Už nestačí natŕčať ruky, socializmus sa už skončil

Posledné prieskumy verejnej mienky ukázali, že veľká časť občanov hodnotí reformy pozitívne, žiadajú však ich doladenie.
- Na reformy sa musíme pozerať v kontexte a celku. Samozrejme, pri niektorých môžeme vyjadriť väčšiu spokojnosť, pri iných menšiu. Výrazná spokojnosť vládne s fiškálnou decentralizáciou, s daňovou reformou. Som si vedomý toho, a nielen na základe prieskumov, ale aj na základe stretnutí s občanmi, že najkritickejšie sú vnímané zmeny v zdravotníctve.
Prečo? Bola urobená zle, alebo len nedostatočne komunikovaná?
- Problematickosť je priamo zakódovaná v jej samotnej podstate. Je to neobyčajne komplikovaná oblasť. Na jednej strane chápeme, že systém bez spoluúčasti pacientov nemôže fungovať dobre, na strane druhej ľudia, ktorí prispievajú, očakávajú vyššiu kvalitu služieb. A práve toto sa zrejme nestalo. To vnímam ako kľúčový problém, prečo občania nemôžu výraznejšie súhlasiť s doterajšou reformou v zdravotníctve. My sme sa zamerali predovšetkým na ekonomickú stabilizáciu tohto sektora, aby sa neprodukovali ďalšie miliardové dlhy, ale myslím si, že príde aj obdobie, keď občan výraznejšie pocíti zvýšenú kvalitu. Je dosť možné, že sme mohli urobiť viac aj v oblasti komunikácie.
Myslíte si, že ľudia vedia, čo a prečo ste v zdravotníctve menili?
- Ľudí som sa pýtal, či sú mi ochotní vyvrátiť tvrdenie, že sa plytvalo s liekmi. Či neexistovala rodina, kde by z roka na rok nevyhadzovali škatule plné liekov. Takého občana som nenašiel. Všetci sme si vedomí toho, že zdravotníctvo nebolo nastavené dobre. Ľudia v zásade chápu, že do toho bolo potrebné vstúpiť. Len sa nedostavilo to, čo pri iných reformách - pozitívne dôsledky a pozitívna osobná skúsenosť. Táto reforma je však na dlhšie obdobie a my budeme robiť všetko, aby sme sa práve v rámci dolaďovania venovali oblasti zdravotníctva. Chceme dosiahnuť, aby ľudia cítili a videli, že si nemusia nosiť ani príbory, ani hygienické potreby, že zdravotnícke zariadenia fungujú lepšie a najmä, že sa im dostáva lepšej zdravotníckej starostlivosti.
Hovoríte o význame komunikácie. Vláda si dala vypracovať komunikačnú stratégiu v Svetovej banke. Ak ľudia reformu napriek tomu kritizujú, asi to neboli dobre investované peniaze.
- Najdôležitejší je vždy výsledok. A ten sa postupne dostavuje. Som si istý, že počet občanov, ktorí na vlastnej skúsenosti pozitívne pocítia dôsledky reforiem, bude pribúdať. Neurobili sme nič iné ako to, čo robia mnohé krajiny, omnoho vyspelejšie, so staršou demokraciou. Urobili sme jedno praktické opatrenie, ktoré sa zbytočne spolitizovalo.
Vláda rada hovorí o makroekonomických úspechoch. Ľudia však často pociťujú skôr rastúce ceny energií, vyššie nájomné, drahší benzín. Prečo?
- Buďme spravodliví. Nepreháňal by som. Som už dosť skúsený na to, aby som chápal, že pre každého občana je najdôležitejší práve ten problém, ktorý žije on sám. Či má dobrú prácu, či sa darí jeho rodine, či sa jeho deti dostali na univerzitu, či mu štát refundoval alebo nerefundoval zabratú pôdu pre diaľnicu. Ja si veľmi vážim fakty. Tie hovoria, že za tri roky sme vytvorili stotisíc pracovných miest. Tempo rastu reálnych miezd sa neobyčajne zrýchlilo. Ceny stoja a infláciu stláčame zásadným spôsobom. Teraz v procese dolaďovania robíme všetko pre to, aby počet spokojných ľudí s konkrétnou pozitívnou skúsenosťou pribúdal.
Politika nie je len o efektivite, ale aj o morálke. Dve tretiny ľudí si myslia, že koalícia si kúpila hlasy nezávislých poslancov, ktorí jej pomohli reformy presadiť. Situácia v NR SR je často neprehľadná. Vnímate to ako problém?
- Menšinová vláda nie je vo svete ničím nezvyčajným. Je charakteristická aj pre krajiny s dlhou demokratickou tradíciou. Slovensko sa ničím nevymyká. Tak ako musí s nezávislými poslancami rokovať premiér v Írsku či Nórsku, tak s nezávislými rokuje aj naša vládna koalícia. Neraz na vnímaní takého alebo onakého javu majú svoj podiel aj médiá. Bez akéhokoľvek argumentu dokážu celé mesiace interpretovať útoky opozície, ktorá nemá ani program, ani ľudí, ktorí by programové priority forsírovali, no tak zneužíva nóvum, ktoré je na slovenskej politickej scéne. Povedzte mi, prečo ešte nikto nič konkrétne nedokázal? Jediné obvinenie, ktoré povedal líder opozície vo vzťahu k istému poslancovi, bolo ešte v ten večer v médiách totálne vyvrátené.
Spravili ste niečo, aby sa tieto podozrenia vytratili?
- Môj postoj je jasný: Pri akomkoľvek podozrení alebo informácii, ktorá by mohla svedčiť o spáchaní trestného činu, som povinný takéto informácie odovzdať orgánom činným v trestnom konaní. Pýtam sa vás - mali ste za sedem rokov, čo som v pozícii premiéra, čo i len jedenkrát pocit, že bránim orgánom činným v trestnom konaní, aby konali? Že niečo zametáme pod koberec? Súhlasím s tým, že súčasťou politiky a nášho správania by mali byť morálne a etické postoje. Treba nahlas povedať, že korupcia sa na Slovensku zmenšuje. Jedným dychom dodávam, že nesmieme zastať a uspokojiť sa. Pomôžte mi pochopiť, prečo aj vy v médiách ste neraz náchylní načúvať len bezobsažným a nekonkrétnym podozreniam opozície a nepozastavíte sa nad otázkou, či je normálne, keď zo strán vládnej koalície odchádzajú poslanci? Bez jediného dôvodu. Donekonečna píšete o tom, čo je za tým, že poslanci HZDS prejdú k vládnej koalícii. Ale prečo si nepoložíte otázku, že niektorí poslanci zo strán vládnej koalície zo dňa na deň opúšťajú koalíciu? Je toto etické? Je to normálne? O tom si však neprečítam ani riadok.
Odchod vašich poslancov bol zrozumiteľne zdôvodnený. No občania sa môžu oprávnene pýtať, či je náhoda, že za nevysvetliteľných dôvodov z večera do rána prešli dvaja poslanci opozície ku koalícii. Či je náhoda, že nezávislý poslanec podporujúci koalíciu začal zastupovať majiteľov pozemkov pod KIA tesne predtým, ako im vláda sľúbila doplatiť peniaze, či je náhoda, že syn toho istého poslanca získal stanice rýchlej záchrannej služby, navyše, keď jeho firma uviedla ako svoje sídlo sklad?
- Toto je vaše hodnotenie. Absolútne nesúhlasím s tým, že bolo vysvetlené, prečo odišli moji poslanci. Možno Ivan Šimko, ako-tak. No ani uňho nesúhlasím. Ja som mu nič neurobil. Nemohol hlasovať vo vláde, prosím. Vtedy podáva minister demisiu. Aký dôvod mala pani Martináková? Pán poslanec Hurban či pani poslankyňa Navrátilová? Čo sú toto za argumenty, pán redaktor? Nemáte pravdu. Toto nie je fér. Abelovský? Veď plné novinové strany toho bolo. Choďte za ním, pýtajte sa ho. Ja môžem povedať len jedno jediné: Voči tomu, čo robí Abelovský v Tepličke nad Váhom, s tým sme nikdy nič spoločné nemali. Ja som sa o tom dozvedel z novín.
Ľudia sú však z káuz a sporov v politike apatickí. Nebaví ich sledovať politiku. Prejavilo sa to aj na rekordne nízkej volebnej účasti v regionálnych voľbách. Čo s tým chcete robiť?
- Nechoďte po povrchu. Nesúhlasím s vašou interpretáciou. Spýtal sa niekto ľudí, či sú im tieto regióny prirodzene blízke? Či si neželajú regióny v inom formáte? Opýtal sa niekto Popradčanov, či považujú prešovský VÚC za svoj? Objavili sa vo voľbách dobrí lídri? Prečo hneď máme tendenciu zaútočiť na vládu, zbavovať sa vlastnej zodpovednosti a zjednodušovať si problém. Ja neviem presne, ktorá zložka problému a akou mierou sa podieľala na nízkej účasti, a spravidla hovorievam to, za čím si dokážem stáť. Hovorím, že ľudia ešte nevnímajú VÚC za také vážne inštitúty. Ja sa svojho podielu viny zbaviť nechcem. Budem premýšľať, budem o tom diskutovať a hľadať príčiny a zamýšľať sa, ako tieto veci riešiť aj z pozície centrálnej vlády.
Analýzy sociológov a politológov predpokladajú, že v budúcich parlamentných voľbách bude nižšia volebná účasť ako v minulosti. Práve oni ako najčastejší dôvod uvádzajú apatiu ľudí k politike.
- Ja som si všimol, že v posledných dňoch bola publicistika venovaná voľbám do VÚC vnímaná občanmi len veľmi minimálne. Nezaujíma ich to. No ako uchopiť a rozmeniť na drobné výrok apatia voči politike? Veľmi ma mrzia prvky, ktoré sa objavili v demokratickej vláde. Mrzí ma, že ešte pred tromi mesiacmi ste všetci do jedného písali o predčasných voľbách ako o hotovej veci. Na druhej strane, pozrime sa okolo, napríklad do Poľska či Maďarska, aká bola účasť vo Francúzsku v ostatných prezidentských voľbách, aby sme neupadli do extrému.
Už dlhší čas sa vláda, ale aj vaša strana dostáva do ostrého sporu so Smerom-SD. Je to štandardný boj ľavice a pravice, alebo to už zachádza ďalej?
- Je to otázka veľmi rozdielneho pohľadu na smerovanie krajiny. My neskrývame, že najlepšou alternatívou je, aby na Slovensku po parlamentných voľbách pokračovala politika, ktorá sa začala po voľbách v roku 2002. Na druhej strane najsilnejšia opozičná strana ponúka alternatívu, ktorá je zjavným návratom do minulosti. Vzbudzovanie ilúzií, že sa dá vybudovať krajina - kde stačí iba natŕčať ruky - je síce lákavé, ale socializmus sa už skončil. Tu však jedna opozičná strana takúto víziu ponúka, sme teda povinní s ňou vecne, ale jasne polemizovať.
Predsedu Smeru-SD Roberta Fica často označujete za komunistu. Trochu lacné prirovnanie, nemyslíte?
- V politike by sme niekedy nemali byť takí útlocitní. Takúto skratku je možné občas použiť, najmä, keď je potrebné sa na malom priestore výstižne vyjadriť. Ja si tiež často na seba vypočujem rôzne prirovnania. Ako niekedy prebudiť verejnú mienku a aj novinárov, keď sa tu organizujú predčasné voľby ako na bežiacom páse a v jedinom médiu si neprečítam, že je to nedemokratický prvok? Nikde som sa nedočítal, že podobným nezmyslom ako predlžovať funkčné obdobie vlády ústavným zákonom, je aj touto cestou ho skracovať. Nenachádzam nikde na svete príklad, že by si opozícia vynucovala skrátenie volebného obdobia ústavným zákonom. Veď toto sú boľševické postoje.
Hovorili ste o spolupráci pravicových strán po voľbách. Čo však v prípade, keď nebudú mať dostatok hlasov na zostavenie fungujúcej vlády?
- Nebudem sa prispôsobovať objednávke na rôzne špekulácie, čo bude po voľbách. Myslím si, že karty svojimi hlasmi rozdajú občania. To, čím sa teraz zamestnávam je dolaďovanie reforiem tak, aby čoraz väčší počet ľudí s nimi mal pozitívnu skúsenosť a aby chápali, že sa nedá vrátiť z nastúpenej cesty. Chcem, aby si občania uvedomili, že reči o sociálnom štáte sú len vábničkou, ktorá dobre vyzerá. Nič sa nedá dosiahnuť bez úsilia a námahy. Aj koláč musíte najskôr upiecť a až potom ho môžte zjesť. Toto je moja hlavná výzva v období do volieb. Je mi jasné, že najlepšou alternatívou je pokračovanie spolupráce SDKÚ, KDH a SMK.
Neobávate sa, že KDH a SMK môže v prípade volebného víťazstva Smeru-SD prijať ponuku na účasť vo vláde, ktorú bude zostavovať táto strana?
- Myslím si, že aj pre KDH, aj pre SMK je najlepšia alternatíva tá, o ktorej som hovoril.
Vláda sa chváli prílevom zahraničných investícií. Tie však prichádzajú hlavne do automobilového priemyslu a už menej sme atraktívni napríklad pre firmy z oblasti informačných technológií...
- Neraz sa má ľudia pýtajú, čo bude, ak o pätnásť rokov automobilky pôjdu za lacnejšou pracovnou silou. O taký čas musíme byť o toľko kvalitnejší, že budeme vedieť získavať sofistikovanejšie investície s ešte väčšou pridanou hodnotou. Možno o pätnásť rokov budeme menej áut montovať, ale viac vyvíjať, skúmať a zlepšovať.
Ako najväčší zahraničnopolitický úspech tohto roku sa prezentovalo členstvo Slovenska v BR OSN. Deklarujeme, že našou hlavnou prioritou je západný Balkán. Povedzte teda, akú máte konkrétnu predstavu o riešení postavenia Kosova, keďže práve táto téma bude v budúcom roku intenzívne rezonovať aj na pôde OSN...
- V prípade Kosova by sa malo dospieť k takému riešeniu, ktoré povedie k pokoju a stabilite. Za kľúčové považujem také riešenie, ktoré povedie k posilneniu demokratických inštitúcií a multietnického charakteru spoločnosti. V otázke riešenia konečného statusu Kosova nás ešte čaká veľmi dlhá cesta.