Podmienky pre tie pracovné miesta však vytvárala vláda spoločne.
- Prepáčte, ale do lietadla do kórejského Soulu si sadol Rusko sám. Ostatní sa vtedy len chechtali: blázon, kam to ide? Kia vtedy nejavila žiadny záujem o Slovensko a nemala sem záujem mrknúť ani len jedným okom. Pavol Rusko urobil veľa pre túto krajinu, len na východ prišlo osem firiem a s nimi niekoľkotisíc pracovných miest.
Nemáte pocit, že vaša osobná agenda, ktorou je zväčša problematika ľudských práv či sociálneho postavenie žien, dostala v rámci ANO malý priestor?
- Je pravda, že sa strana dohodla, že veľmi dôležitým aspektom bude komunikácia najmä smerom k pracovným miestam. Ale ja som nikdy nepotrebovala povolenie od svojej strany na to, čo chcem robiť. Ľudia vedia o mojej práci.
Vedia o nej do takej miery, aby vás aj volili?
- To už si budú musieť vybrať sami.
ANO sa hlási k liberalizmu, ale to nie je iba o štátnych stimuloch pre zahraničných podnikateľov. Nemyslíte, že to mohlo pôsobiť aj demotivujúco pre domácich podnikateľov?
- Bola to jediná cesta, ako sem dostať zahraničných investorov. Podmienky pre investičné stimuly boli predsa rovnaké - pre domácich i zahraničných podnikateľov. Slovenské firmy také veľké investície nikdy neponúkali. Avšak pre živnostníkov som urobila veľmi veľa, aby nezavesili živnosť na klinec - presadila som zákon o dani z príjmu pre živnostníkov.
Prečo však práve aliancia netlačila na znižovanie odvodov?
- Mali sme záujem, ale na tom sa treba najskôr dohodnúť s ďalšími tromi koaličnými partnermi. Najmä minister financií Mikloš bol vždy proti. Nie my sme zodpovední za to, že odvody sú stále také vysoké. Chceme ich znížiť o 15 percent.
Vieme, že chystáte knihu. Sú ľudia, ktorí by sa jej mali obávať?
- Nie som konfliktný typ. Kniha by mala nadväzovať na obdobie mojej novinárskej práce a prvú knihu Reportérkina spoveď, ktorá sa stala bestsellerom. Nechcela som ju nikdy popísať politikou, ale niečo zaujímavé sa nájde. Už pred dvomi rokmi mi astrologička jasne povedala, že keď nevydám tú knihu hneď, najbližšie až o dva roky. No neviem, či na to bude čas.
Povedal vám astrológ aj to, aký osud vás čaká po júnových voľbách?
- To vám nepoviem.
Takže asi nevyzerá veľmi optimisticky.
- Vyzerá optimisticky, keby...
Keby čo?
- Nepoviem vám nič z mojich hviezd.