Ešte v roku 2002 Slovnaft pri stanovovaní maloobchodných cien pohonných látok, predovšetkým pri zdražovaní, odôvodňoval zmeny výhradne pohybom cien severomorskej ropy Brent, ktorá je kótovaná na londýnskej burze International Petroleum Exchange (IPE). Slovnaft z tejto ropy svoje produkty nevyrába. Výrobná surovina - ruská exportná zmes (blend) Urals, ktorú bratislavská rafinéria priváža ropovodom Družba, nie je kótovaná, ale pohybuje sa paralelne s vývojom benchmarku - ropy Brent. Kúpne ceny kopírujú hodnoty ropy Brent s oneskorením.
Pri exporte sa mieša kvalitná ľahká ropa ťažená v západnej Sibíri s ťažšou ropou s vysokým obsahom síry, ktorá sa ťaží v Povolží, najmä v Tatársku. Podľa hovorkyne Slovnaftu Kristíny Félovej kótované ceny ropy Urals MD (mediterrain - preprava cez Stredozemné more) a Urals NW (northwestern - preprava cez Baltik) sa odlišujú od tých, ktoré sa vyratúvajú pri kontrahovaní dlhodobých dodávok cez ropovod Družba. Vzhľadom na nižšiu kvalitu takejto ropy sa však pri jej predaji bežne používa cenový diskont.
Dlhodobo sa odstup pohyboval do dvoch dolárov. Lenže rafinérie v USA (najväčší spotrebiteľ ropy na svete) a v západnej Európe sú prispôsobené na spracovanie kvalitnejšej ropy. Preto pri kulminovaní globálneho dopytu v posledných rokoch sa preto výrazne prehĺbil rozdiel ceny ropy Brent a ropy Urals. Rozdiel priemernej ročnej ceny medzi týmito druhmi ropy v roku 2003 dosiahol 2,5 USD. Vlani sa rozdiel priemernej ceny vyšplhal až na 3,5 USD. Lenže v kritickom období, keď ceny ropy lámali historické maximá, rozdiel prekročil viac ako 7 USD!
Práve v takýchto prípadoch Slovnaft profituje z toho, že produkciu má prispôsobenú (od r. 2001 aj vďaka projektu EFPA na zhodnotenie ťažkých frakcií ropy) dlhodobým dodávkam tzv. ťažkej ropy z bývalého Sovietskeho zväzu, o ktoré rafinérie na západe nemajú taký záujem, aký prejavujú o ľahkú ropu s nízkym obsahom síry.
Slovnaft vlani dovedna 31-krát upravoval maloobchodné ceny na svojich čerpacích staniciach. V roku 2003 upravoval ceny 27-krát. V roku 2002 na vývoj ropy Slovnaft reagoval pružnejšie a k úprave maloobchodných cien pristupoval zväčša v týždňových intervaloch - spolu 40-krát. Pri stanovení koncovej ceny pohonných látok okrem nákupnej ceny ropy, kurzu dolára, produkčných a iných nákladov, spoločnosť začala pred dvoma rokmi svoje kroky pri cenotvorbe odôvodňovať vývojom cien benzínu a nafty na burze v Rotterdame (Rotterdam Energy Futures Exchange).
Je však otázne, či je takýto postup správny vzhľadom na trhovú pozíciu Slovnaftu v SR. Ceny na tejto burze totiž môžu reflektovať mnohé iné konjunkturálne vplyvy, ktoré sa do skutočných nákladov - či už na nákup ropy alebo vplyvom dopytu po benzíne či vykurovacom oleji v západnej Európe - nepremietnu vôbec, alebo len v malej miere, resp. s väčším časovým oneskorením. Že sa dá predávať aj lacnejšie, ukazuje Slovnaft pravidelne na českom trhu, kde nemá dominantné postavenie a je nútený o zákazníka bojovať nielen kvalitou služieb, ale hlavne nižšími cenami.
Podľa hovorkyne Slovnaftu Kristíny Félovej sa v slovenských médiách už nejaký čas snažia prezentovať stratégiu cenotvorby ako reakcie na vývoj kótovanej ceny ropných derivátov na svetových komoditných trhoch. "Argumentáciu sme prispôsobili dozrievaniu hospodárskeho povedomia spoločnosti a médií, ktoré v minulosti nevedeli odkomunikovať verejnosti to, čo vedia dnes," dodala.
Vývoj na trhu s ropou
Nečakane vysoký rast dopytu po rope v Číne, pretrvávajúca nestabilita na Blízkom východe, predovšetkým v Iraku, a hurikány likvidujúce ťažobné a prepravné kapacity v Mexickom zálive - s tým všetkým prichádza nový, vysokovýkonný motor inflácie cien energií - mohol by znieť slogan charakterizujúci trh s ropou v minulom roku.
V októbri sa čierne zlato v New Yorku vyšplhalo na rekordné maximum nad 55 USD za barel (159 litrov alebo 42 galónov). Aj keď ceny odvtedy do konca roka o niečo klesli, za 12 mesiacov narástli o zhruba 40 percent. Extenzívny dopyt, ako aj znehodnotený dolár, v ktorom sa kótujú ceny ropy, však zapríčinili, že barel za 20 USD už nikdy nekúpime.
Prvá vlna zdražovania benzínu prišla na jar. Blížila sa letná motoristická sezóna, a tak obchodníkov na komoditnom trhu nezaujímalo iné, len objem dodávok ľahkej ropy s nízkym obsahom síry, z ktorého americké rafinérie vyprodukujú viac motorového benzínu pre najnenásytnejší trh s pohonnými látkami na svete.
Samozrejme, analytici sledovali najmä vývoj komerčných zásob motorových palív. Prísne špecifikácie pre kvalitu pohonných hmôt v metropolách USA riešenie situácie ešte viac sťažili. Opakovala sa situácia z roku 2000 - hlavným problémom nebola samotná ropa, ale benzín. Jeho export do USA preto tlačil aj na ceny benzínu na burze v Rotterdame, od ktorých odvíja maloobchodnú politiku Slovnaft. Na prelome mája a júna ropa v New Yorku zaznamenala cenu vysoko nad 42 USD za barel a obchodovala sa najdrahšie od začiatku 80. rokov, keď ju začali kótovať na burze NYMEX.
S koncom letnej motoristickej sezóny sa situácia na trhu zdramatizovala. Po augustovom maxime 49,40 USD za barel ropa v New Yorku prudko klesla až na 47,86 USD. Písal sa 20. august, piatok - termín exspirácie obchodovania so septembrovým kontraktom. Už v úvode nasledujúceho týždňa obchodníci mohli kupovať kontrakty s najbližším možným termínom dodania v októbri - mesiaci, ktorý nie je typický vysokým dopytom po benzíne z kategórie ľahkých destilátov, ani po vykurovacom oleji, resp. nafte zo strednej kategórie.
Ľahká americká benchmarková ropa West Texas Intermediate, ktorá sa kótuje vyššie než severomorská benchmarková ropa Brent a diriguje cenotvorbu na globálnom energetickom trhu, preto v priebehu septembrových týždňov klesla až k úrovni 42 USD. Lenže v utorok 21. septembra októbrový kontrakt exspiroval na rekordnej cene v deviatom mesiaci - 47,10 USD. Dalo sa tušiť, že ďalšie týždne budú horúce. Téma zvyšovania zásob ropy a vykurovacieho oleja pred nastávajúcou zimnou sezónou mala dominovať už pri obchodovaní s novembrovým kontraktom, teda v desiatom kalendárnom mesiaci. Nervozita, ktorá priťahuje burzových špekulantov ako včely na med, nakoniec v októbri vyhnala cenu ropy z kategórie light crude na vlaňajšie rekordné maximum nad 55 USD za barel.
Pozitívna korelácia (závislosť), pri ktorej bol rast cien ropy sprevádzaný rastom cien ropných destilátov, sa podpísala pod rast tzv. crack spreadu. Crack spread je rozdiel (spread) medzi cenou ropy a cenou kraku, ropného destilátu, ktorý vznikol úpravou chemického zloženia ropných produktov štiepením molekulárnej väzby pomocou tepla - krakovaním. Inými slovami, je to profit, ktorý dokáže rafinéria vytvoriť pri jednotlivých produktoch na každom bareli ropy. Priaznivý vplyv vysokých crack spreadov motorových palív na medzinárodných trhoch priniesol Slovnaftu za 9 mesiacov uplynulého roka zisk 2,97 mld. Sk.
Vývoj kurzu dolára
Ani vlani obchodníci na devízovom trhu nenašli vôľu opustiť trend riadený obavami z klesajúcej hodnoty dolárových aktív, obavami zo straty záujmu zahraničných investorov o americké cenné papiere. Znehodnotenie dolára považujú za jediný možný liek na pasívne saldo obchodnej bilancie USA. Investície do eura alebo jenu im za obrazovkou obchodovacieho terminálu dávajú ilúziu bezpečia. Dolár do minulého roka vstupoval na úrovni 1,255 USD/EUR. Po prudkom oslabení v úvodnom kvartáli, keď sa za jedno euro platilo 1,2931 dolára, si zelená bankovka vypýtala korekciu. Nákup dolárov zo strany japonskej centrálnej banky pomohol americkej mene spevniť na vlaňajšie maximum 1,1759 USD/EUR (26. apríl).
Po prezidentských voľbách investori nadobudli presvedčenie, že ďalšie štyri roky prezidentovania Georga W. Busha neprinesú potrebný zvrat v zadlžujúcej sa expanzívnej fiškálnej politike USA. Obnovili výpredaj dolára a zelená bankovka tesne pred koncom roka zaznamenala nové historické minimum, keď sa za euro platilo 1,3669 dolára. Okrem toho na výslednú nákupnú cenu, ropy z pohľadu Slovnaftu znižovala aj apreciácia koruny oproti jej referenčnej mene. Zhodnocovanie oproti euru spôsobilo, že kým na začiatku roka 2003 podľa kurzu NBS sa jeden dolár menil za 32,663 koruny, na konci roka sa kurz dostal až na 28,469 SKK/USD. V praxi sa to prejavilo tak, že napriek rastúcej cene ropy táto v korunovom vyjadrení prekročila maximum z roka 2003 až koncom júla 2004.
Problém z pohľadu zdanenia palív
Predseda opozičnej strany Smer Robert Fico vlani do Národnej rady predložil návrh novely zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja, ktorá mala znížiť sadzby spotrebnej dane, a tým pádom aj ceny pohonných látok. Fico okrem iného argumentoval tým, že spotrebná daň je u nás vyššia ako v niektorých okolitých krajinách. Napríklad maďarské ministerstvo ekonomických záležitostí a dopravy v máji 2004 rozhodlo, že ak priemerná cena benzínu prekročí 250 HUF, zníži spotrebnú daň. Preto 24. mája znížilo spotrebnú daň zo 103,5 HUF na 101,9 HUF na liter, čo malo reprezentovať pokles ceny benzínu o 2 forinty na liter. Ropný a plynárenský koncern od toho istého dňa zvýšil cenu 95-oktanového benzínu o 6 forintov na 254,5 HUF. Znižovanie daní tak vyšlo nazmar.
Od augusta 2003 na Slovensku daň z bezolovnatého benzínu stúpla na 15,50 Sk za liter, z motorovej nafty na 14,50 Sk (všetko bez DPH). Fico má v jednom pravdu - aj u nás by dane mohli byť nižšie. Podľa smernice EÚ o reštrukturalizácii rámcových predpisov Spoločenstva o zdaňovaní energetických produktov a elektrickej energie, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2004, majú mať všetky členské štáty od roku 2010 minimálnu sadzbu v prípade bezolovnatých benzínov vo výške 359 eur/1 000 litrov. Sadzba dane platná v SR už od augusta 2003 je 388 eur/1 000 litrov. Sadzba dane z motorovej nafty má v roku 2010 dosiahnuť 330 eur/1 000 litrov, avšak už teraz je 363 eur/1 000 litrov. Na druhej strane, existujú členské štáty, ktoré majú oveľa vyššie sadzby, ale aj vyššiu paritu kúpnej sily. Lenže vzhľadom na systémové zmeny v plánovaní rozpočtu SR - po novom v trojročnom horizonte - by parametrické úpravy v nastavení sadzieb hneď v prvom roku uplatnenia daňovej reformy boli veľkým rizikom pre krajinu, ktorej zámerom je čo najrýchlejšie skonsolidovať verejné financie podľa Maastrichtských kritérií.
Problém z pohľadu cenotvorby Slovnaftu
Z úst reprezentantov Slovnaftu veľakrát odznelo, že pri raste cien ropy firma nezvyšuje neprimerane svoju maržu. Nákupné ceny ropy najväčší výrobca a distributér pohonných látok skrýva pred očami verejnosti - na burze nie sú kótované. Ako kultivovaný národ, ktorý hodil pravidlá socialistického plánovania za hlavu, rešpektujeme právo Slovnaftu na obchodné tajomstvo. Poučku o obchodnom tajomstve s vytrvalosťou maratónca Slovnaft odrecituje aj pri otázkach o cenotvorbe pri výrobe a distribúcii. Ak však v tejto rétorike budeme hľadať morálny konflikt, veľmi dlho to trvať nebude. Slovnaft svojou produkciou dokáže bez problémov zasýtiť náš trh, väčšina ide na export. Benzín ani vykurovací olej, resp. diesel nie je nútený dovážať z produkcie iných výrobcov, a teda ho nemusí kupovať cez kontrakt na komoditnej burze. Napríklad rastúce ceny vykurovacieho oleja, ktorý v Európe najviac využívajú Nemci, pod vplyvom zvýšeného dopytu na burze zdvíha aj ceny dieselu. Aj keď dopyt na Slovensku pod vplyvom sezónnych cyklov nestúpa tak, aby obmedzil možnosti zásobovania domáceho trhu, na zvýšenie maloobchodných cien nafty na čerpacích staniciach Slovnaftu ste vlani pokojne mohli staviť byt aj so životnou poistkou.
Zvyšovať ceny na globalizovanom trhu EÚ je právom Slovnaftu, ktorý sa na cenotvorbu díva z perspektívy podnikateľského subjektu s 201-percentným medziročným nárastom prevádzkového zisku (1-3Q 2004). Z pohľadu spotrebiteľa však ide o otázku etiky, pretože Slovnaft na Slovensku dvíha cenu aj napriek relatívnemu regionálnemu previsu ponuky nad dopytom. Aj to je cena za globalizáciu.
| Vývoj cien motorových palív v roku 2004 na čerpacích staniciach Slovnaft, a.s. | |||||
| Dátum zmeny | TP 91 | TP 91 UNI | TP 95 | TP 98 | TP Diesel |
| 1.1.2004 | 32,6 | 33,1 | 33,1 | 35,7 | 31,9 |
| 7.1.2004 | 32,4 | 32,8 | 32,8 | 35,4 | 31,3 |
| 14.1.2004 | 33 | 33,4 | 33,4 | 36 | 31,9 |
| 30.1.2004 | 33 | 33,4 | 33,4 | 36 | 31,3 |
| 3.2.2004 | 33 | 33,4 | 33,4 | 36 | 30,8 |
| 2.3.2004 | 33,5 | 33,9 | 33,9 | 36,5 | 31,3 |
| 9.3.2004 | 34 | 34,4 | 34,4 | 37 | 32,3 |
| 23.3.2004 | 34 | 34,4 | 34,4 | 37 | 32,9 |
| 30.3.2004 | 34 | 34,4 | 34,4 | 37 | 32,6 |
| 6.4.2004 | 34 | 34,4 | 34,4 | 37 | 32,2 |
| 15.4.2004 | 34,5 | 34,9 | 34,9 | 37,5 | 32,2 |
| 20.4.2004 | 34,5 | 34,9 | 34,9 | 37,5 | 32,8 |
| 4.5.2004 | 35,5 | 35,9 | 35,9 | 38,5 | 33,2 |
| 18.5.2004 | 36,5 | 36,9 | 36,9 | 39,5 | 34,2 |
| 1.6.2004 | 36,2 | 36,6 | 36,6 | 39,2 | 33,5 |
| 8.6.2004 | 35,4 | 35,8 | 35,8 | 38,4 | 32,9 |
| 7.7.2004 | 35,4 | 35,8 | 35,8 | 38,4 | 33,4 |
| 13.7.2004 | 36 | 36,4 | 36,4 | 39 | 33,4 |
| 3.8.2004 | 36 | 36,4 | 36,4 | 39 | 34,4 |
| 10.8.2004 | 36 | 36,4 | 36,4 | 39 | 35,4 |
| 24.8.2004 | 36,3 | 36,7 | 36,7 | 39,3 | 35,9 |
| 31.8.2004 | 35,8 | 36,2 | 36,2 | 38,8 | 35,4 |
| 28.9.2004 | 35,8 | 36,2 | 36,2 | 38,8 | 35,9 |
| 12.10.2004 | 36,5 | 36,9 | 36,9 | 39,5 | 36,6 |
| 20.10.2004 | 36,8 | 37,2 | 37,2 | 39,8 | 37,3 |
| 4.11.2004 | 35,8 | 36,2 | 36,2 | 38,8 | 36,9 |
| 9.11.2004 | 35,8 | 36,2 | 36,2 | 38,8 | 35,9 |
| 16.11.2004 | 34,8 | 35,2 | 35,2 | 37,8 | 35,9 |
| 30.11.2004 | 34,8 | 35,2 | 35,2 | 37,8 | 36,8 |
| 7.12.2004 | 33,8 | 34,2 | 34,2 | 36,8 | 35,7 |
| 14.12.2004 | 32,8 | 33,2 | 33,2 | 35,8 | 34,9 |
| Zdroj: Slovnaft | |||||
| Porovnanie cien ropy | |||||
| WTI (light crude) | Brent (spot) | Urals MD | OPEC (cenový kôš) | ||
| 2003* | priemer | 33,99 | 30,75 | 28,21 | 29,88 |
| maximum | 37,83 | 34,93 | 33,43 | 33,11 | |
| 2004 | priemer | 44,97 | 42,7 | 39,22 | 38,55 |
| maximum | 56,17 | 52 | 44,84 | 46,61 | |
| *údaje od februára 2003 do februára 2004 | |||||
| Zdroj: Trust Investment Bank (www.trust.ru) | |||||
| Graf: JKM | |||||