Najväčšie medzery v matematike
Najväčší rozdiel medzi známkou na polročnom vysvedčení a vedomosťami preukázanými v teste sa ukázal pri matematike. Ak vedomostiam zodpovedala v priemere dobrá trojka, na polročnom vysvedčení mali žiaci v priemere dobrú dvojku. V tomto predmete mali žiaci problémy aj so základnými vedomosťami. Za vzdelávacími štandardmi, ktoré definujú požadovanú úroveň vedomostí žiakov v danom predmete, zaostali o 8,14 percenta. Naopak, očakávanú, a to 75-percentnú úspešnosť dosiahli žiaci v slovenskom jazyku (76,61 percenta) a v prírodovede (77,87 percenta). Menší bol tiež rozdiel medzi polročnou klasifikáciou a výsledkami dosiahnutými v teste.
Problém? Učivo a učitelia
Štatutárna zástupkyňa hlavného školského inšpektora Mária Rychnavská k zisteným rozdielom poznamenala: "Na jednej strane platí, že si žiaci neosvojili základné učivo. Na druhej strane to môže byť spôsobené aj tým, že učitelia pri hodnotení v dostatočnej miere nepracujú so vzdelávacími štandardmi." Celkovo dosiahli lepšie výsledky deti v školách do 600 žiakov s vyučovacím jazykom slovenským v mestských sídlach. Najlepší v matematike a prírodovede boli žiaci z verejných škôl. Ich rovesníkom z cirkevných základných škôl patrí prvenstvo v slovenčine. Z regionálneho hľadiska dosiahli celkovo najlepšie výsledky v prírodovede žiaci v Bratislavskom kraji, v matematike a slovenčine školáci z Trenčianskeho kraja. Najväčšie problémy mali deti okrem aritmetiky a geometrie s rozvíjaním slovnej zásoby, so zostavením elektrického obvodu či s opisom vonkajšej stavby tela vybraných živočíchov.
Nie je známka ako známka
Podľa riaditeľa Štátneho pedagogického ústavu Vladimíra Repáša sú problémom hodnotenia najmä v prípade horších žiakov, resp. chlapcov, aj podhodnotené známky. Posledná štúdia PISA napríklad ukázala, že priemerný chlapec - päťkár má vedomosti dievčaťa - trojkárky. Podobné zistenie prinieslo aj celoslovenské testovanie deviatakov Monitor 9, podľa ktorého sú päťkári bez rozdielu pohlavia porovnateľní s trojkármi. Spoluautor Národného programu výchovy a vzdelávania Milénium Miron Zelina v tejto súvislosti dodáva - nie každý jednotkár má vedomosti na jednotku. A príčiny tohto javu? Repáš vidí problém v tom, že na známke sa odráža správanie žiakov: "Tí, čo sú ticho, dostanú štvorku. Tí, čo sú hluční a vyrušujú, dostanú päťku." Podľa Zelinu sa na hodnotení prejavuje tiež to, či je žiak vo všeobecnosti považovaný za jednotkára alebo päťkára, sociálny status, ale aj nálada učiteľa. Učiteľ by mal pritom okrem schopnosti zapamätať si učivo posudzovať aj kritické myslenie a tvorivosť. Zohľadňovať by sa mali tiež intelektové schopnosti a podmienky na učenie. Známkovanie by sa malo kombinovať so slovným hodnotením. Obidvaja sa však zhodujú, že zmena hodnotenia závisí najmä od obsahovej reformy.
Pozor na pokyny
Pri hodnotení žiaka by mal učiteľ podľa Viery Rosinovej z ministerstva školstva rešpektovať aj metodické pokyny schválené ministerstvom. Rozdielny prístup však závisí aj od pohľadu učiteľa na hodnotenie, zvolených nárokov a kritérií na žiaka. "Na úrovni hodnotenia sa tiež podpisuje úroveň riadenia, dosiahnutá úroveň školy, koncepcia jej rozvoja či ochota pedagógov vzdelávať sa." Učitelia sa môžu rozhodnúť pre známkovanie alebo slovné hodnotenie. Druhá možnosť sa osvedčila napr. na súkromnej Základnej škole BellAmos v Martine. Tam dostávajú žiaci až do 7. ročníka namiesto tradičných známok slovný komentár, kde sa dozvedia o svojich pozitívach i negatívach. Žiak sa hodnotí najprv sám, potom ho hodnotia jeho spolužiaci a záverečné slovo má učiteľ. Takýto model vítajú aj odborníci.
| Porovnanie známok na polročnom vysvedčení a výsledkov dosiahnutých v testoch | |||
| Predmet | *Klasifikácia v teste | Klasifikácia v 1. polroku 4. ročníka | Rozdiel |
| Matematika | 2,71 | 1,84 | 0,87 |
| Slovenský jazyk a liter. | 2,41 | 1,85 | 0,56 |
| Prírodoveda | 2,32 | 1,69 | 0,63 |
| *Ide o dosiahnutú percentuálnu úspešnosť v teste po prevode na známky | |||
| Zdroj: Štátna školská inšpekcia | |||