Demokratický politický systém. Ochrana ľudských práv. Zvýšenie životnej úrovne a zachovanie sociálnych istôt. Zabezpečenie týchto hodnôt občanom sľubovali aktéri nežnej revolúcie v novembri 1989. Splnili sa očakávania verejnosti? Prieskumy verejnej mienky dokazujú, že ľudia vnímajú zmenu režimu pozitívne, najsilnejšie však reflektujú sociálny aspekt. Podľa ekonomického analytika SAV Petra Staneka sa takmer polovici ľudí zhoršila životná úroveň. "Ľudia sa najviac sťažujú na sociálnu neistotu, negatívne hodnotia aj prístup súčasných politikov k občanom." Aj preto vraj nádeje vkladané do nežnej revolúcie vnímajú ako premárnené. Od 17. novembra, ktorý odštartoval spoločenské zmeny, zajtra uplynie 16 rokov. Podľa politológa Miroslava Kusého je výročie revolúcie pre politikov príležitosťou pripísať si zásluhy za pozitívne zmeny.
Generačný problém
Sociológovia upozorňujú, že rozdiely vo vnímaní novembrových zmien sú dané najmä generačnými skúsenosťami. Pre mladých je to len historická záležitosť. Ľudia v strednom veku uprednostňujú pozitívny odkaz revolúcie - vážia si z nej plynúcu slobodu, demokraciu a trhové hospodárstvo. Naopak, starší ľudia sú zo súčasnej situácie sklamaní. "Rozkolísal sa im systém sociálnych istôt a sú dezorientovaní, keď si uvedomia, že štát už nedrží všetko vo svojich rukách," vysvetľuje Kusý. Prieskumy verejnej mienky, ktoré zverejnil Inštitút pre verejné otázky ukazujú, že za skupinu porazených sa považujú najmä priaznivci KSS (90 %), nasledovaní voličmi ĽS-HZDS (79 %) a SNS (70 %). Pocit porazenosti prevláda aj medzi voličmi SMK a Smeru-SD. "Je medzi nimi najviac nezamestnaných a ľudí postihnutých dočasne negatívnymi dosahmi reforiem," vysvetľuje výkonný podpredseda SMK Miklós Duray.
Sociálna karta
Podpredseda ĽS-HZDS Milan Urbáni priznáva, že zmena režimu priniesla pozitíva. Zdôrazňuje však: "Nenahovárajme si, že je tu raj na zemi." So sociálnou kartou pracuje líder Smeru-SD Robert Fico. "Bol to dlhodobo pripravovaný politický prevrat, na ktorý boli použití ľudia na uliciach, ktorí mali vytvárať dojem, že sú to jednoducho oni, ktorí spôsobili zmenu v Československu," vyhlásil pred časom na adresu novembra 1989. Podpredseda strany Dušan Čaplovič je opatrnejší - o tom, či to bol prevrat, revolúcia či evolúcia, vraj rozhodne až história. "Dôležité bolo, že sme sa vymanili z totality a vytvorili sa podmienky, aby schopní ľudia dostali šancu sa uplatniť." Člen predsedníctva KDH František Mikloško upozorňuje, že vnímanie sociálnych problémov je len zlomok z toho, ako ľudia spomínajú na obdobie pred novembrom 1989. "Ľudia si spomínajú na niektoré sociálne výhody, ale návrat komunizmu nikto nechce."
Všetko jasné
Aj keď sa väčšina politikov na odkaze novembrových udalostí zhoduje, sociológ Pavel Haulík pripomína, že spoločnosti ešte istý čas potrvá, kým sa vyrovná s minulosťou. Jedným z problémových bodov je napríklad fakt, že na rozdiel od ČR u nás neplatí lustračný zákon, ktorý mal príslušníkom komunistickej tajnej bezpečnosti (ŠtB) zabrániť prístup k verejným funkciám. Predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar dokonca označil výpisy z archívov ŠtB za nedôveryhodné. "My sa radšej pozeráme do budúcnosti, keď sa neurobil poriadok hneď na začiatku, teraz je neskoro sa k tomu vracať," hovorí Urbáni.
Žiadne pochybnosti nemajú o zmene režimu komunisti a ich voliči. Novembrové udalosti roku 1989 vnímajú ako kontrarevolúciu. Kapitalizmus podľa nich priniesol na Slovensko zvýšený počet samovrážd, pohlavné choroby a alkoholizmus. Aj preto komunisti v novembri oslavujú radšej Veľkú októbrovú socialistickú revolúciu.
Štátny sviatok len krátko
Novembrové udalosti sme si dlho pripomínali len ako pamätný deň. Až v roku 2001 poslanci schválili návrh, aby sa 17. november stal štátnym sviatkom. Návrh vtedy podporila veľká časť koalície i opozície. Výhrady prezentovalo len ministerstvo financií - varovalo, že ďalší štátny sviatok pripraví rozpočet o 3,7 miliardy korún.