Redukcia učiva. Viac tvorivosti, menej memorovania. Väčšia voľnosť škôl pri tvorbe učebných osnov. Finančne motivovaný kariérny rast učiteľov. Podpora talentovaných a hendikepovaných detí. To všetko by mal žiakom i školám priniesť nový zákon o výchove a vzdelávaní - takzvaný školský zákon, ktorý chce minister školstva Martin Fronc predložiť do legislatívneho procesu v priebehu tohto roka. Predpokladá, že do konca roka by mohol byť aj prijatý. Exminister školstva Milan Ftáčnik, ktorý má so školským zákonom vlastnú skúsenosť, sa však s Froncovým optimizmom nestotožňuje. Tvrdí - predkladateľ zmeškal svoj čas. V roku 2002 totiž Ftáčnik predložil školský zákon na rokovanie vlády, napokon sa však kvôli blížiacim sa voľbám a výhradám KDH i SMK o ňom nerokovalo. Dodajme, že paragrafové znenie obsahovej reformy chcel Fronc pôvodne predložiť do vlády v decembri 2004. Podľa neho sa však celý proces spomalil kvôli zákonu o študentských pôžičkách. Súčasné školstvo sa riadi 15-krát novelizovaným zákonom o sústave základných a stredných škôl z roku 1984.
ANO má výhrady
"Kľúčovou bude otázka zasahovania štátu do rozhodovania školy, resp. miera štátnej kontroly nad obsahom výučby," vysvetľuje Ftáčnik. Pri súčasnom zložení vládnej koalície budú podľa neho rezonovať tiež témy ako výučba náboženstva či postavenie škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín. Jeho slová potvrdzuje reakcia štátneho tajomníka ministerstva školstva Františka Tótha (ANO): Zákon je taký zlý, až je neopraviteľný. Prekáža mu napríklad to, že vzdelávací program školy by mala schvaľovať osobitná komisia pri krajskom školskom úrade, čo celý proces výrazne spomalí. Nesúhlasí ani s podmienkami na vzdelávanie detí doma - súhlas riaditeľa školy a pedagogické vzdelanie rodiča. "V porovnaní s národným programom výchovy a vzdelávania na najbližších 15 až 20 rokov - Milénium z roku 2001 - je centralistický." Podľa zistení HN sa ani jeden z trojice autorov Milénia nepodieľal na príprave pracovného návrhu školského zákona. Príležitosť vyjadriť sa tak budú mať v rámci verejnej diskusie, ktorá bude nasledovať po vnútrorezortnom pripomienkovom konaní. Mironovi Zelinovi, spoluautorovi Milénia, v pripravovanom návrhu chýba jednotná koncepcia a smerovanie vzdelávania. "Obsahuje množstvo odkazov na vyhlášky, ktoré sa budú prijímať dodatočne."
Učiteľ - expert
Čo by mal priniesť nový školský zákon? Minimum požadovaných vedomostí, takzvané vzdelávacie štandardy, by sa mali oproti tým súčasným zredukovať o niekoľko desiatok percent. Učebné osnovy, teda to, čo sa má vyučovať, si škola stanoví sama. Štát určí, koľko hodín by sa mali konkrétne predmety vyučovať, a už spomínané minimum požadovaných vedomostí. V praxi to znamená, že každý žiak by mal na konci roka ovládať isté množstvo vedomostí z každého predmetu, profilácia vzdelania však bude závisieť od neho, resp. od profilácie školy. Návrh ďalej zavádza kategóriu učiteľa - experta, ktorý by mal mať vyšší plat a učiť menej. Podľa Fronca pôjde o kvalitných učiteľov, ktorých na základe vopred určených kritérií vyberie ministerstvo školstva. Malo by ísť asi o sto až dvesto učiteľov.
Školáci sú priemerní
Potrebu obsahovej reformy potvrdili aj výsledky slovenských tínedžerov v medzinárodnom výskume Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) pod názvom PISA, do ktorého sa zapojilo štvrť milióna 15-ročných žiakov zo 41 krajín sveta. Podľa tohto výskumu sú vedomosti slovenských žiakov na priemernej úrovni, v schopnosti vzdelávať sa zaostávame. Treba dodať, že výskum OECD zisťoval, ako žiaci dokážu používať získané vedomosti v praxi. Slovenské vzdelávacie štandardy sa však sústreďujú skôr na to, čo má žiak vedieť. Dodajme, že slovenskí tínedžeri zaostali za českými rovesníkmi. Česká republika však prijala školský zákon v roku 2004.
Opozícia príde s vlastnou verziou školského zákona
Verejnosť sa bude môcť vyjadriť k hneď k dvom návrhom školského zákona. Vlastný legislatívny zámer do dvoch týždňov totiž predstaví poslanec Dušan Čaplovič (Smer). "Predložím ho aj členom parlamentného školského výboru a ministrovi školstva." Smer navrhuje zaviesť povinnú predškolskú dochádzku. Vzdelávacie štandardy stanovené štátom by mali tvoriť 60 percent z výučby, ostatných 40 percent si určí škola. Maximálny počet žiakov v triedach by mal byť 20 až 25 v závislosti od typu školy. Od prvého ročníka základnej školy by mal byť povinný jeden cudzí jazyk, v šiestom ročníku by žiaci mali povinne priberať druhý cudzí jazyk. Testovanie žiakov, takzvaný monitor, by sa mal robiť okrem deviateho ročníka aj v piatom a siedmom.
Ako vyzerá dnešný vzdelávací štandard?
Základná škola - 3. ročník - slovenský jazyk - lexikológia
Obsah:
- rozvíjanie slovnej zásoby
Požiadavky na vedomosti a zručnosti:
- obmieňa slová slovnej zásoby na základe vyvodzovania a opisu bez používania terminológie
Základná škola - 4. ročník - slovenský jazyk - písanie
Obsah:
- dodržiavanie základných parametrov písma
- slovenská abeceda
Požiadavky na vedomosti a zručnosti:
- čitateľne, úhľadne a primerane rýchlo píše
- bezchybne napíše názov a nadpis
- bezchybne napíše, prečíta a vymenuje slovenskú abecedu
- pružne vyhľadáva a píše slová v abecednom poradí